Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/154/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215245 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315215245.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci v právnej veci navrhovateľky: W. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom X., D. XXXXX/X, štátna občianka Y., zastúpená spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Bratislava, Špitálska č. 10, IČO: 36 836 460, za ktorú koná Mgr. Matúš Kanis, proti odporcovi: N.. J. P. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom X., D. č. XXXXX/X, o návrhu na zmenu neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. apríla 2017, č.k. 7 C 468/2015-198, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. apríla 2017, č.k. 7 C 468/2015-198, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zmeny uznesenia Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.7.2015, č.k. 7 C 468/2015-29, tak, že súd uloží odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky v nevyhnutnej miere sumou 250,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.7.2015, č.k. 7 C 468/2015-29, bolo nariadené predbežné opatrenie (ďalej len „neodkladné opatrenie“), ktorým súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- € od 15.7.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2015 a vykonateľnosť dňa 5.8.2015. Po nariadení neodkladného opatrenia sa však u navrhovateľky zmenili závažne pomery, príjmy a výdavky a zmenila sa tak relevantným spôsobom situácia a podmienky, za ktorých pôvodne rozhodoval súd prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Podstatnou zmenou pomerov navrhovateľky bolo jej presťahovanie sa z krízového domu do prenajatého bytu a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na zabezpečenie najzákladnejších potrieb, a to potrieb bytových. V krízovom dome, kde sa navrhovateľka zdržiavala do 1.6.2016, za ubytovanie neplatila, v prenajatom byte však platí mesačné nájomné v sume 530,- €. Navrhovateľke sa k 1.6.2016 zvýšili výdavky, keďže zabezpečila pre seba, ako aj maloleté deti, ubytovanie v prenajatom dvojizbovom byte na T. ulici č. 7, o čom navrhovateľka odporcu upovedomila e-mailom zo dňa 9.6.2016 a požiadala ho o finančnú pomoc pri úhrade zvýšených výdavkov. Odporca na tento e-mail navrhovateľky nereagoval a finančnú pomoc jej neposkytol. Navrhovateľka sa snažila z vlastných úspor a za pomoci svojich rodičov sama zvládnuť situáciu, takýto stav je už však ďalej pre ňu neudržateľný, súdne konania o určenie výživného na manželku, ako ani o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. G. P. do podania návrhu na zmenu neodkladného opatrenia neboli ukončené, pomery navrhovateľky sú preto nejasné a pre navrhovateľku takýto stav už viac nie je znesiteľný. Potrebuje minimálne v otázke financií čo najskôr riešiť svoju situáciu, keďže výhradne len na základe rodičovského príspevku a výživného od odporcu, ktoré jej uhrádza na základe neodkladného opatrenia, ako aj ďalších finančných príjmov, ktoré však nemožno považovať za príjem (štátne dávky pre maloleté deti a výživné od odporcu na maloletého T. G. P.), nemôže ďalej fungovať bez problémov a každodenných komplikácií s tým súvisiacich a nedokáže, bez čoraz viac sa zväčšujúceho dlhu u svojich rodičov a obmedzovania svojich potrieb ako aj potrieb maloletých detí, zabezpečiť všetky výdavky domácnosti, ako aj jej členov. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú sumu 546,60 € (ubytovanie 176,60 €, strava 150,- €, lieky, zdravotná starostlivosť 35,- €, hygienické potreby 40,- €, oblečenie, obuv 30,- €, doprava 30,- €, mobilný telefón 20,- €, voľno časové aktivity 20,- €, mimoriadne výdavky 30,- €). Priemerné mesačné výdavky na maloletého T. G. P. predstavujú sumu 386,60 € (ubytovanie 176,60 €, strava 70,- €, hygiena 65,- €, oblečenie, obuv 20,- €, lieky, zdravotná starostlivosť 20,- €, hračky 5,- €, mimoriadne výdavky 30,- €). Mesačné výdavky na maloletú I. odhaduje navrhovateľka na sumu 554,21 €. Celkovo sú mesačné výdavky navrhovateľky na jej osobu, maloletého T. G. P. a I. v sume 1.487,41 €. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že mesačne hospodári s nasledovnými finančnými sumami: rodičovský príspevok v sume 203,20 €; prídavky na dve maloleté deti celkovo v sume 47,04 € (2 x 23,52 €); výživné na manželku platené odporcom v sume 150,- € a výživné na maloletého T. G. P. v sume 250,- €. Celkovo má mesačne k dispozícii na hospodárenie v domácnosti, zabezpečovanie potrieb maloletých detí, ako aj vlastných potrieb, sumu 650,24 €. Príležitostne jej pomáhajú rodičia, ktorých ale nechce a nemôže neustále zaťažovať žiadosťami o finančnú výpomoc a prenášaním svojich finančných povinností na nich. Je zrejmé, že ani po započítaní príspevku odporcu na výživu navrhovateľky, ako aj na výživu maloletého T. G. P., nedosahuje príjem, resp. suma, s ktorou mesačne hospodári, výšku mesačných výdavkov. Odporca je zamestnaný ako riaditeľ odboru na T. zahraničných vecí a európskych záležitostí U. republiky s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.875,71 €, pričom v čase, keď pôsobil ako veľvyslanec v Y., dosahoval príjem približne vo výške 8.000,- € mesačne a je možné sa domnievať, že finančné rezervy vytvorené počas pôsobenia v Y. používa až do súčasnosti. Nakoľko po jej odchode z krízového domu a presťahovaní sa do prenajatého bytu sa v podstatnom rozsahu zvýšili výdavky, a tým sa jej zmenili pomery, považuje za odôvodnené rozhodnúť o zmene neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Keďže odporca, ani po opakovaných žiadostiach navrhovateľky, svoju finančnú výpomoc nezvýšil a nie je možné predpokladať, že tento stav sa v dohľadnej budúcnosti zmení, je tu potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov zmenou neodkladného opatrenia. V čase podania návrhu na zmenu neodkladného opatrenia manželstvo procesných strán stále trvalo. Jej potreby sú plne oprávnené a jej postavenie a možnosti pokryť svoje potreby na základe výkonu práce je obmedzené. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 363, § 366, § 2 ods. 1 C.m.p., § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1 C.s.p., § 71 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že navrhovateľka neosvedčila listinnými dôkazmi splnenie zákonných podmienok na zmenu (zrušenie) neodkladného opatrenia a opätovné nariadenie neodkladného opatrenia súdom v zmysle jej návrhu. Navrhovateľka neuviedla podstatnú skutočnosť, ktorá je podľa nej dôvodom pre zmenu (zrušenie) nariadeného neodkladného opatrenia o výživnom, a to, z akého dôvodu (prečo) a za akých okolností došlo od 1.6.2016 k presťahovaniu sa navrhovateľky s dvoma maloletými deťmi z krízového domu, kde mala podľa jej tvrdenia ubytovanie bezplatné do prenajatého bytu, kde platí mesačné nájomné v sume 530,- €. Podľa názoru súdu tieto skutkové okolností mali byť taktiež uvedené v návrhu, keďže priamo súvisia so zvýšením terajších výdavkov navrhovateľky, čo je dôvodom pre zmenu (zrušenie) nariadeného neodkladného opatrenia o výživnom. Navrhovateľka v návrhu špecifikované zvýšené výdavky súvisiace s jej bytovou situáciou a so zabezpečením všetkých svojich potrieb, ako aj potrieb svojich dvoch maloletých detí, nepreukázala súdu žiadnymi listinnými dôkazmi a teda súd nemal ani čiastočne osvedčené jej tvrdenia uvedené v návrhu o zvýšení výdavkov na základné životné potreby navrhovateľky a jej dvoch maloletých detí. Navrhovateľka taktiež nedoložila k návrhu ani dôkaz o jej žiadosti, adresovanej odporcovi, o finančnú pomoc pri úhrade zvýšených výdavkov. Súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj na konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Vzhľadom na zistený skutkový stav z návrhu a z doložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľka svoje tvrdenia uvedené v návrhu, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov potrebných pre zabezpečenie všetkých svojich terajších potrieb, ako aj potrieb svojich dvoch maloletých detí, listinnými dôkazmi neosvedčila, a teda neosvedčila ani v návrhu tvrdenú existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostrednej újmy, ktorá jej má z tohto dôvodu hroziť. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach. Uznesenie považuje za predčasné, vydané bez splnenia procesných podmienok a arbitrárne. Podľa odvolateľky bolo rozhodnutie vydané bez vykonania navrhnutých dôkazov nevyhnutne potrebných na zistenie skutočností odôvodňujúcich rozhodnutie o zmene nariadeného neodkladného opatrenia a súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že neodkladným opatrením určené výživné (uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.7.2015, sp.zn. 7 C 468/2015-29), jej spolu s vlastnými príjmami a finančnou pomocou od rodiny postačovalo na zabezpečenie základných životných potrieb v čase, kedy bolo vydané, až do 1.6.2016, kedy sa odsťahovala z krízového centra. V návrhu na zmenu neodkladného opatrenia označila relevantné dôkazy preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti, ktoré sa už pri podaní návrhu na zmenu neodkladného opatrenia nachádzali v súdnom spise, a to zmluva o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 28.5.2015, nájomná zmluva zo dňa 1.6.2016, e-mail zo dňa 9.6.2016, adresovaný odporcovi, a preto ich k návrhu na zmenu už neprikladala. Ku dňu 1.6.2016 sa jej zvýšili výdavky, keďže zabezpečila pre seba, ako aj maloleté deti, ubytovanie v prenajatom dvojizbovom byte na ulici T. č. X v X., o čom odporcu upovedomila e-mailom zo dňa 9.6.2016 a požiadala ho o finančnú pomoc pri úhrade zvýšených výdavkov. Odporca na tento e-mail nereagoval a finančnú pomoc jej neposkytol, a to ani po opakovaných výzvach prednesených na pojednávaniach vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd na označené dôkazy neprihliadol pri rozhodovaní o návrhu na zmenu a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, prečo práve tieto dôkazy, preukazujúce podmienky bývania v krízovom centre, ako aj bytové podmienky a výdavky s tým súvisiace, po odsťahovaní sa z krízového centra, nepovažoval za relevantné. Odvolateľka poukázala na to, že ubytovanie v krízovom centre bolo dočasné, prechodného charakteru, a preto bolo len otázkou času, kedy z krízového centra odíde. V krízovom centre prežila takmer rok, počas ktorého absolvovala poradenstvo a za pomoci odborníkov mala možnosť premyslieť si, ako ďalej bude riešiť svoju situáciu, čo vyústilo až do odchodu z krízového centra dňa 1.6.2016. Dočasnosť ubytovania v krízovom centre preukazuje okrem iného aj skutočnosť, že zmluva o poskytovaní sociálneho poradenstva bola uzatvorená podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a bola predlžovaná dodatkami vždy výhradne na jeden mesiac. Uzatvorenie zmluvy o bývaní podľa vyššie uvedeného zákona o sociálnych službách nemožno v žiadnom prípade považovať za dlhodobé a finálne riešenie bytovej otázky osoby, ktorá takúto zmluvu uzatvára, ale výhradne ako dočasné a čo možno najkratšie riešenie krízovej situácie osoby, za pomoci štátu a jeho organizácii na to zriadených. Podľa odvolateľky preukazovať dôvody, prečo sa presťahovala do prenajatého bytu, inak ako tým, že bolo v jej záujme, ako aj v záujme maloletých detí, aby si dlhodobo vyriešili bytové pomery a životnú situáciu, nemožno, išlo o jej snahu zariadiť dôstojné a samostatné bývanie pre rodinu. Cítila sa dostatočne silná, aby zvládla bývať s maloletými deťmi mimo krízového centra, aby miestom prevzatia a odovzdania maloletého syna odporcovi bolo iné miesto ako krízové centrum, ktoré jej vždy na pojednávaniach vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému synovi odporca vytýkal ako miesto nevhodné pre výchovu ich syna. Keďže v ich spoločnom byte zostal bývať odporca, nemala sa kam vrátiť, a preto sa rozhodla pre nájom bytu v blízkosti krízového centra. Navrhovateľka si prenajala byt, ktorého nájomné nie je, vzhľadom na lokalitu a veľkosť bytu, nadhodnotené. Záver súdu, že nepreukázala dôvody, pre ktoré odišla s maloletými deťmi z krízového centra, odvolateľka považuje za nesprávny a nútiaci ju naďalej zotrvať v krízovom centre, keďže tu neplatila poplatok za ubytovanie, pričom však súd nezohľadnil podstatu takéhoto zariadenia a taktiež záujem a snahu začať žiť normálny a samostatný život. Uznesenie je preto nesprávne a je potrebne ho zmeniť a vyhovieť jej návrhu na zmenu. Podstatnou zmenou pomerov na jej strane je jej presťahovanie sa z krízového centra do prenajatého bytu a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na zabezpečenie najzákladnejších potrieb, a to potrieb bytových. Zdôraznila, že v krízovom centre, kde sa zdržiavala do 1.6.2016, za ubytovanie neplatila, v prenajatom byte platí mesačné nájomné v sume 530,- €, poberá rodičovský príspevok a výživné od odporcu, ktoré jej uhrádza na základe neodkladného opatrenia. Ďalšie finančné príspevky nemožno považovať za jej príjem (štátne dávky pre maloleté deti a výživné od odporcu na maloletého T. G. P.). Nedokáže bez čoraz viac sa zväčšujúceho dlhu u svojich rodičov a obmedzovania svojich potrieb, ako aj potrieb maloletých detí, zabezpečiť všetky výdavky domácnosti, ako aj jej členov. Záver súdu, že neosvedčila existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá jej má z nedostatku príjmu hroziť, odvolateľka považuje za nesprávny a arbitrárny. Súd riadne neodôvodnil, prečo a na základe akých skutočnosti dospel k takémuto záveru a prečo neprihliadol na ňou označované doklady, nevysvetlil, akými inými dôvodmi by mala odôvodniť odchod z krízového centra ako tým, že sa stala schopnou toto zariadenie opustiť, aby tak ďalej fungovala samostatne, nevysvetlil, ako inak mala s odporcom komunikovať, ako zaslaním e-mailu s prosbou o zvýšenie príspevku na jej výživu, keďže odporca s ňou iným spôsobom odmieta komunikovať; nevysvetlil, prečo ohrozenie schopnosti uhrádzať z príjmov svoje základné potreby, ako aj základné potreby dvoch maloletých detí, o ktoré sa sama stará, nepovažoval za natoľko závažné, aby mal za osvedčenú existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ktorá by jej mohla nedostatkom príjmov hroziť, keď v súčasnosti takmer celý jej príjem je použitý na zabezpečenie ubytovania pre ňu a maloleté deti a je takmer každý mesiac odkázaná na finančnú pomoc rodiny a postupné, čoraz väčšie, uskromňovanie sa aj pri uspokojovaní základných potrieb. Finančná situácia odporcu je diametrálne odlišná od jej príjmov a finančnej situácie, je v jeho možnostiach, aby prispieval na jej výživu zvýšeným výživným, takýto príspevok odporcu je v súčasnosti nevyhnutný a zároveň nejde o neodôvodnený zásah do práv odporcu. Odporca pracuje na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, jeho čistý mesačný príjem je, podľa samotného odporcu, 1.846,86 €. Odvolateľka navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 250,- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a zmeniť tak uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.7.2015, sp.zn. 7 C 468/2015-29. 4. K odvolaniu navrhovateľky sa odporca nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 66 C.m.p., keď nie je viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.), keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie dospejúc k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. 6. Z preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že dôvodom podaného návrhu navrhovateľky je zmena pomerov na jej strane spočívajúca v tom, že sa spolu s maloletými deťmi presťahovala z krízového centra, v ktorom bývala bezplatne, do prenajatého bytu, s čím sú spojené zvýšené náklady. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka preukazuje nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 1.6.2016. Navrhovateľka prostredníctvom emailu požiadala odporcu o zvýšenie príspevku na seba a maloletého syna o 280,- € mesačne. Podľa navrhovateľky odporca na uvedený email nereagoval. Predmetným návrhom sa navrhovateľka domáha zmeny uznesenia zo dňa 28.7.2015, č.k. 7 C 468/2015-29, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150,- € mesačne od 15.7.2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 7. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje. Literatúra a súdna prax rozumie výživným zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, nielen teda ako uhradzovanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb (odev, obuv), zároveň aj potrieb kultúrnych (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov, podporu prípadného talentu a možnosť venovania sa záľubám). Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelných peňažných dávok, môže taktiež ale spočívať v poskytovaní určitých naturálnych plnení (napr. bývanie). Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom. 8. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti medzi manželmi, a to existencia manželstva, neplnenie si vyživovacej povinnosti voči druhému manželmi, ako aj rozsah vyživovacej povinnosti. Vzájomná vyživovacia povinnosť je zákonnou podmienkou, ak túto povinnosť jeden z manželov neplní, súd na návrh druhého manžela určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká, pričom prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Aj tu platí všeobecný výklad, že nejde o výživné v užšom slova zmysle, ale aj o ďalšie potreby druhého manžela (bývanie, ošatenie, kultúrne vyžitie). 9. Takéto zisťovania ale súd vykonáva v rámci konania v merite veci. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 C.m.p. je okrem osvedčenia pravdepodobnosti nároku a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy potrebné osvedčiť aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné. Výrok neodkladného opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak sa preukáže, že nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu. Je určené len na uspokojovanie základných (osobných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že je povinný schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere do konečného rozhodnutia o výživnom a po vykonanom dokazovaní. 10. Odvolací súd preto dôvodnosť návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal predovšetkým z hľadiska existencie neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov v súvislosti s osobou navrhovateľky, že pri absencii plnení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu ako osoby povinnej platiť výživné by mohli byť ohrozené, resp. sú ohrozené, základné životné potreby navrhovateľky. 11. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 28.7.2015, č.k. 7 C 468/2015-29, uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- € mesačne od 15.7.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc z návrhu navrhovateľky, odporca si túto svoju povinnosť plní. Výška výživného stanoveného predmetným rozhodnutím súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa kritériá výživného v nevyhnutnej miere, z ktorého záveru je zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zmenu nariadeného neodkladného opatrenia súdu v smere návrhu navrhovateľky. 12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.) ako vecne správne potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov neodkladného opatrenia) rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).