Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/299/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219378 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315219378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci manželky: I.. I. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX V. pri S., zastúpená Mgr. Monikou Gajdošovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika 27, 902 01 Pezinok, proti manželovi: I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX H., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: I. O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.04.2016, č.k. 51P/320/2015-69, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 13.04.2016, č.k. 51P/320/2015-69, na návrh manželky rozviedol manželstvo I.. I. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a I. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave - Staré Mesto, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku C/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX a na čas po rozvode manželstva maloleté deti I. O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti manželky (ďalej len matka), ich zastupovaním a spravovaním majetku poveril obidvoch rodičov a manželovi (ďalej len otec) určil povinnosť platiť na čas po rozvode výživné, na I. v sume XXX eur mesačne a na G. v sume XXX eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich sumách splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi ponechal bez súdnej úpravy. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci na ich náhradu nemajú právo. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením čl. 1, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 1 a 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 1 a § 2 Zákona o životnom minime dospejúc k záveru o vážnom narušení manželstva účastníkov, ktoré do budúcna nemôže plniť svoj účel. Skonštatoval, že obnovenie manželstva nemožno očakávať pre stratu citovej náklonnosti manželky k manželovi z dôvodu častých hádok. Mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálno-právnym zväzkom manželov pre trvalý rozvrat ich vzťahov, pričom za hlavnú príčinu tohto rozvratu ustálil názorové rozdiely manželov. Vykonanú úpravu pomerov manželov k maloletým deťom zdôvodnil potrebou stability ich výchovného prostredia majúc na zreteli, že po ukončení spolužitia rodičov maloleté deti zostali v nepretržitej osobnej starostlivosti matky, v ktorej nezistil žiadne závady. O zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku rozhodol rešpektujúc záujmy maloletých detí, kedy pri výkone týchto rodičovských práv budú rodičia aj po rozvode manželstva rovnocenní. Pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti neprihliadol na obranu otca jeho nízkym príjmom po preukázaní, že čistá mzda otca ako kvalifikovaného zamestnanca v stavebníctve, sa neodvíja od jeho individuálnych schopností a možností a nenasvedčuje jeho snahe primerane sa uplatniť na trhu práce. V súvislosti s tým podporne vychádzal aj z prieskumu platov kvalifikovaného zamestnanca v stavebníctve. Zároveň ale dospel k záveru o neprimeranosti matkou navrhovanej výšky výživného na maloleté deti vo vzťahu k otcovým možnostiam a schopnostiam. Nestotožnil sa s požadovanou výškou výživného na maloletú G. v súvislosti s jej umiestnením do súkromného predškolského zariadenia a poukázal na matkin nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky s priznaním rodičovského príspevku do troch rokov dieťaťa, v dôsledku čoho je jej povinnosťou znášať náklady za súkromné predškolské zariadenie nad rámec vyplácaných štátnych príspevkov. U otca zohľadnil nevyhnutné náklady na jeho výživu, za prenájom bytu a na cestovné pre udržanie si zdroja príjmu a výkon styku s maloletými deťmi. Zdôraznil, že maloleté deti majú právo na takú životnú úroveň, akú dosahujú obaja rodičia a v prípade otca len na takú, akú možno od neho spravodlivo požadovať. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom na maloleté deti podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloleté deti zmeniť tak, že na maloletého I. bude povinný platiť výživné vo výške XX eur mesačne a na maloletú G. výživné vo výške XX eur mesačne. Namietal stanovisko súdu prvej inštancie k výške jeho príjmu oponujúc tým, že nepozná žiaden spôsob, ktorým by svojho zamestnávateľa donútil vyplácať mu mzdu zodpovedajúcu priemernému platu uvádzanému Štatistickým úradom. Súdu prvej inštancie vytýkal nezáujem o priemerný mesačný príjem matky s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, s ktorým zamestnanci dosahujú príjem vyšší ako X.XXX eur mesačne. Za nespravodlivé považoval určenie výživného na staršie dieťa vo výške XXX eur mesačne a na mladšie až XXX eur mesačne, keď nároky mladšieho dieťaťa sú menej finančne náročné. Poukázal na to, že pokiaľ má zo svojho čistého mesačného príjmu XXX eur platiť výživné XXX eur mesačne, zostane mu suma XXX eur, z ktorej nie je možné vyžiť a nieto ešte zabezpečiť deťom najzákladnejšie potreby v čase ich spoločných stretnutí. 4. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v súvislosti s odvolaním otca odvolací súd požiadala o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Stotožnila sa s vyhodnotením možností a schopností otca pre plnenie výživného súdom prvej inštancie. Poukázala na to, že charakter, náročnosť a región výkonu práce vytvárajú reálny predpoklad toho, že príjmy otca sú v skutočnosti vyššie, než uvádza. Zdôraznila, že otec je šikovný a vyhľadávaný remeselník, žije v hlavnom meste s prebiehajúcou aktívnou výstavbou s množstvom pracovných príležitostí a s vysokým mzdovým ohodnotením. Považovala za nezodpovedné, aby sa otec s dvomi vyživovacími povinnosťami žijúci v hospodársky vyspelom regióne uspokojil s tak nízkym príjmom, keď mu jeho manuálne zručnosti, zdravotný stav a dlhodobé pracovné skúsenosti vytvárajú predpoklady dosiahnutia vyššieho mzdového ohodnotenia. Deklarovala, že popri svojom pracovnom zaradení vychovávateľka v materskej škole a starostlivosti o dve maloleté deti nemá ďalšiu možnosť zárobku. Rozdiel vo výške výživného medzi maloletými deťmi v prospech mladšieho zdôvodnila vyššími mesačnými nákladmi na maloletú G. (náhradné mlieko, plienky, doplatok za súkromné predškolské zariadenie XX eur) a zvýšenou osobnou starostlivosťou o ňu. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., zaujmúc stanovisko, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, podanom pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.s.p. a C.m.p. účinné od 01.07.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 14. Súd prvej inštancie správne posúdil možnosti a schopnosti otca pre plnenie výživného neprihliadnuc na výšku ním prezentovaného príjmu zo zamestnania. Vo všeobecnosti základom určenia výšky výživného nemôže byť len potvrdenie zamestnávateľa o zárobku výživou povinného rodiča. Prvoradým kritériom uvedeného musia byť možnosti a schopnosti tohto rodiča determinované jednak jeho subjektívnymi predpokladmi - najvyššie dosiahnuté vzdelanie, odbornosť, dĺžka praxe v odbore a celkové pracovné skúsenosti, vek, zdravotný stav, ako aj objektívnymi okolnosťami - ponuka a dopyt na trhu práce, možnosti pracovného uplatnenia v danom regióne, využiteľnosť profesie, resp. vzdelania v národnom hospodárstve a pod. Proti tvrdeniu odvolateľa na pojednávaní konanom dňa 13.04.2016 o aktuálnom útlme stavebníctva svedčí zjavná rozostavanosť a aktívna stavebná činnosť v hlavnom meste a jeho okolí. Otec sa sám označil za manuálne zručného, nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia vo vzťahu k pracovnej aktivite, je v produktívnom veku (39 rokov) a za súčasného stavu stavebného rozvoja Bratislavy, kde má svoje bydlisko, sú preň vytvorené podmienky pre dosahovanie vyššieho zárobku. Odvolací súd pripomína, že žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča. Každý rodič musí k tejto najzákladnejšej zákonnej povinnosti pristupovať s najväčšou zodpovednosťou a v záujme jej riadneho plnenia si upraviť a prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život. Nie je možné, aby rodič poskytujúci maloletému dieťaťu v plnej miere osobnú starostlivosť, supľoval za druhého rodiča jeho vyživovaciu povinnosť, pretože tým by sa mohol sám dostať do stavu finančnej núdze a ohroziť tak zabezpečovanie základných potrieb maloletého dieťaťa. Nezaopatrené dieťa má právo na poskytovanie výživy od obidvoch rodičov v súlade s ich reálnymi možnosťami a schopnosťami. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že úroveň možností a schopností otca umožňuje plnenie výživného na maloleté deti I. a G. aspoň v rozsahu určenom rozsudkom súdu prvej inštancie. 16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody otca ako účelové a bez preukázania potreby zmeny alebo zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie nesprávny dátum obsiahnutý v písomnom vyhotovení rozsudku (17.02.2016 namiesto 13.04.2016). V súvislosti s tým bude potrebné túto chybu v písaní opraviť procesným postupom podľa ustanovenia § 224 C.s.p.. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).