Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/363/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315216665 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315216665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu H-PROBYT, spol. s r.o., Povraznícka 4, 811 05 Bratislava, IČO: 35 722 924, práv. zast. AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému SIMTEC, spol. s r.o., Rustaveliho 8, 831 06 Bratislava, IČO: 35 765 909, práv. zast. JUDr. Diana Markuseková Jeneiová, advokátka, Beniakova 34, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 3.147,24 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/329/2015-106 zo dňa 25.5.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/329/2015-106 zo dňa 25.5.2016 potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.147,24 Eur spolu s 5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 30.7.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu v rozsahu 100 %, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 31.12.2005 nájomnú zmluvu č. X/XXXX na prenájom stavebnej a technologickej časti tepelno-technologického zariadenia plynovej kotolne na M. G. U. F., ktorá je spoločnou časťou a zariadením vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu M. XX, XX, XX, XX U. F.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - 10 rokov. Žalobca ako kupujúci priamy odberateľ tepla a žalovaný ako predávajúci - dodávateľ tepla súčasne uzatvorili kúpnu zmluvu č. X/XXXX na dodávku tepelnej energie na ÚK a TÚV. Koncom roku 2014 sa žalobca a žalovaný dohodli na predčasnom ukončení obidvoch zmlúv. Dňa 31.12.2014 podpísali dohodu o urovnaní. V posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či dohoda o urovnaní zo dňa 31.12.2014 sa týkala urovnania všetkých vzájomných nárokov a záväzkov vyplývajúcich z obidvoch zmlúv (nájomnej zmluvy č. X/XXXX a kúpnej zmluvy č. X/XXXX). 3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tvrdení účastníkov a tak, ako vyplýva z písomnej dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie vzájomných vzťahov z nájomnej zmluvy č. X/XXXX a nárokov uplatnených žalobou vedenou na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25Cb/102/2013, v tomto konaní žalovaný uplatňoval nárok z nájomnej zmluvy, nároky z kúpnej zmluvy, vyúčtovanie fixných nákladov podľa skutočne odobratého tepla a ohrev za rok 2012 a 2013. Návrh dohody o urovnaní vo finálnej podobe predkladal žalovaný, kde jasne zadefinoval, že predmetom urovnania sú nároky z nájomnej zmluvy. Predmetom žaloby je nárok na vyúčtovaný preplatok žalovaným vo výške 3.147,24 Eur za rozdiel medzi poskytnutými platbami a skutočne vyúčtovanými nákladmi za odobraté teplo a ohrev TÚV za rok 2014. V čase podpísania dohody o urovnaní táto pohľadávka žalobcu žalovanému nebola známa. Žalobca nemal o nej vedomosť. V prípade nedoplatku žalobca by bol povinný uhradiť rozdiel, na tento nárok sa dohoda o urovnaní nevzťahovala. Obsahom dohody nemôže byť právo, ktoré má vzniknúť v budúcnosti. Žalovaný ani žalobca nemali vedomosť o skutočnej výške preplatku alebo nedoplatku. 4. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny považoval za oprávnený. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že v predmetnom konaní súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v zmysle odôvodnenia rozsudku dospel k zisteniu, že predmetom urovnania medzi žalobcom a žalovaným pri uzatvorení dohody o urovnaní zo dňa 31.12.2014 sú iba nároky z nájomnej zmluvy. Uvedené zistenie je podľa názoru žalovaného nesprávne a nezodpovedá skutočnosti. Nájomná a kúpna zmluva a vzťahy z nich vyplývajúce boli vzájomne prepojené a jedna bez druhej nemali žiadne naplnenie, keďže predmetom nájomnej zmluvy boli priestory kotolne, ktorá slúžila výlučne na vykurovanie (dodávky tepla a teplej úžitkovej vody) objektov žalobcu, pre ktoré bol žalovaný zároveň kúpnou zmluvou zaviazaný dodávať teplo a kúpnu zmluvu mohol žalovaný aj v zmysle jej úvodných ustanovení plniť výlučne prostredníctvom uvedenej kotolne, ktorú mu žalobca za týmto účelom prenajímal. 6. Žalovaný uviedol, že ukončenie jedného alebo druhého zmluvného vzťahu, keď zmluvy sú jedna bez druhej nerealizovateľné, znamená faktické ukončenie plnenia z oboch zmluvných vzťahov. V týchto intenciách žalobca a žalovaný aj uzatvárali dohodu o urovnaní. Predmetom urovnania medzi stranami boli všetky vzájomné nároky, tak z nájomnej i kúpnej zmluvy, a predmetom urovnania teda bolo aj žalobcom uplatnené právo na zaplatenie preplatku z vyúčtovania za rok 2014. Dohoda o urovnaní bola medzi stranami uzatvorená dňa 31.12.2014, teda v deň ukončenia dodávky tepla za rok 2014. Výška preplatku za dodávky tepla a úžitkovej vody za rok 2014 bola v deň podpisu dohody o urovnaní obom stranám známa, keďže sa jednalo o prerozdelenie fixných nákladov a variabilných nákladov, podľa odobratého množstva tepla v roku 2014 a výška podielu bola známa z dôvodu, že fakturácia variabilných nákladov bola mesačná, podľa skutočne odobratého tepla. Zdaniteľným plnením a dátumom odpočtu fakturačných meračov a formálnym odovzdaním plynovej kotolne bol dátum uzavretia dohody. Nešlo teda o pohľadávku, ktorá mala vzniknúť v budúcnosti. Na základe uvedeného žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že dohoda o urovnaní sa týka hlavne nájomnej zmluvy č. X/XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, pričom sporným právom sa tu javí ukončenie nájomnej zmluvy, aj napriek skutočnosti, že v čl. I ods. 2 dohody o urovnaní sa spomínajú kúpna zmluva a nájomná zmluva, ako sumarizácia zmluvných vzťahov medzi účastníkmi. 8. Žalobca má za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nároky strán zahŕňajú aj žalobcom uplatňovaný nárok z titulu preplatkov za dodávku tepelnej energie na ÚK a TÚV žalovaným na základe kúpnej zmluvy vo výške 3.147,24 Eur s príslušenstvom, pretože tieto nikdy neboli predmetom dohody o urovnaní. Žalovaný tvrdí, že kúpna a nájomná zmluva sú vzájomne prepojené, sú bez seba nerealizovateľné a ich ukončenie je premietnuté do dohody o urovnaní, čo však nezodpovedá dôkazom predloženým v konaní, pretože kúpna zmluva bola ukončená iným právnym úkonom dňa 31.12.2014, a to potvrdením jej výpovede zo strany žalovaného, a nájomná zmluva bola ukončená dňa 31.12.2014 dohodou o urovnaní. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.10.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané za účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné. 13. V prejednávanej veci bola medzi stranami sporná skutočnosť, či dohoda o urovnaní zo dňa 31.12.2014 sa týkala urovnania všetkých vzájomných nárokov a záväzkov vyplývajúcich z oboch zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu, t.j. nájomnej zmluvy č. X/XXXX (ďalej iba nájomná zmluva) ako aj kúpnej zmluvy č. X/XXXX (ďalej iba kúpna zmluva), a teda či bol touto dohodou vysporiadaný aj nárok uplatnený žalobou. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetom urovnania medzi stranami boli iba nároky z nájomnej zmluvy, a nárok žalobcu titulom preplatku za dodávku tepelnej energie na ÚK a TÚV na základe kúpnej zmluvy vo výške 3.147,24 Eur predmetom dohody o urovnaní nebol. 14. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 15. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca pri rokovaní o uzatváraní dohody o urovnaní vedel o výške preplatku za kalendárny rok 2014. Aj keď sa v článku I ods. 2 dohody o urovnaní uvádza kúpna aj nájomná zmluva ako právne vzťahy medzi stranami, z článku II ods. 3 je zrejmé, že podpísaním dohody sa urovnávajú všetky sporné práva a povinnosti z nájomného vzťahu. Keďže kúpna zmluva bola na základe listu žalovaného zo dňa 4.12.2014 ukončená dňa 31.12.2014 právnym úkonom odlišným od dohody o urovnaní, a žalovaný od 4.12.2014 do 31.12.2014 žiadnym preukázateľným spôsobom nevyčíslil výšku preplatku alebo nedoplatku žalobcu za dodávku tepelnej energie na ÚK a TÚV, strany nemohli vedieť a nevedeli v čase uzatvorenia dohody o urovnaní relevantnú výšku preplatku alebo nedoplatku žalobcu za dodávku tepelnej energie na ÚK a TÚV. Preto ani nemohla byť táto čiastka predmetom finančného vyrovnania v dohode o urovnaní. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).