Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/98/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218476 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315218476.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.l., reg. č. B 108306, so sídlom: 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburgské veľkovojvodstvo, v zast.: JUDr. Jiří Šmíd, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773 so sídlom: Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: P. Š., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. R. Z. J., o zaplatenie 2.602,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/558/2015-71 zo dňa 07.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 470 ods. 1, 2, § 290 C.s.p., § 558, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že žalobou doručenou na súd dňa 02.09.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia úveru vo výške 2.602,88 Eur istiny s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.602,88 Eur od 23.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: doklad o právnej subjektivite žalobcu, uznanie dlhu a dohodu o zaplatení dlhu z 24.04.2013, oznámenie Consumer Finance Holding a. s. žalovanej zo dňa 26.03.2013 o postúpení pohľadávky na žalobcu, podanie žalobcu z 11.08.2015 - zosplatnenie dlhu so (súpis podaných zásielok pre fakturáciu z 11.08.2015), žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky z 22.09.2009. 4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: 5. Z uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu zo dňa 24.04.2013 súd prvej inštancie zistil, že ju uzatvorili žalovaná ako dlžník so žalobcom ako veriteľom. V preambule uvedeného dokumentu je špecifikovaná výška dlhu žalovanej v sume 2.652,88 Eur ako aj dôvod vzniku dlhu, t. j. nesplatenie dlžných splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. Žalovaná uznala dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho uhradiť formou 62 splátok s úrokovou sadzbou 7% ročne. 6. Zo žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky z 22.09.2009 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. Hlavné námestie 12, Prešov uzavrela so žalovanou písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.865,30-Eur na účel uhradenia záväzkov voči Quatro - 645,55Eur, Slovenská požičovňa - 1.882,6Eur a Quatro - 337,04Eur, pričom zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná bude splácať úver formou 56 mesačných splátok vo výške 81,82- Eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi istinu vo výške 2.865,35-Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 24,01 %, celková suma pôžičky 4.581,92 Eur, a to v 56 mesačných splátkach vo výške 81,82- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 56 v mesiacov 24,01 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Podľa bodu V. zmluvy - zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania posledným účastníkom zmluvného vzťahu a účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzkov klienta. 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 22.09.2009. Consumer Finance Holding a. s. uzavrel so žalovanou písomnú zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.865,30-Eur na účel uhradenia záväzkov voči Quatro - 645,55Eur, Slovenská požičovňa - 1.882,6Eur a Quatro - 337,04Eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi istinu vo výške 2.865,35-Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 24,01 %, celková suma pôžičky 4.581,92 Eur, a to v 56 mesačných splátkach vo výške 81,82- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 56 v mesiacov 24,01 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. 8. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Postúpenie pohľadávky medzi postupcom a žalobcom malo za následok, že tento vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy ako veriteľ, teda žalovaná môže proti nemu využiť všetky námietky ako pri pôvodnom veriteľovi. Žalobca dňa 24.04.2013, ako veriteľ uzavrel so žalovanou uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu. Predmetnou dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán čo do spôsobu plnenia záväzku. Súd má za to, že napriek tejto zmene záväzku je potrebné zmluvu, ktorá je právnym dôvodom uznania záväzku žalovanou považovať aj naďalej za spotrebiteľskú zmluvu a žalobcu je potrebné považovať za dodávateľa. V prvom rade súd považuje predmetný dvojstranný právny úkon medzi stranami sporu za vadný, keď v bode 2. preambuly je špecifikovaný dlh žalovanej z úverovej zmluvy podpísanej medzi dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou a. s., pričom úverová zmluva v ňom označená číslom XXXXXXX bola uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Napriek tomu, ak žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovanou dohodu o uznaní záväzku, možno považovať takúto dohodu za zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota) a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 O.z. V zmysle spotrebiteľskej judikatúry spotrebiteľské zmluvy majú byť vyvážené, pričom ak dôjde k pochybnostiam o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a možnému rôznemu výkladu, platí výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti podmienky. Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľský, posudzuje sa s prihliadnutím na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z (predtým zák.č.634/1992Zb.). Podľa § 7 ods.2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V tomto smere súd považuje uzavretie dohody o uznaní dlhu a dohody o zaplatení dlhu dňa 24.04.2013 za uplatnenie nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanej. Žalobca nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanej boli pri uzatváraní dohody vysvetlené, (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti), následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby, čím podľa názoru súdu došlo k narušeniu ekonomického správania sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Súd má za to, že k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, neexistujúci a nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku. 9. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.09.2009, súd nemal zo žalobcom predložených dôkazov preukázané, že predmetná zmluva nadobudla účinnosť, keď podľa v jej článku V. zmluva nadobúda účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzkov žalovanej, pričom z dôkazov nie je zjavné, kedy sa tak stalo. Predmetná zmluva tiež neobsahuje náležitosti v zmysle cit. zák. č. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, čo by spôsobovalo v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods.3 zák.č.258/2001 Z. z., že poskytnutý úver by bol bezúročný a bez poplatkov. 10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 365 ods. 2 písm. h/ C.s.p. Žalobca v rámci svojho odvolania namieta, že samotný zákon stanovuje, že právnym následkom uznania dlhu je predĺženie premlčacej doby o desať rokov a preto sa nemôže v prípade uznania dlhu jednať o nekalú obchodnú praktiku a ani neprijateľnú obchodnú podmienku. Odvolateľ uvádza, že samotné ustanovenie čl. 12 Uznania dlhu preukazuje, že veriteľ informoval žalovanú dostatočne o následkoch úkonu uznania dlhu a žalovaná prejavila svoju slobodnú vôľu premlčaciu dobu predĺžiť. K námietke súdu, že uznanie dlhu bol predtlačený úkon, žalobca uvádza, že podpísaní Uznania dlhu predchádzalo vyjednávaní zo strany žalobcu o obsahu Uznania a celé dohody a to prostredníctvom call centra žalobcu a následne prostredníctvom terénneho poradcu. Uznanie nie je dohodou formulárovou, ktorá by bola ako predtlačená zaslaná žalovanej, nakoľko je výsledkom zisťovaní platobných možností a schopností žalovanej a následného prispôsobení riešení vyhovujúceho ako pre veriteľa tak pre dlžníka. Sama žalovaná mohla ovplyvniť všetky podmienky, obsiahnuté v Uznaní, ako je aj spoločne s veriteľom meniť. Uznanie dlhu bolo pred uzavretím zaslané žalovanej do miesta jej bydliska a to za účelom oboznámení sa žalovanej s Uznaním a následného podpisu. Uvedené je preukázané aj textom Uznania dlhu. kde veriteľ upozorňuje žalovanú, aby Uznanie v dvoch vyhotoveniach zaslala na adresu spoločnosti veriteľa. Žalovaná tak mala dostatočnú voľnosť pri samotnom preskúmaniu Uznania ohľadom na to, či s podmienkami Uznania súhlasí. Žalovaná naviac týmto mala možnosť ustanovenie Uznania konzultovať buď s právnym zástupcom ako aj s akoukoľvek z právnických osôb, ktoré na území Slovenskej republiky poskytujú bezplatné právne poradenstvo. Na žalovanú tak nebol zo strany žalobcu vyvíjaný žiadny nátlak, aby Uznania podpísala a uzavrela. Odvolateľ ďalej uvádza, že žalovaná bola v konaní pasívna, nijako Uznanie nesporovala, nevyjadrila sa, že by na ňu pri uzatváraní Uznania bol vyvíjaný nátlak, lebo že by nechcela Uznanie uzavrieť. Súd tak v tomto ohľadu nahradil pasivitu žalovanej, lebo obmedzil zmluvnú voľnosť dlžníka a veriteľa pre uzavretí Uznania. Tým. že žalovaná podpísala Uznanie dlhu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v záujme žalovanej, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičoch, čím si môže v budúcnosti zlepšiť svoje postavenie pri žiadosti o úver. Žalobca je názoru, že pre prípad, že žalovaný nevedel v čase uznania o premlčaní záväzku (prípadne sa jeho vedomie o premlčaní nedá nijako dokázať), nestáva sa uznanie dlhu neplatným právnym úkonom, lebo hoci nemá následky podľa § 588 OZ, nastávajú následky podľa § 110 OZ. 12. K odvolaniu žalobca, sa žalovaná nevyjadrila. 13. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods.1,2 C. s. p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 17. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia správne poukázal na to, že právny úkon, ktorého obsahom bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa vpísali iba údaje o žalovanej. Obsah takto predtlačeného formulára nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť, resp. odmietnuť. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že žalobca ani v rámci svojho odvolania neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovanú poučil o právnych následkoch, spočívajúcich v jej uznaní dlhu. Žalobca, vystupujúci smerom k žalovanej ako dodávateľ mal v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti povinnosť spotrebiteľa (žalovanú) poučiť o následkoch uznania dlhu, čo si v tomto prípade nesplnil. Pretože žalovaná nemala inú možnosť, ako takto naformulovaný dokument prijať (a zároveň nebola žalobcom informovaná o následkoch takéhoto uznania dlhu), musí takýto právny úkon (uznanie dlhu) byť nutne posúdený ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).