Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/285/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219690 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315219690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XXB, K., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460 proti manželovi: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XXB, K., zastúpený Mgr. Alica Mendlová, advokát, Riečna 2, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XXB, K., štátny občan Slovenskej republiky a G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XXB, K., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 46 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/331/2015-88 zo dňa 25.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 15.08.2008 v S., B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR- osobitná matrika, zv. OM/XX, roč. XXXX, str. XX, por. č. XXX. Maloleté deti A. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloletú A. a G. zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne a maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich sumách splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Na čas po rozvode právo styku otca s maloletými deťmi A. a G. ponechal bez úpravy. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci rozvodu prihliadal na výpovede manželov a dospel k záveru, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní žiaden účel, a nie je možné ani do budúcna predpokladať, že bude plniť svoj účel. Konštatoval, že obnovenie spolužitia nemožno očakávať, primárne pre prekážku na strane manželky, ktorá k manželovi stratila citovú náklonnosť z dôvodu častých hádok, ktoré mali negatívny dopad na maloleté deti, ako aj z dôvodu jeho mimomanželského vzťahu. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálno-právnym zväzkom, keďže vzájomné vzťahy manželov dosahujú svojim rozvratom takú intenzitu citového odcudzenia sa v ich manželstve, že toto manželstvo už nemôže vôbec plniť svoj spoločenský účel. Konštatoval, že pokus súdu smerujúci k obnoveniu spolužitia manželov skončil bezúspešne. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil názorové nezhody manželov a následnú neveru odporcu. Vec právne posúdil podľa čl. I základných zásad, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. 3. V zmysle § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 1, § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a styk otca s maloletými ponechal bez úpravy, zohľadňujúc zhodné stanoviská rodičov. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na strane žiadneho z rodičov neexistuje zásadná a závažná prekážka, ktorá by ho po rozvode z výkonu osobnej starostlivosti o deti vylučovala, obaja rodičia sú spôsobilí k právnym úkonom, obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti bez pozastavenia ich výkonu, obmedzenia či zrušenia právoplatným súdnym rozhodnutím. Rovnako mal preukázané, že maloleté deti po ukončení spolužitia rodičov si vytvorili pozitívny citový vzťah k obom rodičom a v ich záujme prihliadal na stabilitu ich výchovného prostredia. Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke zároveň prihliadal aj na rešpektovanie práva otca na zachovanie jeho vzťahu k deťom v rámci výkonu jeho práva styku s deťmi, ako aj práva na pravidelné informovanie o veciach týkajúcich sa maloletých detí. Rovnako zohľadňoval vhodnejšie bytové pomery na strane matky, ktoré si na rozdiel od otca odvodzuje výkonom vlastníckeho práva, pričom na strane otca je toto právo odvodené, viazané na súhlas prenajímateľa. Pri určení práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok rešpektoval záujmy maloletých detí a doterajší výkon týchto rodičovských práv a povinnosti zo strany rodičov, ktorí sú aj po rozvode manželstva ako zákonní zástupcovia rovnocenní. Pri určení výšky výživného na maloleté deti zohľadnil skutočnosť, že na strane otca došlo v minulosti objektívne k poklesu jeho príjmu zo sumy XXXX eur mesačne (pozícia managera) na sumu XXX eur mesačne (výkon práce - terapeut). Nestotožnil sa s obranou otca, že príjem zodpovedá jeho reálnym schopnostiam a možnostiam prihliadajúc na porovnanie zverejnených priemerných mesačných miezd pre fyzioterapeuta na portáli www.Môj.Plat.sk <.. Konštatoval však, že vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania otca/ II. stupeň vysokoškolského vzdelania/, je v jeho možnostiach dosahovať príjem minimálne cca od XXXX eur mesačne. Taktiež prihliadal aj na súbeh príjmu otca ako SZČO - živnostník/ terapeut s tým, že výkon živnosti má primárne viesť k tvorbe zisku, minimálne vo výške príjmov porovnateľných s príjmami zamestnanca v riadnom pracovnom pomere pre daný predmet podnikania. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že ďalším príjmom otca bol v roku 2015 príjem z reklamnej činnosti v B. vo výške X.XXX eur mesačne. Nestotožnil s obranou otca, že tento príjem v roku 2016 nedosahuje, pretože z výpovede otca mal súd preukázané, že k strate tohto príjmu došlo výlučne zo subjektívnych dôvodov na jeho strane, pretože reálne vykonával túto reklamnú činnosť s nárokom na vyplatenie odmeny, ktorú doposiaľ nezúčtoval. Ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenie otca, že ide o spoločný príjem manželov z reklamnej činnosti , slúžiaci prednostne na úhradu spoločných záväzkov - dlhu, nakoľko nemal preukázané, že výkon tejto reklamnej činnosti je zároveň spoločným podnikaním s matkou. Príjem matky vyhodnotil ako nezodpovedajúci jej dosiahnutému vzdelaniu I. stupeň bakalárskeho štúdia a aktívnej znalosti okrem japončiny aj anglického jazyka, vychádzal preto z príjmu vo výške XXX eur / mesačne brutto, ktorá výška je dosahovaná pri výkone práce sprievodcu v cestovnom ruchu. Dospel k záveru, že náklady maloletých detí vyčíslené matkou sú reálne potrebné a zodpovedajúce veku detí, ich zdravotnému stavu, bežným záujmovým aktivitám. Rovnako zohľadnil zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou s prihliadnutím na vek detí a skutočnosť, že týmto spôsobom si matka svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému G. plnila takmer v celom rozsahu výkonom tejto osobnej starostlivosti, preto bude primárne otec povinný v peňažnej forme platením výživného na maloletého zabezpečovať úhradu jeho odôvodnených potrieb. Konštatoval, že ostatné odôvodnené náklady maloletého zabezpečí matka zo svojho príjmu, primerane svojim možnostiam a schopnostiam. Pri určení výživného na maloletú A. prihliadal na objektívne vyššie bežné náklady jej výživy vzhľadom k veku, výkonu povinnej školskej dochádzky, školským a záujmovým aktivitám v rámci školského klubu, ku ktorej úhrade bude povinný otec, aj s prihliadnutím k výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletú, čím si plní svoju zákonnú vyživovaciu, ako aj s prihliadnutím k výške možného príjmu matky, ktorý možno od nej spravodlivo požadovať. Zdôraznil, že primárnou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu svojich nezaopatrených detí primerane svojim schopnostiam a možnostiam. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. platného do 30.06.2016. 4. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o určení výživného na maloleté deti podal odvolanie manžel prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd určí výživné na maloletú A. vo výške XXX eur mesačne a na maloletého G. vo výške XXX eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, neprihliadal na pomery a schopnosti a možnosti každého z rodičov. Potvrdil, že dobrovoľne na základe dohody prispieval z úspor na maloleté deti sumou XXX eur mesačne a manželke sumou XXX eur, nakoľko bola na materskej dovolenke. Na takejto výške výživného sa dohodli v období, kedy dosahoval vyšší príjem. Poukázal na výšku svojho príjmu XXX eur mesačne, na dlhodobú práceneschopnosť od septembra 2015 a poberanie nemocenských dávok vo výške XXX eur mesačne s tým, že ukončenia práceneschopnosti nevie predpokladať. Poukázal na zníženie príjmu z objektívnych dôvodov na jeho strane zrušením pracovnej pozície. Potvrdil, že v B. mal nestály príjem z reklamnej činnosti, a že v roku 2015 bolo na účte XX.XXX eur, z čoho spolu s manželkou vrátili rodičom splátku pôžičky na kúpu bytu v sume XX.XXX eur. Uviedol, že nejde o ročný príjem, ale o prostriedky za celý čas podnikania, z ktorých splatili pôžičku a zvyšok si rozdelili. Poukázal na výpoveď manželky, ktorá uvedené potvrdila. Nesúhlasil preto s hodnotením jeho príjmu z podnikania vo výške X.XXX eur. Namietal, že manželka nedoložila žiaden doklad preukazujúci, že by išlo o každoročný príjem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za subjektívne, vychádzajúce z internetových portálov. Nesúhlasil ani s návrhom kolízneho opatrovníka, pokiaľ ide o výživné, považujúc navrhované sumy za neúmerné. Poukázal na to, že určená výška výživného predstavuje jeho nemocenské dávky, keď mu zostane na jeho náklady len XXX eur. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zmätočné i v časti hodnotenia odôvodnených nákladov na deti. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že manželka napriek svojim možnostiam nepracuje, len brigádnicky, niekoľko pracovných ponúk odmietla a nepreukázala žiadnu snahu o hľadanie si práce. Posudzovanie pomerov účastníkov považoval za neobjektívne a jednostranné, a určené výživné za nadštandardné a neprimerané. Dal do pozornosti, že byt, ktorý spoločne s manželkou splácajú, užíva manželka. Uviedol, že s maloletými deťmi má dobrý vzťah, deti k nemu pravidelne chodia, s maloletou A. sa učí, snaží sa prispievať aj mimo výživného podľa potreby a možností kupovaním oblečenia, dovolenkami a pod. Deťom sa snažil zachovať štandard, avšak aktuálne je jeho príjem nižší. 5. Manželka k odvolaniu manžela vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie podané manželom považovala za účelové. Poukázala na to, že príjem manžela sa skladá z príjmu z podnikania v B., zo závislej činnosti a z prevádzkovanej živnosti. Potvrdila, že príjem z podnikateľskej činnosti v B. za rok 2015 použili na úhradu pôžičky v sume XX.XXX eur a zvyšnú sumu X.XXX eur si rozdelili na polovicu. Podľa jej názoru, neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa tento príjem mal považovať za spoločný príjem. Dala do pozornosti vzájomnú komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že do budúcna pôjde o aktivitu manžela. Nesúhlasila s tvrdením manžela o znížení jeho príjmu z dôvodu, že podľa vzdelania a počtu rokov praxe má možnosť dosahovať príjem vo výške X.XXX eur mesačne. Za irelevantné považovala aj tvrdenie, že súd nevzal do úvahy jej príjem z brigádnickej činnosti vo výške XXX eur, keďže súd vychádzal z príjmu, ktorý by mohla dosahovať vo výške XXX eur. Za nepravdivé považovala tvrdenia, že po úhrade výživného zostáva manželovi len suma XXX eur na jeho živobytie. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manžela proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti je čiastočne dôvodné. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.05.2016, č.k. 51P/331/2015-88 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom. Odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške XXX eur mesačne a na maloletého G. v sume XXX € mesačne. Súd prvej inštancie zároveň ponechal neupravený styk odporcu s maloletými deťmi podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 11. V odvolacom konaní ide o výživnom na maloleté deti A., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode. 12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd vyslovuje názor, že s prihliadnutím na vek, odôvodnené potreby maloletých detí, príjmy a pomery rodičov sú odvolacie námietky otca voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, a správne aplikoval ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. 13. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 14. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí A. a G. vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletá A. je žiačkou 1. triedy základnej školy a výdavky na zabezpečenie jej potrieb podľa vyčíslenia matky predstavujú sumu XXX eur mesačne, z toho poplatky v škole za školský klub a stravu spolu vo výške XX eur mesačne, poplatok za tanec a maľovanie vo výške XX eur mesačne. Maloletý G. nastúpil do materskej školy, náklady na jeho potreby predstavujú poplatky v materskej škole za stravu, ZRPŠ spolu cca XX eur mesačne. Ďalšie náklady na maloletého G. matka vyčíslila vo výške XXX až XXX eur mesačne. Nemožno spochybňovať, že vzhľadom na vek detí 5 a 7 rokov matka má výdavky na zabezpečenie ich bežných potrieb súvisiacich s nákupom stravy, oblečenia, hygienických potrieb a prípadnej zdravotnej starostlivosti a nákup liekov, rovnako aj platby za školské a mimoškolské aktivity. Tu je potrebné zdôrazniť, že nákladmi maloletých detí sa rozumejú aj platby za bývanie v podiele podľa počtu osôb bývajúcich v byte. Výšku nákladov na deti matka riadne vyčíslila, pričom otec školské poplatky a platby za krúžkové aktivity A. nespochybnil. Pokiaľ ide o príjem otca, jeho zárobkové a majetkové pomery a jeho možnosti a schopnosti odvolací súd konštatuje, že otec dosahoval v roku 2015 priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur netto, v roku 2016 sa jeho príjem znížil na sumu XXX eur mesačne netto, pričom zo živnostenskej činnosti dosahoval príjem vo výške XXX eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho ďalší príjem z reklamnej činnosti v B., odvolací súd dáva do pozornosti, že z vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že finančné prostriedky z tohto príjmu boli použité na splátku čerpaného úveru na kúpu bytu, ktorý užíva matka, a ktorý sa stane po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím sa majetkové pomery rodičov a vyporiadanie pasív zmenia. Je však zrejmé, že išlo o príjem za dlhšie časové obdobie, a nie o príjem ročný, ktorá skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že vyživovacia povinnosť rodičov má však prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami a je prvoradou povinnosťou každého z rodičov. Nemožno prehliadnuť ani náklady každého z rodičov na bývanie a ich spoločné zaťaženie úverom. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie o potrebe prihliadať na to, že matka má dosiahnuté určité vzdelanie a predpoklady zabezpečiť si príjem, nakoľko obe deti sú v priebehu dňa umiestnené do školských a predškolských zariadení a matka už nemusí zabezpečovať ich celodennú osobnú starostlivosť. Odvolací súd neprihliadol na námietku otca vzťahujúcu sa k výške jeho aktuálneho príjmu spočívajúceho vo vyplácaní nemocenských dávok z dôvodu, že jeho aktuálna práceneschopnosť je dočasného charakteru a po jej ukončení bude otec pokračovať vo výkone práce a poberať riadny príjem. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, nakoľko vzhľadom na vek a potreby maloletých detí je výška určeného výživného súdom prvej inštancie neprimeraná. Výživné vo výške XXX eur na maloletú A. a XXX eur mesačne na maloletého G. zodpovedá veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých detí. Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky otca a vyslovuje názor, že výška výživného síce pokrýva podstatne väčšiu časť nákladov na zabezpečenie potrieb maloletých detí, ale rovnako zodpovedá príjmu, schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje aj jeho ďalšie príspevky poskytované maloletým deťom nad rámec výživného. 15. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).