Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/364/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219231 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315219231.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu X.. W. D. D. O. Z., Za J. XX, XXX XX N., IČO: 33 505 501, zastúpený JUDr. Alena Vagačová, advokátka, Metodova 7, 821 08 Bratislava, proti žalovanému O. B., U. XXXX/X, XXX XX I., IČO: 11 830 077, pre zaplatenie 2.070,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/359/2015-57 zo dňa 11.5.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/359/2015-57 zo dňa 11.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.070,39 eur spolu s 8,05 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 669,97 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.400,42 eur od 01.01.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 124,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 398,91 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 2.070,39 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za dodaný tovar. Žalovaný v odpore namietal, že tovar mu bol dodaný bez atestu, tento požadoval od pani H. a od pána D.. Bez atestu musel poskytnúť svojim odberateľom zľavu z ceny. Faktúry mu boli doručované vodičom dňa 16.12.2014, žiadal o posunutie splatnosti do 31.12.2015. Žalobca uviedol, že žalovaný pri objednávaní tovaru nepožadoval od žalobcu aj dodanie atestov. Tovar žalovaný písomne nereklamoval. V rámci obchodných zvyklostí dodáva atest len vtedy, ak kupujúci o ne výslovne pri objednávaní tovaru požiada. Atesty nie sú dokladom, ktoré by v zmysle § 417 Obchodného zákonníka bránili riadnemu užívaniu tovaru. Uviedol, že žalovaný po dodaní tovaru telefonicky požiadal o zaslanie atestov, ktoré mu žalobca zaslal e-mailom dňa 10.12.2014 a dňa 07.01.2015. Po zaslaní atestov elektronickou formou vady dodaného tovaru v súlade s ustanovením § 427 a § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka si žalovaný neuplatnil, pričom poukázal na ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo z vád tovaru nemôže byť priznané v súdnom konaní, pokiaľ kupujúci nepodal správu o vadách tovaru predávajúcemu. 3. Prevzatie tovaru kupujúci potvrdil na dodacích listoch. Žalobca cenu dodaného tovaru vyúčtoval faktúrami č. XXXXXXX zo dňa 02.12.2014, splatnou 16.12.2014, v sume 669,97 eur a č. XXXXXXX zo dňa 28.11.2014, splatnou 31.12.2014, v sume 1.400,42 eur. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 411 Obchod. zák., § 417 Obchod. zák., § 422 Obchod. zák. ako aj na ust. § 409 ods. 1 Obchod. zák.. 4. Poukázal na to, že z ust. § 428 Obchod. zák. jednoznačne vyplýva, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúcu nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný tovar prevzal. Pri preberaní tovaru neuviedol požiadavku na osobitné doklady - atesty. Žalobca e-mailom dňa 10.12.2014 a 7.1.2015 na č.l. 28 súdneho spisu preukázal, že elektronickým spôsobom na e-mailovú adresu žalovaného zaslal atesty. Nebolo preukázané, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola požiadavka aj na osobitné doklady. V konaní sa nepreukázalo, komu žalovaný reklamoval vadu a aké nároky z vád si uplatnil. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodcovský nález Rozhodcovského súdu medzinárodnej obchodnej komory v Paríži vydanom v právnej veci č. 573 z roku 1989, ktorý pri výklade obdobného výrazu obsiahnutého v článku 39 Viedenského dohovoru, kde sa ukladá konajúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu „v primeranej lehote“ o tom, čo ich zistil alebo mal zistiť, dospel k záveru, že za primeranú lehotu sa považuje lehota osem dní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pojem „bez zbytočného odkladu“ nie je zákonne definovaný, a preto jeho primeranosť treba posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Žalobcovi vznikol nárok nielen na zaplatenie kúpnej ceny, ale zároveň aj nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchod. zák.. 5. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že podľa § 101 ods. 2 OSP pokračuje súd v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Žalovaný v deň pojednávania ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu. Súd prvej inštancie poukázal na § 119 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd jeho žiadosť o odročenie preto neakceptoval. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 prvá veta OSP. 7. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu, avšak nakoľko jeho zdravotný stav sa v nasledujúcich dňoch polepšil, tak nepovažoval za potrebné k ošetrujúcemu lekárovi ešte chodiť. Poukázal tiež na to, že po jeho ospravedlnení ho nikto neupozornil, že má doložiť od lekára písomné potvrdenie o jeho v predmetný deň zhoršenom zdravotnom stave, ktorý mu neumožnil zúčastniť sa pojednávania na súde. Súd prvej inštancie však vyniesol rozsudok bez dôsledného poznania jeho vyjadrenia a jeho pripravených dôkazov. 8. Uviedol tiež, že je zarážajúce, že súdu prvej inštancie postačovali ako dôkazy dokumenty zo žalobcovej e-mailovej schránky, ktoré mohli byť pred vytlačením upravované alebo dodatočne vyhotovované, keďže v skutočnosti žalovaný žiadne e-mailom doručené atesty nedostal. Všetci, ktorí komunikujú elektronickou poštou vedia, že keď posielajú závažné dokumenty elektronicky, nechajú si zaslať správu o tom, keď si adresát zasielaný dokument vo svojej pošte zbadá alebo keď si ho otvorí a prečíta. Zdôraznil, že takéto dokumenty z e-mailu zo strany žalobcu ale predložené neboli ani nemohli byť, keďže on do e-mailovej stránky takýto dokument nikdy nedostal. V čase, keď atesty na tovar telefonicky urgoval, žalobca mu oznámil, že atesty zaslal elektronicky, na čo upozornil žalovaný žalobcu, že atesty do jeho e-mailovej schránky nedostal, a tak žiadal, aby boli tieto zaslané poštou. Poukázal tiež na to, že z dôvodu nedodania atestov žalobcom musel dodať zakúpený tovar o 10 % lacnejšie, čo chcel v konaní preukázať, na čo súd neprihliadol. Takéto skutočnosti na súde prezentovať mu však bolo súdom prvej inštancie znemožnené. S poukazom na uvedené a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR má za to, že konaním súdu prvej inštancie bol porušený aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie, spravodlivé prerokovanie veci pred súdom a zásada rovnosti zbraní. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného, ktoré bolo doručené žalobcovi, sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný nikdy vo svojich tvrdeniach ani v odpore voči platobnému rozkazu alebo v odvolaní voči rozsudku nepoprel, že tovar mu bol riadne dodaný, tovar prevzal a prevzal aj faktúry za dodaný tovar dňa 16.12.2014. Žalovaný pri objednávaní tovaru nepožadoval od žalobcu aj dodanie atestov. Dodanie atestov sa spoplatňuje osobitnou sumou. Dodaný tovar žalovaný písomne u žalobcu nereklamoval, neinformoval písomne ani inou formou žalobcu, že by mal tovar vady. Žalovaný pri objednávaní tovaru nepožadoval aj dodanie atestov. Žalobca v rámci obchodných zvyklostí dodáva atesty len vtedy, ak kupujúci o ne výslovne pri objednávaní tovaru požiada. Okrem toho atesty nie sú dokladom, ktorý by v zmysle § 417 Obchod. zák. bránili riadnemu užívaniu tovaru, resp. jeho ďalšiemu spracovaniu, a preto má žalobca za to, že si svoju dodávku podľa objednávky žalovaného riadne splnil. Poukázal tiež na to, že žalovaný po zaslaní atestov elektronickou formou žalobcu nekontaktoval a písomne ani inou formou vady dodaného tovaru v súlade s ust. § 427 a § 428 ods. 1 Obchod. zák. neuplatnil. Uviedol, že dňa 12.3.2015 zaslal žalovaný žalobcovi e-mailovú správu, v ktorej oznamuje žalobcovi, že ukončuje zákazku a faktúry následne uhradí. Žalobca má za to, že podľa § 428 ods. 1 Obchod. zák. právo žalovaného z vád tovaru nemožno priznať v súdnom konaní, nakoľko žalovaný nepodal správu o vadách tovaru žalobcovi, a to bez zbytočného odkladu po tom, ako nastala niektorá zo skutočností uvedená v zákone. Poukázal tiež na to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 14.8.2015. Výzva bola predložená ako dôkazný materiál vo forme prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na túto výzvu žalovaný nereagoval, pričom mal možnosť v odpovedi na výzvu uviesť dôvody nezaplatenia faktúr, prípadne žiadať právne odôvodnenú zľavu za dodaný tovar. Žalovaný v odvolaní uviedol, že poskytol zľavu dodávateľovi, pričom výšku zľavy nezdokumentoval, neuviedol akému dodávateľovi akú výšku zľavy poskytol. Má za to, že odvolanie žalovaného voči rozsudku je účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu bolo doručené žalovanému dňa 22.10.2016, avšak žalovaný k tomuto vyjadreniu už stanovisko nezaujal. 10. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. CSP, v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 11. Odvolací súd postupoval v zmysle cit. ust. § 219 ods. 3 a oznámil v zákonom stanovenej lehote verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu. 12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal z predložených listinných dôkazov dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v podanom odvolaní ohľadom jeho neúčasti na pojednávaní v predmetnej veci odvolací súd sa stotožňuje s právnym zverom súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne v zmysle ust. § 119 ods. 3 OSP účinného v čase konania v predmetnej veci, keď konal s poukazom na ust. § 101 ods. 2 OSP bez účasti žalovaného, ktorý sa na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu zlého zdravotného stavu, avšak v zmysle ust. § 119 ods. 3 OSP nedoložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalovaného neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ak účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd prvej inštancie preto z uvedených dôvodov žiadosť žalovaného o odročenie neakceptoval. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného, že mu spolu s dodaným tovarom neboli doručené atesty, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v primeranej lehote túto vadu dodaného tovaru nereklamoval. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 428 ods. 1 Obchod. zák., v zmysle ktorého ustanovenia právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo: a/ kupujúci vady zistil, b/ kupujúci pri náležitej odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktoré je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 alebo c/ sa vady mohli zistiť najskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka na akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. 16. Je nesporné, že žalovanému už pri prebratí tovaru muselo byť zrejmé, že s tovarom neboli dodané aj atesty. Pokiaľ tieto atesty požadoval a považoval to za vadu dodaného tovaru, mal túto vadu tovaru reklamovať bez zbytočného odkladu. Žalovaný nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že tieto vady tovaru reklamoval bez zbytočného odkladu, t.j. že si splnil svoju notifikačnú povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k riadnemu uplatneniu nároku z tovaru je nevyhnutné veľmi dôsledne vykonať vôľu nároku, pretože tento nie je možné následne, samozrejme až na nejaké výnimky, bez súhlasu predávajúceho meniť. Odvolací súd poukazuje tiež na ust. § 409 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého je povinnosťou predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak predávajúci poruší túto povinnosť, tovar má vady. 17. Odvolací súd poukazuje na to, že predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté (§ 425 ods. 1). 18. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal tak, ako tvrdí v podanom odvolaní, že poskytol zľavu ďalšiemu odberateľovi, pričom výšku zľavy nezdokumentoval a neuviedol, akému ďalšiemu odberateľovi túto výšku zľavy poskytol. Z predložených listinných dôkazov je tiež zrejmé, že žalobca zaslal žalovanému elektronickou formou požadované atesty dňa 10.12.2014 a dňa 7.1.2015. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému zaplatenie uplatnenej pohľadávky, pokiaľ ide o cenu za dodaný tovar, ako aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).