Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/325/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223544 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315223544.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu PEPSI-COLA SR, s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, proti žalovanému Molinari, s.r.o., Cígeľská 18, 831 06 Bratislava, IČO: 36 763 110, zastúpený JUDr. Radoslava Sláviková Geržová, advokát, so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, pre zaplatenie 848,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb 463/2015-37 zo dňa 30.5.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb 463/2015-37 zo dňa 30.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 848,95 eur spolu s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania od 14.5.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a nahradiť mu trovy konania v sume 50,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2015 domáhal zaplatenia predmetnej sumy spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 29.4.2014 žalovaný prevzal tovar v hodnote 2.848,32 eur a vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 13.05.2014. Dňa 26.06.2014 žalobca svoju pohľadávku v uvedenej sume započítal voči pohľadávke žalovaného v sume 1.999,37 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť mu tento rozdiel vo výške 848,95 eur. 3. V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 6.6.2014 nepredaný tovar vrátil a z pôvodnej sumy po odpočítaní vráteného tovaru uhradil 1.997,37 eur. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný od žalobcu prevzal tovar v hodnote 2.848,32 eur, prevzatie tovaru potvrdil na daňovom doklade. Žalobca v žalobe uviedol, že časť tovaru v sume 1.999,37 eur žalovaný vrátil a o túto časť znížil svoj nárok jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok. Žalovaný oproti tvrdeniu žalobcu uviedol, že sumu 1.999,37 eur, ktorá predstavuje spotrebovaný tovar uhradil a predložil daňový doklad, faktúru č. XXXXXXXXX (č.l. súdneho spisu 26). Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dokladov, ktoré produkovali účastníci konania. Žalobca uznal svoju pohľadávku voči žalovanému v sume 1.999,37 eur, ktorú započítal podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa pohľadávky stretli, konštatoval súd prvej inštancie. Podľa názoru súdu žalovaný nesprávne vychádza z tej skutočnosti, že jeho záväzok bol 1.999,37 eur, pričom ide o cenu vráteného tovaru. O túto sumu mala byť znížená faktúra č. XXXXXXXXXX. Žalobca si bol vedomý svojho záväzku voči žalovanému, a preto vykonal zápočet vzájomných nárokov. Žalovaný v konaní nepreukázal, že uhradil časť ceny tovaru, ktorá bola vyúčtovaná uvedenou faktúrou. 5. Z vykonaného dokazovania mal súd za osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti ceny za dodaný tovar podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu tovaru. O povinnosti zaplatiť úroky z omeškania súd rozhodol s poukazom na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p.. 6. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný, poukázal na skutočnosť, že dňa 29.4.2014 bol žalovanému dodaný tovar, ktorý žalovaný prevzal, a to v celkovej hodnote 5.848,32 eur, pričom žalovanému bola vystavená faktúra pod por. č. XXXXXXXX, ktorá bola zároveň aj dodacím listom potvrdzujúcim prevzatie tovaru vo faktúre uvedeného konkrétneho počtu kusov za dohodnutú cenu. Dňa 6.6.2014 bola žalovanému vystavená ďalšia faktúra pod por. č. XXXXXXXXX, ktorá bola zároveň aj dodacím listom a ktorá znela na sumu 1.999,37 eur so splatnosťou do 20.6.2014 a ktorá bola zároveň hneď uhradená v hotovosti zamestnancovi spoločnosti PEPSI-COLA SR, s.r.o.. Tovar, ktorý žalovaný prevzal dňa 29.4.2014 od zamestnanca spoločnosti PEPSI-COLA a ktorý nepredal konečnému spotrebiteľovi, odovzdal zamestnancovi PEPSI-COLA SR, s.r.o. v celkovej hodnote 848,95 eur. Následne zamestnanec žalobcu doručil faktúru žalovanému, ktorú tento uhradil a odovzdal zamestnancovi žalobcu nespotrebovaný tovar. Takýto vzťah má všetky znaky tzv. komisionálneho predaja, ktorý je upravený v §§ 577 až 590 Obchodného zákonníka; tento vzťah je charakteristický tým, že predaj tovaru tvorí komitent - vlastník, ktorý prenechá komisionárovi - predajcovi tovar za predpokladu, že komisionár by sa mal snažiť v záujme komitenta predať čo najviac tovaru, samozrejme za účelom dohodnutej provízie. Výhodou pre komisionára je fakt, že ak ide o predaj na komis, za tovar prevzatý do komisionálneho predaja neplatí pri jeho prevzatí komitentovi, ale až po uskutočnení predaja. Má za to, že existujúci skutkový stav podrobnejšie popísanému žalovanému a riadne predloženými relevantnými dôkazmi preukázateľne zakladá existenciu komisionárskej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že súd nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že jeho záväzok bol 1.999,38 eur, pričom ide o cenu vráteného tovaru. K tomuto konštatovaniu súdu je potrebné podľa názoru žalovaného uviesť, že súd vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko suma 1.999,38 eur nie je suma za vrátený tovar, ale za tovar, ktorý sa spotreboval, a teda bol riadne vyfakturovaný vo faktúre zo dňa 6.6.2014. Zvyšná časť tovaru v hodnote 848,95 eur bol žalobcovi vrátený s tým, že žalobca vrátenie potvrdil vystavením faktúry zo dňa 6.6.2014. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný nepreukázal, že uhradil časť ceny tovaru, ktorá bola vyúčtovaná uvedenou faktúrou, k tomuto tvrdeniu žalovaný zdôraznil, že nemohol uvedenú časť ceny tovaru zaplatiť, nakoľko by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, nakoľko tento si prevzal časť tovaru v hodnote 848,95 eur späť, čím potvrdil existenciu komisionárskej zmluvy a nie kúpno-predajnej zmluvy tak, ako to bolo medzi žalobcom a žalovaným zaužívané aj pri predchádzajúcich vzájomných vzťahoch. Uviedol tiež, že pokiaľ ide o započítanie vzájomných pohľadávok zo strany žalobcu, žalobca nemal voči žalovanému žiadny záväzok na zaplatenie sumy 1.999,37 eur, nakoľko táto suma bola zaplatená zo strany žalovaného žalobcovi za tovar, ktorý predal konečnému spotrebiteľovi, teda za tovar, ktorý bol spotrebovaný. Zvyšná časť dodaného tovaru bola žalobcovi žalovaným vrátená, a tak nevznikol žiadny ďalší finančný záväzok žalovaného voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov má za to, že vystavením faktúry zo strany žalobcu zo dňa 6.6.2014 zaplatením ceny za dodaný a spotrebovaný tovar vo výške 1.999,37 eur žalovaným došlo k zániku platnosti faktúry zo dňa 29.4.2014 a zániku pôvodného záväzku na zaplatenie sumy 2.848,32 eur a nahradeniu novým záväzkom, potvrdeným faktúrou zo dňa 6.6.2014 znejúcou na sumu 1.999,37 eur, čím došlo k splynutiu starého záväzku novým záväzkom, čo je bežnou praxou pri komisionálnom predaji. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vyvodil nesprávny právny záver; z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že dňa 6.6.2014 mu bola vystavená ďalšia faktúra pod por. č. XXXXXXXXX, ktorá bola zároveň aj dodacím listom a ktorá znela na sumu 1.999,37 eur so splatnosťou do 20.6.2014 a ktorá bola zároveň uhradená v hotovosti zamestnancom spoločnosti PEPSI-COLA SR s.r.o.. Toto tvrdenie žalovaného podľa názoru žalobcu nie je pravdivé. Faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 6.6.2014 a splatnou dňa 20.6.2014 sa žalovanému dobropisovala suma 1.999,37 eur, čo predstavuje hodnotu tovaru, ktorý žalovaný vrátil žalobcovi. Táto faktúra nebola uhradená v hotovosti zamestnancovi spoločnosti, ako nepravdivo uvádza žalovaný. Žalovaný ďalej tvrdí, že tovar, ktorý žalovaný prevzal dňa 29.4.2014 od zamestnanca spoločnosti PEPSI-COLA SR s.r.o. a ktorý nepredal konečnému spotrebiteľovi, odovzdal zamestnancovi, a to mal byť tovar v celkovej hodnote 848,95 eur. Žalobca zdôraznil, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vzťah mal všetky znaky komisionálneho predaja, ktorý je upravený v §§ 577 až 590 Obchodného zákonníka, má za to, že toto tvrdenie žalovaného nemá žiadny právny základ. Naopak, niet žiadnych pochýb, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, čo bolo konanie jednoznačne preukázané. 8. Žalovaný v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že suma 1.999,37 eur nie je suma za vrátený tovar, ale za tovar, ktorý sa spotreboval, a teda bol riadne vyfakturovaný vo faktúre zo dňa 6.6.2014. Zvyšná časť tovaru, ktorý bol objednaný a dodaný v hodnote 848,95 eur a rozdiel medzi faktúrami zo dňa 29.4.2014 a 6.6.2014 bol žalobcovi vrátený s tým, že žalobca vrátenie potvrdil vystavením faktúry zo dňa 6.6.2014. Mal za to, že žalovaný v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že žalobca si prevzal časť tovaru v hodnote 848,95 eur späť, čím potvrdil existenciu komisionálnej zmluvy a nie kúpno-predajnej zmluvy. Žalobca zdôraznil, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé a ničím preukázané a taktiež žalovaný nepreukázal existenciu komisionálnej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 9. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 3 C.s.p. a uvádza, že v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 13. Odvolací súd poukazuje tiež na ust. § 387 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil na základe predložených listinných dôkazov skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. 15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v danom prípade bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená komisionárska zmluva, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 577 Obchodného zákonníka, podľa ktorého komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. 16. Medzi základné náležitosti komisionárskej zmluvy patrí: a/ určenie subjektov zmluvy komisionára a komitenta; b/ vymedzenie predmetu zmluvy pre základné charakteristiky zriadenia určitej obchodnej záležitosti. Z povahy zmluvy vyplýva, že jej ďalším znakom je odplatnosť, odplata je obvykle poskytovaná za obdobnú činnosť v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd má za to, že v danom prípade žalovaný nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená komisionárska zmluva, resp. že by žalovaný obdržal od žalobcu v súvislosti s uzatvorením komisionárskej zmluvy a realizovaním činnosti v prospech komitenta, t.j. žalobcu nejakú odmenu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo v tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 17. Z predložených listinných dôkazov, a to faktúry č. XXXXXXXXX, ktorá je zároveň aj dodacím listom, je nesporné, že žalobca dodal žalovanému tovar - Pepsi Colu plechovkovú v celkovej sume 2.848,32 eur, ktorá skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná. Z predloženej faktúry je nesporné, že žalovaný tovar v predmetnej hodnote a množstve vyfakturovanom predmetnou faktúrou aj skutočne prevzal. Zároveň žalobca súdu v podanej žalobe predložil oznámenie o vykonaní jednostranného započítania pohľadávok dať záväzok v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka, keď žalobca započítal voči žalovanému z predmetnej fakturovanej sumy 1.999,37 eur a nezapočítaných zostalo 848,95 eur. Skutočnosť, že žalobca netrval už na uhradení tejto sumy nerozporoval ani samotný žalovaný, sporné bolo iba to, či predmetná suma 1.999,37 eur bola zo strany žalovaného uhradená prevodom na účet žalovaného alebo odovzdaním predmetnej finančnej hotovosti pracovníkovi žalobcu alebo či žalovaný v predmetnej hodnote vrátil žalobcovi tovar. Žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, tak ako tvrdí v podanom odvolaní, že z jeho strany došlo k odovzdaniu predmetnej finančnej hotovosti pracovníkovi žalobcu, resp. že previedol predmetnú finančnú hotovosť na účet žalobcu. 18. Je nesporné, že predmetom žaloby vo veci samej nebolo ani zaplatenie tejto sumy, ale sumy 848,95 eur. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 6.6.2014 bola znížená pôvodná faktúra č. XXXXXXXXXX pôvodne vystavená na sumu 2.848,32 eur a faktúrou zo dňa 6.6.2014 bola táto pôvodná faktúra upravená. Z uvedeného je teda zrejmé, že neuhradená zostala žalovaná suma 848,95 eur. Žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že v tejto hodnote tovar žalobcovi vrátil, resp. že takúto sumu žalobcovi na jeho účet zaplatil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že bola vystavená druhá faktúra dňa 6.6.2014 na 1.999,37 eur, z uvedenej faktúry je zrejmé, že táto faktúra je vyjadrená v mínusovej položke, to znamená, že z tejto faktúry nevyplýva povinnosť zaplatiť predmetnú sumu, ale predmetná faktúra sa vzťahuje k pôvodne vystavenej faktúre na sumu 2.848,32 eur. Žiaden listinný doklad nerieši otázku uhradenia zvyšnej sumy, ktorá je predmetom tejto žaloby; ani zo strany žalovaného nebolo preukázané, že zvyšná suma 848,95 eur bola z jeho strany uhradená. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nespochybnil vrátenie tovaru v hodnote 848,95 eur. Žalobca od začiatku podania žaloby tvrdil, že mu bol vrátený tovar iba v hodnote 1.999,37 eur a žaloval zvyšnú časť, resp. hodnotu tovaru vo výške 848,95 eur. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi by priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ak by mu boli trovy odvolacieho konania vznikli. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).