Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/348/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223272 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315223272.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: otec - neuvedený a maloletá matka - P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXA, I. z rodičov: matka - A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXA, I., a otec - S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXA, I., o návrhu maloletej matky na priznanie rodičovských práv vo vzťahu k maloletej X. I., nar. 18.XX.XXXX a ustanovenie poručníka a návrhu na doplnenie rozsudku, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.05.2016, č.k. 37P/415/2015-44, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 13.05.2016, č.k. 37P/415/2014-44 zamietol návrh maloletej matky zo dňa 15.04.2016 na vydanie doplňujúceho rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 166 ods. 1, 2, zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že rozsudok č.k. 37P/415/2015-35 zo dňa 31.03.2016, ktorým priznal maloletej matke P. I., nar. XX.XX.XXXX rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú X. I., nar. XX.XX.XXXX, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a ustanovil maloletej X. I. za poručníka starú matku A. Q., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2016, pričom po vyhlásení rozsudku sa účastníci vzdali práva podať proti nemu odvolanie, preto nie je možné návrhu na doplnenie rozsudku vyhovieť. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd priznal jej ako maloletej matke rodičovské práva k dieťaťu odo dňa narodenia maloletej X., t.j. od XX.XX.XXXX. Poukázala na naliehavý a vážny záujem na priznaní rodičovských práv spätne a na nedostatočné poučenie súdom prvej inštancie o následkoch vzdania sa možnosti podať odvolanie. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie treba zrušiť. 5. Podľa § 395 ods. 1 Cm.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ust. § 395 ods. 2 Cm.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa ust. § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 9. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo za účinnosti procesnoprávneho predpisu, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 10. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395 ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojmy „súd prvej inštancie“, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. V zmysle uvedených zásad, najmä v zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd aj pri hodnotení odvolania maloletej matky tak, že ho posudzoval podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016. 11. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 26.11.2015, doplneným dňa 26.01.2016, maloletá matka žiadala o priznanie rodičovských práv a povinností k maloletej X. I. nar. XX.XX.XXXX od narodenia dieťaťa, zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a ustanovenie poručníka maloletej. Rozsudkom zo dňa 31.03.2016 č.k. 37P/415/2015-35 súd prvej inštancie priznal maloletej matke rodičovské práva a povinnosti k mal. X. I., dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a maloletej X. ustanovil za poručníka starú matku A. Q. s vymedzením jej rozsahu práv a povinností. Odvolací súd konštatuje, že vo výroku rozsudku absentuje rozhodnutie o nároku na priznanie rodičovských práv a povinností maloletej matke v zmysle návrhu matky a to od narodenia dieťaťa, t.j. od XX.XX.XXXX, čo bolo dôvodom podania návrhu maloletej matky na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Je potrebné konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, nie sú zrejmé dôvody nevyhovenia, resp. nerozhodnutia o tejto časti návrhu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh maloletej matky o vydanie dopĺňacieho rozsudku vo výroku o priznaní rodičovských a práv a povinností od narodenia maloletej X. aplikujúc ust. § 166 ods. 1, 2, 3 O.s.p.. 15. Súd má v rozsudku rozhodnúť o celom predmete konania (§ 212 ods. 2 C.s.p.). Môže však dôjsť k situácii, že súd opomenul v rozsudku (výroku) rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania. Rozhodujúce pre posúdenie, či sa tak stalo, je znenie vyhláseného výroku rozsudku, a to v porovnaní s navrhovaným petitom alebo uznesením, ktorým sa konanie začalo. Ak sa tak stalo, súd môže rozhodnúť vyhlásením dopĺňacieho rozsudku (spravidla, ak ide o chýbajúcu časť vo veci samej) alebo vydaním doplňujúceho uznesenia (ak sa o chýbajúcej časti inak rozhoduje uznesením). Do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorý je potrebné doplniť, tak môže urobiť súd i bez návrhu. Po tom, čo rozsudok nadobudne právoplatnosť, zákon pripúšťa jeho doplnenie len na návrh účastníka konania do pätnástich dní od doručenia rozsudku. Ak nie je podaný návrh na doplnenie rozsudku a ak ani súd sám o doplnení rozsudku nerozhodne, časť o ktorej nebolo rozhodnuté, si môže účastník konania uplatniť iba podaním nového návrhu. V súvislosti s doplnením rozsudku treba tiež zdôrazniť, že predmetom doplnenia nemôže byť to, o čom už bolo rozhodnuté, teda predmetom doplnenia nemôže byť napríklad doplnenie vymedzenia príslušenstva, ak o ňom inak bolo rozhodnuté, avšak ani iné skutočnosti, ktoré by vo svojej podstate znamenali nie doplnenie, ale zmenu pôvodného, i keď možno nedôsledné formulovaného výroku rozsudku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci je predmetom konania vec starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorom konaní je prioritou sledovať záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva nadobúdajú rodičia k dieťaťu jeho narodením. Ustanovenie § 29 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje možnosť priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov za splnenia predpokladu, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. V konaní vo veci samej mal súd prvej inštancie preukázané, že starostlivosť o dieťa zabezpečovala maloletá matka od narodenia dieťaťa (maloletá X. sa narodila dňa 18.10.2015, matka požiadala o priznanie rodičovských práv a povinností k dieťaťu návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 26.11.2015). Matka ako rodič je jedinou oprávnenou osobou na priznanie príspevku pri narodení dieťaťa, ale aj priznanie nároku na prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Z obsahu návrhu vo veci samej a podaného návrhu na vyhlásenie doplňujúceho rozsudku je zrejmé, že maloletá matka sa domáha priznania jej rodičovských práv a povinností k maloletej od narodenia dieťaťa a v záujme zabezpečenia potrieb dieťaťa toto priznanie práv žiadala aj za účelom dosiahnutia spomínaných príspevkov na dieťa, od narodenia dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že nedovŕšila vek 18 rokov, rodičovské práva a povinnosti nadobúda až právoplatným rozhodnutím súdu o ich priznaní. Odvolací súd považuje za nesporné, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vo veci samej nevysporiadal s nárokom maloletej matky návrhom na priznanie rodičovských práv a povinností k maloletej od narodenia dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že zamietnutie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vychádzajúc len z procesných ustanovení § 166 O.s.p. nie je správne z dôvodu, že rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým boli maloletej matke priznané rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, nebolo rozhodnuté o celom návrhu, t.j. o časti návrhu označujúcom obdobie priznania rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré je podstatné vzhľadom na predmet konania a z rozhodnutia súdu plynúce ďalšie nároky v prospech maloletého dieťaťa. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že maloletou matkou podaný návrh na vyhlásenie doplňujúceho rozsudku bol podaný včas v lehote 15 dní od doručenia rozsudku vo veci samej, čím boli splnené podmienky pre rozhodovanie o návrhu účastníka na doplnenie rozsudku. 16. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ust. § 393 ods. 2 C.s.p.. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).