Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219967 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315219967.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Y.. D. I. U. Y. Ž. X. C. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Š. Č.. XX, adresa na doručovanie A. S., O. Č.. X, proti žalovanej: X. Č. K. J. N. L. A. Á. , rodená S., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom S., Š. Č.. XX, o vrátenie daru, s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. septembra 2016, č.k. 12 C 598/2015-219, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. septembra 2016, č.k. 12 C 598/2015-219, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.1. V konaní o vrátenie daru Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 14.9.2016, č.k. 12 C 598/2015-219, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 14.9.2016. Ním sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do nehnuteľností vedených pre Obec a katastrálne územie A. S., okres O., v LV č. XXXX, ako parcely registra „. č. XXX/X-záhrady vo výmere XXX m2, č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, č. XXX/XX-záhrady vo výmere XXX m2, č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/XX, záhradná chatka súpisné č. XXXX postavená na parcele registra „J. č. XXX/XX, rozostavaná prístavba, ktorých je spolu so žalovanou podielovým spoluvlastníkom každý v podiele X/X. 1.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca zopakoval skutočnosti uvádzané už v žalobe o vrátenie daru majúc za to, že tieto zo strany žalovanej pretrvávajú. V auguste 2015 sa žalovaná z predmetných nehnuteľností z vlastného rozhodnutia odsťahovala, avšak kľúče k nim, prístup ku všetkým vstupným kódom, má neobmedzený, a teda môže tam vstúpiť a užívať. Nečakane a sporadicky prichádza, často v jeho neprítomnosti, prehadzuje mu veci, vyvoláva úmyselné hádky, čo sa jej nedarí, keďže on na jej provokačné konanie nijako nereaguje; naďalej vykonáva kroky, ktoré ho výrazne poškodzujú vo výkone jeho vlastníckych práv. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 je (žalobca) výlučným nájomcom susediacich pozemkov vedených v LV č. XXXX na dobu neurčitú. O uzavretí nájomnej zmluvy informoval v ten istý deň žalovanú a žiadal ju, aby ho nerušila v jeho nájomných právach, čo však žalovaná nedodržuje, pričom vždy vstupuje na susediacu prenajatú nehnuteľnosť cez nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby o vrátenie daru. Dňa 6.7.2015 umiestnil na obe vstupné bránky prenajatých pozemkov visiaci čierny zámok za účelom zabránenia vstupu žalovanej na prenajaté pozemky. Neskôr žalovaná uviazala reťaz na obe vstupné bránky, aby mu tak zabránila v prístupe na prenajaté pozemky. Dňa 17.7.2015 mu neznámy páchateľ roztrhol zámok a umožnil vstup na prenajaté pozemky bez jeho súhlasu. Žalovaná sa voči nemu dlhodobo a opakovane dopúšťa konania, ktoré má charakter psychického násilia, a preto je dôvodné, aby jej súd zakázal nevstupovať do nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve. Konanie žalovanej bolo na základe jeho trestného oznámenia zo dňa 26.5.2016 vyhodnotené predbežne ako konanie, ktoré má znaky priestupku uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec zo dňa 29.7.2016, ČVS:ORP-487/SC-SC-216; proti danému uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej dozorujúci prokurátor ešte nerozhodol. Dňa 17.8.2016 mu žalovaná z rodinného domu odcudzila hnuteľné veci v jeho vlastníctve, vinotéku, chladničku, stôl, stoličky, a pod., čím mu vznikla škoda v sume 3.000,-- €. Dňa 26.8.2016 B. Č. mu fyzicky bránil (odstrkovaním) vo vstupe na nehnuteľnosti, hlučne mu nadával a vyhrážal sa, čím ho ohrozoval na zdraví. Zo strachu utiekol k susede, privolal políciu a žalovaná na žiadosť polície potom odišla. Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti uvedené v žalobe o vrátenie daru a skutkové okolnosti uvádzané v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podozrenie zo psychického násilia zo strany žalovanej voči nemu) dospel k záveru, že existujú skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení a že teda návrh je absolútne dôvodný. 2.1. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanovením § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 326 ods. l, § 328 ods. 2, § 332 ods. 1 C.s.p. Skutkovo dôvodil tým, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi nimi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V predmetnej právnej veci žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu listom vlastníctva č. XXXX vedeného pre Obec a katastrálne územie A. S., okres O.; súd vychádzal z ďalších žalobcom predložených listinných dôkazov, zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd ďalej dôvodil, že dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Zo žalobcom predloženej zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II. zo dňa 28.2.2012, Č.p: ORP-P/BAII- OPP62-2012, vyplýva, že žalobca na žalovanú podal trestné oznámenie, pretože žalovaná a jej syn B. vošli do jeho nájomného bytu, na O. Č..X, A. S. (vedený v LV č. XXXX), dňa 14.1.2012 prišla žalovaná do jeho bytu na Š. Č.. XX, a bez jeho vedomia si zobrala nábytok. Týmito incidentmi mu nebolo žiadnym spôsobom spôsobené fyzické násilie, nemal poškodený majetok, ani iným spôsobom nebol ohrozovaný. Zo žalobcom predloženej zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec, Obvodné oddelenie PZ, Senec, zo dňa 10.7.2015, Č.p.: DU-933/SC-OPP2-15, ORP- P-265/SC-OPP2-15, vyplýva, že žalovaná dňa 10.7.2015 o 13,30 hod. podala trestné oznámenie na žalobcu, ktorý jej dňa 26.7.2015 schoval kľúče od rodinného domu a záhradného domčeka, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2, čím jej zamedzil prístup do okolitej záhrady, aby tam nemohla venčiť psa. Žalobca uviedol, že všetky kľúče od miestností v dome sú jeho a on ďalej nemá čo riešiť. Zo záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci zo dňa 6.7.2015, Č.p.: DU/SC-OPP2-15, vyplýva, že žalobca podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolu nažívaniu voči žalovanej, ktorá mu na vchod uviazala reťaz a zamkla visiacim zámkom. Podobne žalobca oznámil túto skutočnosť aj dňa 17.7.2015. Dňa 26.5.2016 podal žalobca na žalovanú trestné oznámenie zo spáchania trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci a porušovania domovej slobody. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci zo dňa 29.7.2016, ČVS: ORP-487/SC- SC-2016, bolo trestné oznámenie odovzdané Okresnému úradu v Senci na prejednanie ako priestupok, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť; vec nie je právoplatne skončená. 2.2. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, ani len osvedčené, že by sa žalovaná dopúšťala násilného konania voči žalobcovi, ako spoluvlastníkovi sporného rodinného domu. Násilie možno definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Žalobca sám pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že týmito incidentmi mu nebolo spôsobené fyzické násilie, ani iným spôsobom nebol ohrozovaný. Žalovaná je stále spoluvlastníčkou sporného rodinného domu a vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo porušené jej základné právo na bývanie. Nebolo teda ani len osvedčené podozrenie z násilia zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Na začiatku uviedol, že v konaní vo veci samej sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným pre Obec a katastrálne územie A. S. v LV č. XXXX v podiele 1/2, že žalovaná bude povinná nehnuteľnosti vypratať a nahradiť mu trovy konania. Všetky ním označené skutkové okolnosti trvajú, žalovaná naďalej vykonáva kroky, ktoré výrazne poškodzujú jeho práva; aj po dni 21.12.2015, kedy súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia v rovnakom znení. Zopakoval skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zdôraznil ustanovenie § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, e/, ods. 3, § 328 ods. 2 veta druhá, § 326, § 329 ods. 3 C.s.p. V závere odvolania už uvádzal, že sa domáha vrátenia daru, že skutočnosti uvádzané v žalobe o vrátenie daru, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, svedčia o podozrení z násilia žalovanej a jej syna B. Č. vo vzťahu k nemu, že existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku na poskytnutie ochrany jeho života, zdravia, že teda existujú hodnoverné okolnosti na nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie, túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a ako také aj potvrdil. Keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 5. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. V čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 2 C.s.p.) z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, pre ktoré by bola žalovaná dôvodne podozrivá z násilia voči žalobcovi, že v rodinnom dome vo Veľkom Bieli, kde malo dochádzať k násiliu, žalovaná od roku 2015 nebýva, že žalobca užíva prenajatú susediacu nehnuteľnosť. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku, z vedomostí vyplývajúcich z rozhodnutí v iných súdnych konaniach (napr. o rozvode manželstva), z tvrdení strán sporu (v tejto súvislosti porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 M Cdo 10/2012). Z obsahu spisu nepochybne vyplýva len to, že strany sporu navzájom na seba podali viaceré trestné oznámenia, ktoré však boli vyvolané chovaním vo vzťahu k spoločnému majetku, k užívaniu spoločných vecí. Sám žalobca prehlásil na polícii, že nedošlo k fyzickému násiliu vo vzťahu k nemu; z obsahu spisu tiež nevyplýva, žeby sa žalovaná dopúšťala psychického násilia vo vzťahu k žalobcovi. Hoci žalobca tvrdil, že sa voči nemu žalovaná dopúšťa (aj) psychického násilia, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by tento záver vyvodil; jeho tvrdenie možno hodnotiť ako veľmi všeobecné. 6. Žalobca uvedenú „nevyhnutnosť“, svoje tvrdenie o hrozbe psychického a fyzického násilia voči nemu dostatočným spôsobom, konkrétnymi skutočnosťami, teda ani len neodôvodnil a listinnými dôkazmi neosvedčil; predložené listinné dôkazy, skutočnosti ním tvrdené, neosvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. 7. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).