Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315212100 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315212100.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: Z. Č., K.Á. XXX, T. O. V., o zaplatenie 650,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 45C/387/2015-66, zo dňa 10.12.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 45C/387/2015-66 zo dňa 10.12.2015 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č.k. 45C/387/2015-66 zo dňa 10.12.2015 zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu zo dňa 8.6.2015, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 650,72 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila spoločnosť Slovák Telekom, a.s., ako postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 14.5.2011 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vystavil žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtovacie faktúry spolu v cene 650,72 eur, s rozpisom služieb uvedeným v jednotlivých faktúrach, ktoré žalovaný neuhradil. 3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenie § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky 650,72 eur s príslušenstvom pozostávajúcej z nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 235,80 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 414,92eur. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca právny titul na základe ktorého sa domáha zaplatenia predmetných pohľadávok nepreukázal, pretože nepreukázal existenciu zmluvy o pripojení podľa ktorej by žalovanému vznikla povinnosť plnenia voči právnemu predchodcovi žalobcu, teda právny základ žalovaného plnenia. Uviedol, že základným predpokladom pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky je existencia právneho titulu. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pripojení ani dodatky k zmluve o pripojení uzavreté medzi zmluvnými stranami s uvedeným dňa (dátumu) kedy boli uzatvorené. Predmetné doklady nepredložil ani potom, ako ho súd k splneniu tejto povinnosti písomne vyzval. Tým žalobca nepreukázal existenciu práva, ktoré si uplatňuje v prejednávanej veci, nie je v spore aktívne legitimovaný pretože všetky nároky výlučne závisia od tejto skutočnosti. Žalobca bol povinný prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny súdu. Žalobca na výzvu súdu predložil dohodu o zmene zmluvy o pripojení - o výmene SIM karty zo dňa 17.10.2007, dodatky k zmluve o pripojení bez uvedenia dátumu, kedy boli dodatky medzi zmluvnými stranami uzatvorené, pričom v žalobe uviedol, že postupca so žalovaným uzatvorili dňa 14.5.2011 zmluvu č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, avšak s touto zmluvou nedisponuje. Žalobcom predložené vyúčtovacie faktúry a dodatok k zmluve o pripojení bez označenia dátumu jeho uzatvorenia, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepostačujúce na preukázanie danosti žalovanej pohľadávky na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb a preukázanie splnenia podmienok platnosti dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ) a žalobu žalobcu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena k tvrdenému nároku ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný mal v konaní plný úspech, ale vzhľadom na to, že v konaní mu trovy nevznikli, súd prvej inštancie rohodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. 4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o veci samej poukázal na ustanovenie § 52, § 524 odseky 1, 2, § 544 odseky 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Vo vzťahu k výroku o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. 5. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku prvej inštancie odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že vec nesprávne právne posúdil a rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že žalovaný zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkami uzatváral ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie, nie ako spotrebiteľ. Žalovaný ako živnostník uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu spolu s dodatkami, v zmysle ktorých bol žalovaný v prípade porušenia svojich povinností povinný uhradiť zmluvnú pokutu. Podľa Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX bol žalovanému poskytnutý program služieb Podnikateľ 150 NEW spolu s mobilným telefónom G. R. za 1,- Eur po dobu viazanosti 29 mesiacov. Zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti bola určená vo výške 414,92 eur. Podľa Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX bol žalovanému poskytnutý program služieb 100 (200) Viac po dobu viazanosti 25 mesiacov. Zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti bola určená vo výške 33,19 eur. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z predložených dôkazov nemal preukázaný uplatnený nárok a tvrdí, že z predložených faktúr je zrejmé, že v konaní si uplatnil fakturovanú sumu za poskytnuté služby týkajúce sa programu Podnikateľ 150 (uvedená skutočnosť je zrejmá z druhej strany faktúr, kde je uvedený podrobný rozpis fakturovanej sumy). Zmluvnú pokutu 414,92 eur si uplatnil v zmysle bodu 4 dodatkov v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo bode 2 alebo v bode 3 dodatku, v zmysle ktorých ak dôjde k vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú ponuku uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Podľa bodu 1 písm. b) dodatkov je predmetom dodatku povinnosť účastníka riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami. Dohodnutá zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, zodpovedala cene telefónu, ktorý bol poskytnutý za akciovú cenu žalovanému s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou mala byť zabezpečená návratnosť poskytnutej zľavy alebo návratnosť zariadení, ktoré boli poskytnuté žalovanému v rámci zvýhodnenej ceny. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, keď nevykonal dohodnuté úhrady. Žalobca uviedol, že výška zmluvnej pokuty je primeraná. V prípade neprimerane nízkej, resp. žiadnej zmluvnej pokuty by nebola naplnená jej podstatná funkcia, a to, že práve hrozba uplatnenia sankcie pre prípad neplnenia povinnosti zo strany klienta ho prinúti dodržiavať zmluvné ustanovenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, respektíve, rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem § 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. V preskúmavanej veci záver o nepreukázaní právneho základu žalovaného nároku žalobcom súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. 10. Primárnym dôvodom zamietnutia žalobného návrhu bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal právny základ nároku na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty pretože nepredložil zmluvu o pripojení SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dodatok na základe ktorého právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému mobilný telefón zn. G. R. so zľavou za 1,- eur. 11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že bolo povinnosť žalobcu vyplývajúcou mu z ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uviesť v žalobe pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. 12. Podľa § 120 odsek 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 14. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. 15. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj rozsudok NS SR, sp.zn. 3 Cdo 192/2004). 16. Povinnosťou žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 14.5.2011 zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb na základe ktorej mu mal tieto služby dodávať a na základe ktorej ich mal žalovaný odoberať bolo preukázanie predmetného zmluvného základu, čo žalobca v konaní neurobil. Námietka žalobcu, že dodanie a odobratie plnenia preukazujú vystavené vyúčtovacie faktúry v ktorých je uvedený rozpis fakturovanej sumy právne neobstojí. Z týchto dokladov totiž vyplýva len obchodné pomenovanie účtovaného paušálneho poplatku za program Podnikateľ 150, ale nie konkrétna špecifikácia odobratých služieb. Žalobca vyslovene odôvodňuje právny základ nároku dodaním telekomunikačných služieb žalovanému v programe Podnikateľ 150 na SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Bez predloženia zmluvy o pripojení zostal žalobca len v rovine tvrdenia, a preto je záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom k právnemu základu predmetu sporu od ktorého žalobca odvíja nárok na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb správny. Právne neobstojí ani námietka žalobcu, že zmluvný základ predmetu sporu preukazuje dodatok k zmluve o pripojení SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Tento dodatok (zmluvnými stranami podpísaný, bez vyznačenia dátumu uzavretia dohody) je zmluvou o predaji mobilného telefónu právnym predchodcom žalobcu za zľavnenú cenu žalovanému v spojení s telekomunikačným programom služieb Podnikateľ 150 NEW. Predmetný dodatok zmluvu o pripojení dopĺňa, pretože v článku 7 dodatku je výslovne uvedené, že je jej neoddeliteľnou súčasťou a v článku 1 bod c) odkazuje žalovaného na plnenie povinností podľa zmluvy o pripojení. Predmetný dodatok vyvoláva účinky ako súčasť zmluvy o pripojení a bez preukázania jej danosti v spojení s preukázaním dodania plnenia, nemožno kvalifikovať dodatok k zmluve o pripojení ako dôkaz postačujúci na preukázanie právneho základu predmetu sporu. V tejto súvislosti odvolací súd pre úplnosť záveru poukazuje ešte na to, že dohoda o zmene zmluvy o pripojení z 17.10.2007, ktorú žalobca predložil po výzve súdu prvej inštancie, súvisí s pripojením SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, teda dáva základ pre inú telekomunikačnú službu, ako tú voči ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal peňažných nárokov. 17. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 414,92 eur odôvodnil dohodou o zmluvnej pokute vyjadrenej v dodatku k zmluve o pripojení SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Predmetná dohoda sa podľa tohto dodatku týka programu služieb PODNIKATEĽ 150 NEW. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje že ani voči tomuto návrhu nebol v konaní preukázaný právny základ nároku. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Jedná sa o dohodou určenú peňažnú povinnosť, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ustanoveniach § 544 až 545a Občianskeho zákonníka a v ustanoveniach § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, to znamená, že musí byť presne a určito špecifikované na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení, ktorej danosť v konaní preukázaná nebola. V bode 4. dodatku bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad porušenia záväzku uvedeného v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, a v článku 3 bod 3.6, v článku 5 bod 5.2 písmená a) až c) Všeobecných podmienok (žalobca ich v takomto znení k žalobe nepripojil). V bode 2 dodatku je uvedený záväzok žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka, ďalej, že počas doby viazanosti nemôže požiadať vo vzťahu k SIM karte o aktiváciu, alebo o zmenu aktivovaného programu služieb, na program služieb iTariff okrem prípadov špecifikovaných v tomto bode, že po dobu viazanosti účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku. V bode 3 sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu, alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb uvedený v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Jednou z podmienok platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá a nesplnenia takto určenej zmluvnej povinnosti, čo žalobca v konaní nepreukázal. V dohode o zmluvnej pokute nie je špecifikovaná konkrétna povinnosť oddeliteľná od nepreukázaného právneho základu, pre nesplnenie ktorej by bol žalobca oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu. 18. Vzhľadom na vyššie prezentované závery odvolacieho súdu už nebolo potrebné bližšie sa zaoberať námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení záväzkového vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného ako spotrebiteľského vzťahu. Dôvod, pre ktorý bol žalobný návrh zamietnutý, by bol dôvodom na jeho zamietnutie aj v prípade, ak by uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nebolo správne. 19. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu v rámci odvolacieho konania vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).