Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/416/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215795 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315215795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, O., adresa na doručovanie: S. 6, O., a otec - W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., zastúpený JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou so sídlom AK Záhradná 58, Šenkvice, o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.06.2016, č.k. 37P/264/2015-138, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého Y. V., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktorú sumu je matka povinná zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 21.07.2015. Zročné výživné za obdobie od 21.07.2015 do 31.03.2017 vo výške X.XXX,XX eur súd povoľuje matke uhrádzať mesačnými splátkami vo výške po XXX eur mesačne popri bežnom výživnom, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/188/2014-60 zo dňa 30.10.2014 v časti o výživnom na maloletého Y. V.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 07.06.2016, č.k. 37P/264/2015-138 zamietol návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého Y. V., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého je nedôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane maloletého Y. ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na strane matky, pričom matka nemá možnosti a schopnosti prispievať zvýšeným výživným na dieťa. Poukázal na ust. § 78 Zákona o rodine a zmenu pomerov, ku ktorej môže prísť pri výraznej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Poukázal na povinnosť súdu skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala na strane účastníkov konania. Konštatoval, že v žiadnom prípade neprislúcha súdu hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo neprimerané, nakoľko by v takomto prípade dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného súdneho rozhodnutia. Dal do pozornosti, že otec odôvodňoval návrh nie zmenou pomerov na strane maloletého, ale zmenou na strane matky, ktorá sa zamestnala a dosahovala vyšší príjem ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, kedy určené výživné vo výške XX eur mesačne nezodpovedalo pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, pričom matka dosahovala príjem XXX eur mesačne, vrátane invalidného dôchodku. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodovanie súdu v čase poslednej úpravy výživného, keď otec žiadal o zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti s tým, že výživné zo strany matky nežiadal a následne, po poučení, navrhol určiť výživné na dieťa v minimálnej výške, resp. ponechal rozhodnutie na úvahe súdu. Svoje stanovisko odôvodnil vtedajšou situáciou na strane matky. Súd prvej inštancie konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu ubehlo 8 mesiacov a do rozhodnutia súdu 19 mesiacov, za ktoré nedošlo na strane dieťaťa k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany matky, nakoľko náklady na odôvodnené (nie iné) potreby dieťaťa a záujmy sú v rovnakej výške, ako tomu bolo v čase ostatného rozhodnutia súdu. Konštatoval, že na strane matky síce došlo krátkodobo k zmene príjmu, avšak jej celkové pomery sa nezlepšili. Uviedol, že matka po ukončení spolužitia rodičov a po rozvode manželstva žije u kamarátky, keďže nie je schopná si v súčasnosti žiadnym spôsobom vyriešiť bytovú otázku, keď dom, ktorý rodičia ako manželia obývali a ktorý doposiaľ je v BSM rodičov, obýva otec spolu s maloletým Y.. Konštatoval, že matka nie je reálne schopná si aktuálne zabezpečiť bývanie iným spôsobom, k čomu potrebuje finančné prostriedky, ktoré v súčasnosti nemá k dispozícii. Prihliadol na zhoršený zdravotný stav matky v spojení s jej uplatnením na trhu práce a využívaním dostupných možností na zabezpečenie si adekvátneho príjmu. Konštatoval, že otec je tiež invalidným dôchodcom, avšak na strane matky sú v tejto súvislosti prítomné zvýšené výdavky jednak v súvislosti so zabezpečím diétneho stravovania a s medikamentóznou liečbou, ktoré objektívne náklady si matka nemôže ovplyvniť a kde nutnosť ich vynakladania priamo ovplyvňuje aj zdravotný stav matky. Tieto výdavky matky vyhodnotil súd prvej inštancie ako nevyhnutné. Poukázal na zdravotný stav matky, ktorý ju znevýhodňuje, kedy nemôže podávať také výkony v práci ako zdravý ľudský jedinec a ktoré ju limitujú aj pri vykonávaní administratívnych prác a ťažšej manuálnej práci v rámci výkonu pracovnej činnosti. Uviedol, že matka na dobu jedného kalendárneho roka pracovala na Ministerstva hospodárstva SR, avšak pracovný pomer nebol predĺžený, v súčasnosti je nezamestnaná, jej príjmom je len invalidný dôchodok. Konštatoval, že na strane matky nie sú možnosti a schopnosti, ktoré by jej umožňovali za súčasnej situácie prispievať na výživu maloletého vo vyššom rozsahu. Poukázal na návrh otca na zvýšenie výživného spätne od marca 2015, pričom návrh bol podaný v mesiaci júl 2015. Splnením podmienky pre priznanie zvýšenia výživného spätne sa súd prvej inštancie nezaoberal z dôvodu zamietnutia návrhu v celom rozsahu. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a priznanie výživného spätne len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré však otec v konaní nepreukázal. Dal do pozornosti právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a v prípade, ak je životná úroveň jedného z rodičov vyššia, právo podieľať sa na životnej úrovni tohto rodiča. Konštatoval výraznú disproporciu životnej úrovne matky a otca tak z hľadiska príjmov, ako aj celkových majetkových pomerov. Tiež prihliadal na zdravotné hľadisko a jeho vplyv na kvalitu života a uplatnenie na trhu práce. Skutočnosti na strane matky vyhodnotil ako objektívne, ktoré matka nemôže ovplyvniť. Dal do pozornosti, že matka vynakladá finančné prostriedky výlučne na úhradu existenčných potrieb, na ktoré aj svoje finančné prostriedky spotrebuje, na jej strane nie sú prítomné žiadne výdavky, ktorých vynakladanie by mohla obmedziť, či úplne vylúčiť a zostali by jej tak finančné prostriedky na úhradu zvýšeného výživného. Za predpokladu zvýšenia výživného by súd matku uviedol do stavu výraznej hmotnej núdze. Súd prvej inštancie pri hodnotení výdavkov a nákladov na dieťa nepovažoval všetky otcom prezentované náklady za dôvodné, resp. také, ktoré nie je možné aspoň čiastočne ovplyvniť. Poukázal na to, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom malo dieťa športovú aktivitu - plávanie, ktorú realizovalo v Bratislave, aktuálne je maloletý organizovaný v Plaveckom klube v K. G., s čím sú spojené výdavky v súvislosti s dopravou a nákladmi na zabezpečenie sprievodcu na pretekoch a pod. P. do pozornosti, že otec neozrejmil dôvod zmeny plaveckého klubu. Za neodôvodnené náklady dieťaťa nepovažoval súd prvej inštancie náklady spojené s využívaním I., ktoré otec zdôvodňoval nemožnosťou zabezpečiť presun maloletého v popoludňajších hodinách s vysvetlením, že po bližšie nešpecifikovaných organizačných zmenách v práci nechcel fungovať týmto spôsobom a ohroziť svoju a synovu existenciu. Konštatoval, že otec po celú dobu pracuje u rovnakého zamestnávateľa. Matkou namietané liečebné pobyty dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky súd prvej inštancie nespochybňoval, avšak dal do pozornosti, že v čase spolužitia rodičov vychádzalo rozhodovanie o liečebných pobytoch a celkovo o zdravotnej starostlivosti o dieťa z konsenzu rodičov, ktorí následne zo spoločných finančných prostriedkov tieto náklady uhrádzali. Zdôraznil, že rodičia dieťaťa už nežijú v spoločnej domácnosti, výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu neprislúcha posudzovať a hodnotiť kvalitu jednotlivých liečebných zariadení a pobytov v nich s ohľadom na to, kde ich dieťa absolvuje, avšak vyslovil názor, že maloletý môže tieto pobyty absolvovať aj na Slovensku, kde sú k tomu budované adekvátnej zariadenia a kde by náklady na liečbu boli oveľa nižšie, hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Poukázal na nutnosť dohody rodičov na absolvovaní liečebných pobytov v prípade, že dieťa má byť samoplatcom nákladov, nakoľko nemožno jedného z rodičov nútiť, aby sa na takto zvýšených nákladoch podieľal. Na otcom uvádzané náklady na pobyty maloletého, napr. lyžiarsky kurz v Y. a pod. neprihliadal považujúc ich za nie nevyhnutné náklady a konštatujúc, že ide o dobrovoľné aktivity, ktoré rodič pre maloletého bez ohľadu na zdravotný stav dieťaťa vynakladá. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. účinného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého ponechal rozhodnutie na úvahu súdu z dôvodu matkou prezentovaného príjmu v tom čase len vo výške XXX eur mesačne z invalidného dôchodku a XX eur mesačne z dohody o pracovnej činnosti trvajúcej od septembra do decembra 2014.Zdôraznil, že po rozhodnutí súdu sa dohoda matky o pracovnej činnosti v novembri 2014 zmenila na pracovný pomer s príjmom v rozsahu od XXX,XX eur do XXX,XX eur mesačne, pričom od apríla 2015 do marca 2016 jej príjem činil XXX,XX eur mesačne, v mesiaci marec a apríl 2016 dosahovala príjem vo výške XXX eur mesačne. Dal do pozornosti, že k príjmu poberala invalidný dôchodok vo výške XXX eur mesačne. Poukázal na to, že matka v čase dosahovaného vyššieho príjmu neprispela synovi vyšším výživným ako určenou sumou XX eur mesačne. O jej zamestnaneckom pomere sa dozvedel náhodou, bol presvedčený, že matka zvýši výživné, čo neurobila, preto podal návrh. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu z dôvodu, že nenastala zmena pomerov na strane maloletého s poukazom na zmenu pomerov na strane matky. Za zmenu pomerov u dieťaťa považuje jeho prípravu na prijímacie pohovory na strednú školu, absolvovanie doučovania z matematiky a anglického jazyka s nákladom XX eur mesačne, a prijatie na štúdium na Obchodnú akadémiu na Y. ulici v O.. Poukázal na potrebu zabezpečenia dopravy syna (vozíčkara), na absolvovanie výučby v autoškole, aby bol od 18 rokov samostatný s čím mu vznikli zvýšené náklady celkovo vo výške XXX,XX eur. Uviedol, že od 01.07.2015 maloletý prišiel o príspevok na prevádzku motorového vozidla vo výške XX,XX eur, o kompenzačný príspevok vo výške XX,XX eur a opatrovateľský príspevok vo výške XX eur. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy podstatnú zmenu pomerov dieťaťa nástupom na strednú školu od 1.9.2016. Poukázal na svoje zdravotné problémy, skutočnosť, že je čiastočný invalidný dôchodca. Nesúhlasil s hodnotením zdravotného stavu matky súdom prvej inštancie poukazujúc na diametrálnu odlišnosť v hodnotení v predchádzajúcom rozsudku o výživnom, v ktorom súd konštatoval, že zdravotný stav matke dovoľuje vykonávať niektoré druhy prác a tak si zvýšiť svoj príjem. Za dôkaz možnosti vykonávať prácu považuje pracovný pomer matky v období od 15.03.2015 do 15.03.2016. Namietal súdom prvej inštancie uvádzané náklady matky spojené s jej liečbou a vyhodnotené ako nevyhnutné, ktoré však matkou v konaní preukázané neboli. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu v časti zvýšenia výživného spätne majúc za to, že dôvodom na zvýšenie výživného je zmena pomerov, ktorá u matky nastala od decembra 2014, kedy zmenila pracovnú činnosť na riadny pracovný pomer. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a viazanosť hodnotenia zmeny pomerov na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odmietol hodnotenie výdavkov matky súdom prvej inštancie z dôvodu nepreukázania nákladov matky ani jej príspevkov na bývanie u kamarátky. Za nevyhnutný náklad nepovažuje matkou prezentovaný výdavok na nákup notebooku. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil zmenu plaveckého klubu dieťaťa vychádzal len z jednostrannej informácie od matky. Dal do pozornosti, že zmena plaveckého klubu nespôsobila zvýšené náklady na dieťa, ktoré naďalej absolvuje plavecké tréningy v Bratislave. Výdavky na plávanie sú obdobné ako pri poslednom rozhodnutí o výživnom. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil výdavky na náklady na využitie taxi služby pre syna, ktoré musel denne zabezpečovať odvozom do školy a zo školy, pričom túto absenciu v práci mu zamestnávateľ prestal tolerovať. K liečebným nákladom dieťaťa uviedol, že maloletý absolvoval liečebné pobyty v E. republike (od roku 2011 do roku 2015), v Q. (v roku 2013), matka túto kúpeľnú liečbu podporovala. Nevidí dôvod na zmenu systému liečby dieťaťa, ktorý dosahuje výborné výsledky. O nesúhlase matky s liečbou v E. sa dozvedel až v priebehu súdneho konania. Námietku ohľadne zvýšených finančných nákladov odmieta akceptovať z dôvodu, že liečebné náklady nikdy nezvládol z bežného príjmu, počas roka sa snaží hľadať sponzorov, príjem z 2% dane od občianskeho združenia V., a pod., o čom má matka vedomosť. Zdôraznil, že matku nikdy nenútil podieľať sa na týchto nákladoch. Aj v rozpise mesačných nákladov na dieťa oddelil položku liečba a rehabilitácia, ktorá predstavuje sumu XXX eur. Nesúhlasil s tvrdením matky, že dieťa sa zúčastnilo lyžiarskeho výcviku v Y., tento absolvoval v E. republike, výcvik bol doporučený ako forma jeho rehabilitácie. Dal do pozornosti, že matka sama uznala zmenu svojich pomerov a zvýšenie príjmu, nebola ochotná zvýšiť výživné na dieťa, súd prvej inštancie sa nevysporiadal so stanoviskom kolízneho opatrovníka a jeho návrhom na zvýšenie výživného na sumu XXX a neskôr XXX eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na záujem dieťaťa a spochybnil tvrdenie matky o problémoch nájsť si zamestnanie. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, nemajúci oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a v právnom posúdení veci. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žiadal o zmenu rozhodnutia a zvýšenie výživného na maloletého zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 15.03.2015 do 15.03.2016 a uloženie povinnosti matka prispievať na výživu maloletého za obdobie od 16.03.2016 výživným vo výške XXX eur mesačne. Žiadal o uloženie povinnosti matke uhradiť zročné výživné na maloletého v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na tendenčné konanie otca a snahu o vykreslenie jej osoby ako nezodpovednej z dôvodu podmieňovania zvýšenia výživného prijatím ponuky na vyporiadanie BSM. Dala do pozornosti, že je invalidnou dôchodkyňou, lieči sa z viacerých diagnóz, jej príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške XXX eur mesačne. Absolvovala operáciu ruky a krčnej chrbtice, máva migrény, ruky jej tŕpnu, nedokáže vykonávať žiadnu činnosť, jej pracovné výkony pozostávajúce najmä z motorických činností nie je schopná vykonávať k spokojnosti zamestnávateľa, má problém nájsť si zamestnanie, nie je schopná podávať výkon na 100%. Uviedla, že má záujem pracovať, hendikep nie je na nej vidieť, avšak jej zdravotný stav nie je najlepší. Výšku svojich nákladov vyčísluje sumou XXX eur mesačne. Nesúhlasila s možnosťou využitia plne hradenej kúpeľnej liečby pre seba z dôvodu, že takúto možnosť má len pacient po operácii alebo úraze. Namietala tvrdenia otca ohľadom jej bývania s tým, že súdu svoju adresu oznámila. Zdôraznila, že otec využíva svojho syna ako prostriedok, ktorým sa snaží ovplyvniť jej osobu. Zo spoločného domu sa musela pre správanie otca odsťahovať, pričom spoločne nadobudli dva rodinné domy, v jednom býva otec so synom a v druhom matka otca. Spochybnila vyčíslenú výšku nákladov na dieťa považujúc ich za prehnané, žiadala o ich zdokladovanie. Považuje za účelové náklady na využívanie taxislužby pre syna z dôvodu, že dieťa má nárok na príspevok od štátu na využívanie osobného motorového vozidla. Poukázala na to, že v čase spolužitia ich spoločné príjmy presahovali limit na priznanie príspevku na prevádzku motorového vozidla, kompenzačného príspevku a opatrovateľského príspevku. Dala do pozornosti, že dovŕšením veku 18 rokov môže Y. požiadať o invalidný dôchodok. Poukázala na svoje príjmy a náklady a potrebu zabezpečenia bežných vecí pre seba s tým, že finančne jej pomáha rodina. Uviedla, že desať rokov sa denne starala o maloletého, venovala sa mu, aby napredoval vo vývoji v jeho ťažkom zdravotnom postihnutí, zabezpečovala chod domácnosti, so synom cvičila B. metódou, celá zaťaž bola na nej. Namietala, že synove liečenia sú pre otca rekreáciou, so synom cvičia rehabilitační pracovníci. Snažila sa o kontakt s maloletým, ktorý ju odmieta. Vyslovila presvedčenie, že záujmom otca je prerušiť jej kontakt so synom. Dala do pozornosti, že konanie o rozvod manželstva inicioval otec dieťaťa, ktorý si našiel priateľku. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky opakovane poukázal na dosiahnuté príjmy matky a výraznú zmenu jej pomerov. Odmietol tvrdenia matky o nutnosti jej vysťahovania sa z domu, o tom, že si našiel druhú partnerku. Zdôraznil, že osobné motorové vozidlo slúži potrebám dieťaťa, ktoré bude syn využívať aj po dovŕšení plnoletosti. Namietal tvrdenie o rekreačnom pobyte otca v rámci liečebných kúpeľov dieťaťa z dôvodu, že synovi robí doprovod ako dohľad nad jeho fyzioterapiou a cvičebnými postupmi, aktívne komunikuje s primárom detskej liečebne a odborníkmi a zabezpečuje synovi ďalší program (pohybové aktivity). Poukázal na jeho snahu korigovať vzťahy medzi matkou a maloletým a napomôcť ich aktívnemu riešeniu problémov, na ním podanú žiadosť o mediáciu za účelom nájdenia možnosti komunikácie a uzatvorenia dohody o BSM, čo matka dieťaťa odmietla. Dal do pozornosti jeho invaliditu a problémy pri výkone práce. Poukázal na ním splácané tri úvery nadobudnuté počas manželstva, pričom na jednom z nich je spoludlžníčkou matka dieťaťa. Oznámil, že maloletý nastúpil od septembra 2016 na strednú školu. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa je dôvodné. 7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.06.2016, č.k. 37P/254/2015-138 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 tak, že zamietol návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX. 8. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú dôvodné. 9. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázané pomery na strane dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo žiakom základnej školy s absolvovaním prijímacích pohovorov a prijatím na nástup na strednú školu, počnúc mesiacom september 2016. Tu je potrebné zdôrazniť, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2014, zmenu pomerov na strane dieťaťa treba posudzovať aj v súvislosti s prirodzeným rastom dieťaťa a tým zvýšenými nákladmi na maloletého, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vo veku 17 a pol roka. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na schopnosti tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú. 10. Námietky matky o nepreukázaní odôvodnených výdavkov dieťaťa odvolací súd neakceptoval poukazujúc na otcom doložené listinné dôkazy preukazujúce výšku hradených nákladov na dieťa (platba za plávanie vo výške X.XXX Kč (štartovné) + doplatok XXX eur, liečebný pobyt v roku XXXX vo výške X.XXX Kč, účasť na kurze monoski XX.XXX.- Kč, poplatok za doučovanie z anglického jazyka vo výške XX,XX eur mesačne a doučovanie z matematiky vo výške XX,XX eur mesačne, platby za liečebné pobyty, cestovné, poplatok za autoškolu vo výške XXX eur). Za nesporné považuje odvolací súd náklady na zabezpečenie stravy pre maloletého, hygienických potrieb a ošatenia, ktorých výška je porovnateľná s výškou nákladov na dospelú osobu. V prejednávanej veci však v prvom rade vznikla potreba posúdenia zmeny pomerov na strane matky, ktorú odvolací súd považuje za významnú. Odvolací súd konštatuje, že v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom, kedy matka dosahovala príjem vo výške XXX eur mesačne pozostávajúci zo mzdy a invalidného dôchodku, v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného je nespochybniteľný nárast jej príjmu najmä v období od marca 2015 do marca 2016 na sumu XXX eur mesačne netto (mzda + invalidný dôchodok). Uvedená skutočnosť je kritériom rozhodujúcim pri posudzovaní nároku na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými vo vzťahu k potrebe posúdenia a hodnotenia možností a schopností matky, akceptujúc skutočnosť, že matka je invalidná dôchodkyňa a súčasne poukazujúc na jej príjem z pracovného pomeru a možnosť vykonávať prácu. Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu však nevyplýva tak vážny zdravotný stav matky a nemožnosť vykonávať prácu, ako prezentuje matka, ktorá svoje zdravotné problémy preukázala len dokladom o vystavení práceneschopnosti zo dňa 02.11.2015. Ani v priebehu odvolacie konania nedoložila do spisu doklad preukazujúci vážne zdravotné obmedzenia, ktoré by jej nedovoľovali vykonávať pre ňu vhodnú prácu a zvýšiť si tak príjem za účelom plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek a potreby. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky na zvýšenie výživného na strane matky, t.j. jej možnosti a schopnosti prispievať na dieťa vyšším výživným. K odvolacím námietkam matky vzťahujúcim sa k jej majetkovým pomerom a nevyporiadaniu BSM, odvolací súd poznamenáva, že obaja rodičia ako spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré nadobudli za trvania manželstva, mali a majú možnosť vzájomne sa po rozvode manželstva vysporiadať, pokiaľ ide o ich spoločný majetok. Takéto vyporiadanie prinesie zmenu v ich majetkových pomeroch, či už rozdelením nehnuteľností a zabezpečením bývania oboch alebo vzájomným vyplatením finančných prostriedkov nadobudnutých z predaja ich spoločných nehnuteľností. Každý z nich mal možnosť požiadať súd o vyporiadanie BSM. Pokiaľ je matka v tomto smere pasívna, nemožno uvedenú okolnosť posudzovať v neprospech dieťaťa pri zvýšení výživného na takmer plnoleté dieťa. Rozdelením majetku nadobudnutého v BSM by matka mohla vyriešiť súčasne svoju bytovú situáciu. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. Matka si musí byť vedomá plnenia svojej vyživovacej povinnosti na Y. a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bola schopná realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám dieťaťa. Výživné vo výške XX eur mesačne pre dieťa vo veku 17 a pol roka považuje odvolací súd za neprimerané. Výživné na dieťa je prvoradou pohľadávkou rodiča, teda matky, ktorá nezabezpečuje osobnú dennú starostlivosť o maloleté dieťa (s vážnymi zdravotnými problémami) a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Nemožno akceptovať námietky matky vzťahujúce sa k výkonu a zabezpečeniu dennej osobnej starostlivosti o maloletého v minulosti. Odvolací súd nespochybňuje, že starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je veľmi náročná, avšak pri posúdení daného návrhu je uvedená odvolacia námietka matky irelevantná. Tiež nie je možné akceptovať námietky matky k výške liečebných nákladov s prihliadnutím na vyjadrenie otca, ktorý tieto náklady nezapočítal z dôvodu sponzorovania výdavkov inými osobami. V neposlednom rade odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že matka nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o porovnanie príjmov na strane otca, odvolací súd konštatuje, že jeho aktuálny príjem je porovnateľným s výškou príjmu dosiahnutou v čase poslednej úpravy výživného. 11. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, určenú sumu výživného považoval za sumu nezodpovedajúcu majetkovým a zárobkovým pomerom na strane matky a jej možnostiam a schopnostiam, a ani za sumu zodpovedajúcu výške skutočne preukázaných a spotrebovaných nákladov na odôvodnené potreby maloletého Y.. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopností a možností a majetkových pomerov na strane matky, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o neprípustnosti reparácie rozsudku súdu o určení výživného poukazujúc na právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode (dňa 26.11.2014) a uplatnenie nároku na zvýšenie výživného na maloletého počnúc dňom 15.03.2015, keďže uplatnený nárok nespadá pod obdobie do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úpravu výkonu z rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a poukazujúc na potrebu skúmania zmeny pomerov ako kritérií rozhodujúcich pri zvýšení výživného. 12. Za zmenu pomerov pri zvýšení výživného odvolací súd považoval zvýšenie celkového príjmu matky. Odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie k otázke určenia dátumu zvýšenia výživného, dospel k záveru, že otec nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia výživného spätne, v zmysle jeho návrhu, ktorých preukázanie zakladá právo na priznanie takéhoto nároku v zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť skutočnosť, že oprávnený nemohol proti povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže nevedel, kde sa tento zdržiava, prípadne mu to neumožňoval zdravotný stav, alebo iná závažná prekážka. Otec nepreukázal vážne dôvody nemožnosti podať návrh skôr, napr. dlhodobé vycestovanie alebo dlhodobú hospitalizáciu. Zvýšením výživného od podania návrhu, t.j. od 21.07.2015 vzniklo matke zročné výživné za obdobie od 21.07.2015 do 31.03.2017 vo výške X.XXX,XX eur, predstavujúce rozdiel medzi hradeným výživným po XX eur mesačne a zvýšeným výživným, t.j. alikvótna časť výživného za mesiac júl 2015 vo výške XX,XX eur + 20 mesiacov x XX eur, t.j. X.XXX eur. Súd v súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 C.s.p.. povolil matke uhrádzať zročné výživné formou mesačných splátok vo výške XXX eur mesačne zohľadňujúc jej aktuálnu finančnú situáciu. 13. Odvolací súd vo zvyšku (zamietajúcej časti návrhu otca), rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. považujúc návrh otca na zvýšenie výživného na sumu XXX a XXX eur za neprimeranú s poukazom na vyššie uvedené dôvody. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).