Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/349/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221468 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315221468.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. V. nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 902 01 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - PhDr. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., zastúpenej Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, a otca - O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. strasse XX, XXX XX, C., D. republika L., zastúpeného JUDr. Annou Orthovou, advokátkou, so sídlom Koceľová 17, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/373/2015-185 zo dňa 03.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 37P/373/2015-185 zo dňa 03.05.2016, zvýšil výživné na maloletú G. V., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.11.2015. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2015 do 30.04.2016 v sume XXX eur povolil otcovi splácať v XX eur mesačných splátkach spolu bežným výživným od 01.05.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 7C/111/2011-48 zo dňa 18.01.2012 vo výroku o výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov v zmysle ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Za preukázanú mal zmenu pomerov na strane maloletej za dobu 3 a pol roka od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v školskom roku 2015/2016, v ktorom maloletá začala študovať v 1. ročníku bilingválneho gymnázia L. D. v Bratislave. Matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletú ustálil súd prvej inštancie v sume XXX eur, tieto považoval za primerané veku, zdravotnému stavu a výdavkom spojených s bilingválnym štúdiom. Zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú a zmenu pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej zvýšenie výživného, keď náklady spojené s odôvodnenými potrebami maloletej podstatne vzrástli a doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na ich krytie. Výživné určené v sume XXX eur mesačne na maloletú považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na vyčíslené priemerné mesačné výdavky matky na maloletú a zároveň primerané zisteným zárobkovým možnostiam a schopnostiam i majetkovým pomerom otca. Prihliadol na skutočnosť, že otec sa s maloletou stretáva minimálne a matka tak znáša celkovú starostlivosť a výchovu maloletej sama. Na strane otca vyhodnotil zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného jeho zamestnaním sa v zahraničí v C., kde dosahuje príjem XXXX eur netto mesačne, oproti obdobiu posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, kedy z podnikania nedosahoval žiadne zisky. Konštatoval, že otec je aj naďalej spoločníkom v spoločnosti S., s.r.o.. Prihliadol na jeho nevyhnutné mesačné výdavky, a to, že v L. sám býva v 2 izbovom byte, ktorý je finančne náročný, považoval za nadštandardné. Uviedol, že platby za pôžičky otca nemôžu byť na úkor výživy maloletého dieťaťa. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletej G. (16 rokov) v polovici matkou vyčíslených priemerných mesačných výdavkov na maloletú, zohľadniac aj vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k plnoletej dcére K. V., študentke C. univerzity v J.. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie výživné na maloletú zvýšil čiastočne a vo zvyšku návrh matky zamietol. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 01.11.2015 do 30.04.2016 v sume XXX eur, povolil otcovi splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.05.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (platného do 30.06.2016 ). 3. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorým žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol spoločníkom spol. S., s.r.o. a túto spoločnosť zakladal so svojim spoločníkom za účelom dosiahnutia zisku, ich podnikateľský zámer však nevyšiel. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol odísť za prácou do L., kde žije a pracuje a preto sa nemôže zúčastňovať na fungovaní obchodnej spoločnosti a ovplyvňovať jej hospodárske smerovanie. Preto podľa jeho názoru úvaha súdu pri posúdení jeho možností a schopností vychádzajúca aj z jeho účasti na podnikaní spoločnosti S., s.r.o. nie je správna. Poukázal na iný ekonomický trh v L. a na Slovensku, preto nie je možné prihliadať iba na jeho príjmy, ale aj výdavky, ktoré bezprostredne súvisia so zabezpečením týchto príjmov, pričom nájomné, ktoré platí za prenajatý byt v C. vo výške XXX eur mesačne je potrebné považovať skôr za nižšie ako štandardné. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na jeho splácanie pôžičky od jeho rodičov, ktorí mu takto pomohli v období jeho odchodu do L. a ktorú použil na náklady spojené so sťahovaním a na splatenie kaucie za byt. Spochybnil matkou vyčíslené výdavky na maloletú, najmä matkou navrhovaný 3 týždenný jazykový pobyt na C., alebo výdavky na fitnescentrum, ktoré ako maloletá uviedla, nenavštevuje. Poukázal na jeho príspevky na potreby maloletej aj nad rámec určeného výživného a na jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej K.. Naviac poukázal, že z dôvodu výkonu jeho práce v L., matka požiadala o výplatu prídavkov na dieťa, ktoré po ich priznaní budú matke vyplácané od februára 2015, a to od doby kedy v L. začal pracovať. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznila, že všetky výdavky na maloletú sú skutočné a pravdivé, zodpovedajú jej veku, dospievaniu, školským a mimoškolským aktivitám. Uviedla, že spoločnosť otca v ktorej je spoločníkom, spol. S., s.r.o. je stále funkčná a predmetom jej podnikania je poskytovanie softvérových služieb, ktoré je možné poskytovať prostredníctvom počítača aj s cudziny. To, že sa otec rozhodol odsťahovať do cudziny, bolo jeho slobodné rozhodnutie, napriek tomu, že na Slovensku žijú jeho dve dcéry, s ktorými tak styk obmedzil na minimum. Ich komunikácia tak prebieha prostredníctvom emailu, čím sa celkovo ich vzájomný vzťah úplne oslabil. Otec sa o získanie práce na Slovensku ani nesnažil a v posledných 4 rokoch s maloletou netrávil čas ani počas prázdnin. Spochybnila ním preukazované príjmy zo zamestnaneckého pomeru, ktoré nie sú vystavené mzdovým oddelením spoločnosti, ako aj jeho výdavok za prenájom bytu, ktorý vypláca C. E., ktorý nie je vlastníkom bytu, ale spolunájomcom. Namietala tvrdenia otca o existencii jeho pôžičky od rodičov na náklady spojené so sťahovaním do L., keď otec v čase rozvodu disponoval finančnou čiastkou XXXXX eur. Tým, že otec pracuje v L., majú jeho deti nárok na doplácanie rodinných prídavkov z L., ktoré však pre nespoluprácu otca cestou nemeckých úradov doposiaľ deťom priznané neboli. Poukázala na svoj neporovnateľne nižší príjem ako je príjem otca, z ktorého zabezpečuje všetky náklady na domácnosť a potreby oboch dcér tak plnoletej K., ktorá študuje dve vysoké školy ako aj maloletej G., ktorá má záujem zúčastňovať sa výmenných študijných pobytov organizovaných školou a má mnoho iných záujmových a športových aktivít. 5. Kolízny opatrovník odporúčal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že napádané rozhodnutie je v záujme maloletej a vychádza z dostatočne preskúmaných pomerov na strane rodičov ako aj maloletej, u ktorej sa od posledného rozhodnutia súdu zmenili pomery. Výdavky vyčíslené matkou považoval za preukázané a primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. V odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. 8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú z hľadiska súčasných jej odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 7C/111/2011-48 zo dňa 18.01.2012. 9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá v školskom roku 2015/2016 navštevovala 1. ročník bilingválneho gymnázia a výživné zvýšil v súlade s návrhom matky od 01.11.2015. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletej jej vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletej u nej došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so štúdiom na bilingválnom gymnáziu. Touto okolnosťou došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom študijného materiálu, so štúdiom cudzích jazykov, platenia výmenných študijných pobytov poriadaných školou, či mimoškolských záujmových aktivít a pod.. Otec sa na starostlivosti a výchove o maloletú podieľa takmer výlučne iba platením výživného, a je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletú naďalej nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jej výživu, rovnako znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletej musí zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, tento je aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletej, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky čiastočne zvýšeného výživného. V danom prípade, matkou vyčíslené priemerné výdavky na odôvodnené potreby maloletej aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec bude podieľať iba pomerne. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zohľadnil schopnosti a možnosti otca, prihliadol ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletej študujúcej dcére a výživné s poukazom na ustálenú zmenu pomerov na strane maloletej správne od 01.11.2015 zvýšil. Pokiaľ otec, ako to vyplýva z obsahu jeho odvolania navrhuje zohľadniť pri určení výživného štátny príspevok, ktorý má byť na maloletú priznaný zo strany nemeckých orgánov a súvisí s výkonom jeho práce v L., odvolací súd udáva, že priznanie prídavkov na maloletú je výlučne len v kompetencii príslušných orgánov toho ktorého štátu (pokiaľ bude nárok naň vôbec rodičom uplatnený), pre ktorého obdobie priznania a jeho výška, nezávisí od možností, schopností a majetkových pomerov rodičov. Už samotné označenie príspevok či prídavok na dieťa naznačuje, že ide len o určitú účasť štátu na výžive dieťaťa, ktorá nemôže v žiadnom prípade predchádzať či nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodiča, a to ani čiastočne. Je teda bez akéhokoľvek právneho významu pre rozhodnutie v predmetnej veci, či bude mať maloletá nárok na vyplácanie štátneho príspevku (prídavku) prostredníctvom príslušného slovenského alebo nemeckého úradu. 10. Odvolací súd dodáva, že maloleté dieťa má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu prioritná. 11. Určená výška výživného na maloleté dieťa podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).