Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222328 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315222328.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - N.. Bc. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/Xc, XXX XX G., zastúpená Cúth AK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, a otca - G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. R. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.11.2016, č.k. 38P/388/2015-58, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že rodičom maloletej G. U., nar. XX.XX.XXXX, sa ukladá výchovné opatrenie, na základe ktorého sú povinní podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Referát poradensko- psychologických služieb, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom výchovy maloletej s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Výchovné opatrenie sa bude realizovať po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia na mieste, v čase a v rozsahu stanovenom Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, je povinný zasielať príslušnému súdu písomné správy o priebehu odborného poradenstva vykonávaného Referátom poradensko-psychologických služieb vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca počas trvania výchovného opatrenia. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 08.11.2016, č.k. 38P/388/2015-58, uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie, na základe ktorého sú povinní podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom výchovy maloletej a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Určil, že výchovné opatrenie sa bude realizovať najdlhšie po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Referátu poradensko-psychologických služieb, Krátka 1, Senec, uložil povinnosť zasielať súdu písomné správy o priebehu odborného psychologického poradenstva k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d) a ods. 7 Zákona o rodine a § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné uložiť obidvom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktorého úlohou bude poskytnúť im potrebnú pomoc a vedenie, aby boli schopní korigovať svoje správanie a postoje pre konštruktívnu komunikáciu ohľadne starostlivosti o maloletú a aby akceptovali nezastupiteľnú úlohu a postavenie druhého rodiča v jej výchove. Skonštatoval, že obidvaja rodičia v chápaní svojich rodičovských práv zachádzajú do krajnosti. Otec sa domnieva, že matka, ako rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o dieťa, je voči nemu povinná plniť si svoje rodičovské povinnosti v rozsahu a spôsobom, ktorý je v niektorých momentoch šikanózny. Na druhej strane matka má za to, že ona je tým rodičom, ktorý rozhoduje o záležitostiach maloletej a otec je len prijímateľom informácií bez aktívnej možnosti ovplyvniť jej rozhodnutia. Pokiaľ by boli rodičia schopní vzájomnej tolerancie, bolo by možné riešiť bežné životné situácie dieťaťa bez obštrukcií a teatrálnosti, ku ktorým sa uchyľujú. Správanie sa rodičov je poznačené ich partnerskou minulosťou a z toho dôvodu nie sú schopní správať sa tak, aby maloletej nespôsobovali zbytočný stres. Ani jeden z rodičov si nedokáže priznať, že jeho správanie nie je v súlade so záujmom maloletej a pre jej zdravý vývin je nevyhnutné ho skorigovať. Maloletá má silné citové väzby k obidvom rodičom a v snahe vyhovieť im, správa sa podľa očakávania toho rodiča, u ktorého sa práve nachádza. V závere súd prvej inštancie apeloval na rodičov, aby využili poskytnutý priestor na vyriešenie problémov v záujme ich bezproblémovej, kontinuálnej a prospešnej účasti na živote maloletej. Povinnosť podrobiť sa poradenstvu najdlhšie po dobu 6 mesiacov zdôvodnil tým, že nie je možné predvídať vývoj a postup poskytovaného poradenstva a ak nedôjde v tomto časovom horizonte aspoň k čiastočnej náprave, nie je reálny predpoklad, že by k nej došlo pri dlhšom časovom období. Referátu poradensko-psychologických služieb uložil povinnosť zasielať mu v pravidelných mesačných intervaloch písomné správy o priebehu poradenstva. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh otca na uloženie výchovného opatrenia zamietne. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a f) Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 62 ods. 1 C.m.p. Za zarážajúce považovala závery súdu prvej inštancie o jej obštrukciách, keď v napadnutom uznesení neuviedol žiaden prípad, kedy by z jej strany došlo ku konaniu v rozpore s najlepším záujmom maloletej a k porušeniu jej rodičovských povinností. Podľa nej nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k takémuto konštatovaniu čo znamená, že jeho závery sú nelogické a nekonzistentné. Uviedla, že ona aj otec maloletej v máji 2016 absolvovali odborné poradenstvo formou jedného individuálneho a jedného spoločného stretnutia, ktoré boli veľmi konfliktné. Vtedy psychológ nesprávne vyhodnotil situáciu a napriek ich zjavnej nepripravenosti museli absolvovať párovú konzultáciu s kontraproduktívnym výsledkom, v dôsledku čoho bola hospitalizovaná a pre riziko predčasného pôrodu jej odporučili tejto terapie sa nezúčastňovať. Je preto neprípustné, aby bola opätovne vystavovaná takýmto stresovým situáciám. Má za to, že pre posúdenie vhodnosti párovej terapie je nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie z oblasti psychológie. Napadnuté uznesenie jej nezaručuje, že im pridelený psychológ bude dostatočne odborne spôsobilý, aby vedel vyhodnotiť vhodnosť aplikovania párovej terapie. Otcovi nič nebránilo absolvovať individuálne stretnutia so psychológom. Poprela tvrdenia otca o jeho nedostatočnom informovaní o maloletej s tým, že ona mu informácie poskytuje, komunikuje s ním, dokonca požiadala predškolské zariadenie, aby všetky informácie, ktoré dostáva ona, boli zasielané aj otcovi. Správanie otca vo vzťahu k nej a aj k tretím osobám je šikanózne a netolerovali ho ani lekári počas hospitalizácie maloletej a ani pracovníci predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Otec má problémy v komunikácii nielen s ňou, ale aj s každou osobou, ktorá je v kontakte s maloletou a odmieta plniť jeho nezmyselné požiadavky. Ako novú skutočnosť uviedla, že styk otca s maloletou sa realizoval podľa súdneho rozhodnutia do novembra 2016, kedy otec maloletú napadol a lekár potvrdil na jej líci erytém a spomalené reakcie. Pri šetrení kolíznymi pracovníčkami maloletá opísala ďalší incident, pri ktorom ju otec bil miskou po nohách po tom, ako ho nechtiac oslovila menom jej terajšieho partnera. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, pričom bez ďalšieho dokazovanie nemožno vyhodnotiť, že by uložené výchovné opatrenie bolo dôležitým krokom k ochrane maloletej, a že zlepšenie komunikácie rodičov by mohlo mať za následok zlepšenie vzťahu medzi otcom a maloletou. 4. Otec sa k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a žiada ho potvrdiť. O nariadenie výchovného opatrenia bol nútený požiadať z dôvodu dlhodobého komunikačného problému medzi ním a matkou maloletej. Neriešenie tohto závažného problému, ako aj neakceptácia jeho osoby ako rodiča maloletej a snaha matky vytesniť ho zo života maloletej vyvrcholili do vykonštruovania jeho útoku na maloletú, kedy ho matka a dokonca aj maloletá obvinili z toho, že maloletú udrel. K údajnému útoku na maloletú predložil polícii dôkazy, ktorými preukázal účelovosť matkinho podania. Matka mu maloletú na realizáciu styku odmieta odovzdávať a modeluje situáciu, ktorá nenastala, na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je maloletú od neho odtrhnúť. Takýmto konaním matka dokazuje, že nerešpektuje jeho pozíciu ako rodiča maloletej. On párovú terapiu nenavrhol a ani nebola súdom nariadená, takže argumentácia matky o jej nevhodnosti nie je namieste. Podľa neho je situácia medzi nimi ako rodičmi neúnosná, čím trpí najmä maloletá, preto je nevyhnutné, aby sa začali navzájom rešpektovať a aby si uvedomili, že aj napriek ich rozchodu budú rodičmi maloletej do konca života. V záujme toho sa musia naučiť spolu komunikovať o veciach maloletej sa týkajúcich a vzájomne sa akceptovať. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu otca podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje so samotným právnym záverom súdu prvej inštancie čo sa týka potreby a opodstatnenosti nariadenia výchovného opatrenia o povinnosti uloženej rodičom maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu vykonávanému referátom poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemôže sa ale úplne stotožniť s obsahom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie pre jeho nepresnosti majúce dopad na prípadný výkon súdneho rozhodnutia v predmetnej veci. Z toho dôvodu podľa § 388 C.s.p. zmenil obsah výroku uznesenia za účelom jeho spresnenia a zosúladenia s príslušnými právnymi predpismi, čím sa ale nedotkol vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje sa zákonné a spravodlivé. 10. Odvolacie dôvody matky odvolací súd vyhodnotil ako právne bezvýznamné . Matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by činili nariadenie výchovného opatrenia neopodstatneným. S obsahu spisu je zjavná vzájomná animozita rodičov, ktorá nesporne veľmi negatívne ovplyvňuje psychický stav maloletej, čoho by si mali byť obidvaja rodičia vedomí. Preto je nanajvýš potrebné, aby sa snažili prostredníctvom nariadeného výchovného opatrenia súčasný stav zmeniť aspoň do tej miery, aby si ozrejmili svoje rodičovské kompetencie jednak z pozície rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj z pozície druhého rodiča, ktorého rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej sú síce rovnocenné, ale s určitými hranicami limitovanými výkonom osobnej starostlivosti v zmysle súdneho rozhodnutia. Dosiahnutie vzájomnej akceptácie rodičov v rámci ich rodičovských kompetencií vo vzťahu k maloletej je základom eliminácie nepriaznivého dopadu ich správania sa na jej prežívanie a ďalší osobnostný vývoj, ktorému je v súčasnosti vystavená. Je nielen v záujme maloletej, ale aj v záujme samotných rodičov, aby vyvinuli maximálne úsilie aspoň na zmiernenie svojho antagonistického nastavenie a začali medzi sebou nielen komunikovať, ale aj konať nie podľa vlastných potrieb, ale podľa potrieb maloletej a nepripravovali ju o bezstarostné detstvo. V tomto by im malo práve napomôcť súdom prvej inštancie nariadené výchovné opatrenie. 11. Odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil v záujme potreby adresného a presného zadefinovania konkrétneho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorom sa má poradenstvo vykonávať. Odvolací súd nepovažuje za účelné, aby sa výchovné opatrenie realizovalo najdlhšie po dobu 6 mesiacov, čo by mohlo v praxi viesť k jeho neprimeranému skráteniu, pričom z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa je, aby sa rodičia výchovnému opatreniu podrobovali po celých 6 mesiacov tak, aby výchovné opatrenie splnilo svoj účel, pre ktorý bolo uložené. Referát poradensko- psychologických služieb musí určiť miesto realizácie výchovného opatrenia, čas, v ktorom sa bude realizovať (v ktoré dni a hodiny) ako aj jeho rozsah (koľko hodín týždenne, resp. v mesiaci). Povinnosť zasielať písomné správy o priebehu odborného poradenstva bola uložená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec a nie priamo jeho Referátu poradensko-psychologických služieb, ktorý nemôže byť z hľadiska svojho postavenia v rámci hierarchie úradu subjektom súdom uloženej povinnosti pre absenciu procesnej spôsobilosti. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).