Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/322/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315212086 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315212086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grúnty č. 7, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák, Na vŕšku č. 12, Bratislava, proti žalovanému: K. J., B.. XX. XX. XXXX, X. V. D.. Č.. XX/X, X., o zaplatenie istiny 871, 18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. marca 2016, č. k. 16C/387/2015 - 43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 871, 18 eur spolu s úrokom z omeškania 5, 15 % p. a. zo sumy 871, 18 eur od 12. 06. 2014 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 52 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 143, 62 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alana Streláka, advokáta, so sídlom v Bratislave, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 2, 8, § 488, § 489, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 (správne zák. č. 129/2010 Z. z., pozn. odvolacieho súdu) o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 120 ods. 1, 4 O. s. p. a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď považoval za nesporné, že žalobca ako dodávateľ uzavrel dňa 29. 11. 2013 so žalovaným ako spotrebiteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX, t. j. spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje právna úprava podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď na jej základe žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 650 eur za odplatu vo výške 247 eur, a to v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom podpisom Zmluvy žalovaný zároveň vyslovil súhlas s obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedenej Zmluvy a podľa dohodnutých podmienok sa zaviazal vrátiť celkovú sumu 897 eur v 13 mesačných splátkach, ktorých výšku a termíny splatnosti stanovil diferencovane a to tak, že 1. až 3. splátka vo výške 3, 25 eur, sú splátkami úroku a 4. až 13. splátka, každá vo výške 88, 73 eur predstavuje v časti 73, 26 % splátku istiny, v časti 13, 55 % splátku zmluvného úroku a v časti 13, 19 % splátku zmluvného poplatku s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy (tzn. 09. 12. 2013) a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil sumu 25, 82 eur a nakoľko neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok (§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka) a vyzval ho na zaplatenie celej pohľadávky a celý dlh, zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty, sa stal splatným ku dňu 11. 06. 2014 s tým, že dlh žalovaného predstavuje sumu 871, 18 eur, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s dohodnutou odplatou za jeho poskytnutie v celkovej sume 897 eur a čiastkou vo výške 25, 82 eur uhradenou žalovaným. K námietkam žalovaného uviedol, že nezistil, že by uzatvorená zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo by absentovali také jej zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení, pre ktoré by bola neplatná, resp. by sa jej dojednania neuplatňovali s tým, že zmluvu podrobil preskúmaniu z hľadiska uplatnených nárokov a dospel k záveru, že zmluva je platná, vyjadruje dojednania neodporujúce zákonným požiadavkám v rámci zmluvnej voľnosti, keď sa tými dojednaniami, ktoré si žalobca voči žalovanému neuplatnil, nezaoberal. Uviedol, že v konaní bolo nesporné, že sa strany dohodli na tom, že žalobca poskytne žalovanému v hotovosti úver vo výške 650 eur pri podpise zmluvy, za odplatu spolu vo výške 247 eur, a nakoľko žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi iba sumu 25, 82 eur, pristúpil k zosplatneniu úveru a vznikol mu nárok na vrátenie celej dlžnej istiny úveru spolu s dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru a zákonnými úrokmi z omeškania s tým, že námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné, keďže ochrana spotrebiteľa nemôže byť vnímaná ako nástroj vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností a zákonnej požiadavky na riadnu a včasnú úhradu dlhu. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2, § 559 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom do 31. 01. 2013, § 3a ods. 1, 2, 3, § 10c, § 10d ods. 1 vládneho nariadenia v znení platnom a účinnom od 01. 02. 2013 a od 01. 06. 2014 a vecne tým, že žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo vzniknutého záväzkového vzťahu, nakoľko nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas formou mesačných splátok v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve zo dňa 29. 11. 2013 a nakoľko dlžnú sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil, rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania z priznanej sumy, vo výške určenej Európskou centrálnou bankou, keď základná úroková sadzba bola v období od 11. 06. 2014 do 09. 09. 2014 vo výške 0, 15 % a výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania (12. 06. 2014) bola 5, 15 % ročne. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti strán sporu odôvodnil právne ust. § 115a ods. 1, 2, § 200ea ods. 1, § 156 ods. 1, 3 O. s. p. a vecne splnením zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, keď dňa 15. 03. 2016 vyvesil na úradnú tabuľu v budove súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 29. 03. 2016. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 5, 8 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 52 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 143, 62 eur, podľa vyčíslenia právneho zástupcu, za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a písomné podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vypočítaných podľa § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2 x 51, 45 eur, 2 x režijný paušál á 8, 39 eur (2015), spolu 119, 68 eur + 23, 94 eur (zvýšenie o 20 % DPH). 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že už v odpore proti platobnému rozkazu, č. k. 16C/387/2015 - 15 namietol, že plnenie, ktoré si voči nemu žalobca uplatnil má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy, poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ (vec C-618/10 Banco de Crédito SA/Joaqim Calderón Camino), v zmysle ktorej je povinný súd pred takýmito podmienkami zmluvy ex offo poskytnúť mu ako spotrebiteľovi ochranu a s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 a čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a na čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách, namietal niektoré zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve a ďalšie ponechal na rozhodnutie súdu podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., keďže ich nevedel označiť s tým, že nevylúčil posúdenie spotrebiteľskej zmluvy ako neplatnej z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a so zákonom, z dôvodu ktorého navrhoval žalobu zamietnuť a v prípade priznania žalobcovho nároku žiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť dlh v primeraných splátkach. Uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie ním namietané zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve neprijal a dodatočne neskúmal, či ďalšie ustanovenia Zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120133583 s ním žalobca uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra, ktorej obsah ako spotrebiteľ ovplyvniť individuálne nemohol s tým, že úver mu bol poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny (čl. I. Zmluvy) a za jeho poskytnutie si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny, avšak zmluva v rozpore s ust. § 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, resp. sú uvedené nesprávne, pričom nie je stanovená ani konečná splatnosť úveru presným časovým údajom, aby mal predstavu o presnom časovom období, dokedy bude úver splácať, keď tento údaj nie je možné nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 09. 2014, č. k. 17Co/753/2013 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu). Namietol, že zmluva neobsahuje ani zákonnú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, t. j. neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky, t. j. nakoľko neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), k) zák. č. 129/20102 Z. z., je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 3. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 10. 11. 2016, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júla 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 7. K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 8. V posudzovanej veci je nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 29. 11. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver v sume 650 eur v hotovosti pri podpise zmluvy (čl. I. Zmluvy), za odplatu spolu v sume 247 eur, rovnajúcu sa súčtu dohodnutému úroku vo výške 130 eur (20 % z istiny podľa čl. I. a II. Zmluvy) a servisného poplatku vo výške 117 eur (18 % z istiny podľa čl. I. a II. Zmluvy), ktoré si veriteľ účtoval za poskytnutie úveru a zároveň v konaní sporným nebolo, že žalovaný svojim podpisom na Zmluve vyslovil súhlas s Obchodnými podmienkami žalobcu na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedenej Zmluvy (druhá strana Zmluvy) s tým, že všetky časti Zmluvy a Obchodných podmienok sú na jednej listine, obidve strany sú datované a podpísané oboma zmluvnými stranami, čitateľné, s použitím primerane veľkého a vo všetkých častiach zmluvy, rovnakého písma. 9. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že Zmluva, ktorú so žalobcom uzavrel, je vzhľadom na ním tvrdenú absenciu náležitostí vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., nakoľko z nej jednoznačne vyplýva druh, celková výška úveru, podmienky čerpania, doba trvania, rozpis splátok, poradie splácania istiny, úrokov a poplatku (odmeny) za poskytnutie úveru, celková výška čiastky, ktorú má dlžník vrátiť a jej špecifikácia, rozpis nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, RPMN s uvedením jej výpočtu podľa stanoveného vzorca v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. 10. Súd prvej inštancie preto dospel absolútne k správnemu právnemu záveru, že Zmluva, ktorú strany sporu uzavreli, neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, resp., v nej neabsentujú žiadne zákonom vyžadované náležitosti, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť, resp. rozpor s dobrými mravmi, nakoľko vyjadruje dojednania neodporujúce zákonným požiadavkám v rámci zmluvnej voľnosti, keď doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 13 mesiacov do vrátenia celkovej sumy úveru vo výške 897 eur, formou 13 mesačných splátok, a to v prvých 3 mesačných splátkach v sume 3, 25 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88, 73 eur (4. až 13. splátka istiny vo výške 73, 26 %, úrok vo výške 13, 55 % a servisný poplatok vo výške 13, 19 % z každej jednotlivej splátky) s tým, že z čl. II. Zmluvy v spojení s bodom 2 Obchodných podmienok jednoznačne vyplýva, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy (dňa 09. 12. 2013), a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30 - ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 370 - ty deň od uzatvorenia zmluvy. 11. Odvolací súd zároveň neprihliadol na tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené, nakoľko nové skutočnosti a dôkazy je možné použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu iba v prípade, ak ich strana (účastník konania do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) nemohla bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p.), avšak v posudzovanej veci žalovaný uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ešte dňa 29. 11. 2013, platobný rozkaz súdu prvej inštancie zo dňa 18. septembra 2015, č. k. 16C/387/2015 - 15 spolu so žalobou mu bol doručený dňa 30. 09. 2015, t. j. už v odpore proti nemu bol povinný namietať ním tvrdenú absenciu zákonných náležitostí uzavretej Zmluvy, teda absenciu výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, t. j., že neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky, ako i skutočnosť, že nakoľko podľa jeho názoru, ktorý prezentoval až v odvolacom konaní, Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), k) zák. č. 129/20102 Z. z., má sa úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 12. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie napriek tomu, že žiadal, aby mu v prípade, ak žalobe žalobcu vyhovie, povolil istinu zaplatiť primeranými splátkami, nakoľko je nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani sociálne dávky a má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom odvolací súd uvádza, že povinnosťou žalovaného bolo svoje tvrdenie preukázať listinnými dôkazmi, nakoľko však súdu prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepredložil jediný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, nebolo možné naň prihliadať a súd prvej inštancie rozhodol preto napadnutým rozsudkom vecne správne, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu aj s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje zároveň za potrebné uviesť, že ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, tak ako v prejednávanej veci žalovaný, ktorý spotrebiteľskú zmluvu uzavrel v roku 2013 a z poskytnutej sumy v hotovosti (650 eur) zaplatil doposiaľ iba sumu 25, 82 eur, keď sumu 22, 57 eur zaplatil dňa 14. 03. 2015, t. j. zásadným spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi porušil svoju elementárnu povinnosť splácať svoj dlh, pričom opomenul, že ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania (strán sporu od 01. 07. 2016) a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom (žalobcovi). 14. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať (nakoľko v posudzovanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy) aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa absolútne stotožňuje a podľa ktorého „všeobecné súdy, vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľa pustili tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák nevie čo podpísal, ale peniaze mohol zobrať“), čo sa dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti s tým, že takýto postup zo strany orgánov ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laaedere a pod., ktoré by v podstate mali platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto, ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok a tým aj právny štát“. 15. Zo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).