Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/137/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010073 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316010073.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a členov senátu JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému L. U., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T/6/2016 zo dňa 20.09.2016 na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.03.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T/6/2016 zo dňa 20.09.2016 bol obžalovaný L. U.T., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., W. Č.. XXXX/XX podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 1Pv 332/2015 zo dňa 27.01.2016, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe že dňa 11.04.2015 v čase asi o 10.25 hod. v obci L. Po Q. ulici v smere od obce L. U. Q. viedla vodička vo výcviku Ľ. G.Á. spolu s inštruktorom autoškoly - obvineným L. U. osobné motorové vozidlo Škoda Fábia, EČV: Q.-XXXJD, ktoré je určené a prispôsobené na výcvik vodičov vo výcviku, pričom vodička v zácviku oproti rodinnému domu s popisným číslom X, na pokyn obvineného zišla z pravého jazdného pruhu na autobusovú zastávku, kde s vozidlom zastavila a následne na pokyn obvineného vykonala G. s vozidlom otáčací manéver o 180° stupňov, tak aby mohla pokračovať v jazde na obec L. U. Q., pričom pri vojdení na vozovku nereagovala na motocykel idúci v pravom jazdnom pruhu po Q. ulici v smere na obec A. v dôsledku čoho, došlo ku zrážke vozidiel. Pri dopravnej nehode poškodený P. S. utrpel zranenia - podvrtnutie oboch ramenných kĺbov viac vľavo, pomliaždenie a odreninu pravého stehna, pomliaždenie ľavého predkolenia, pomliaždenie a odreninu pravého kolena s priemernou dobou liečenia 14 až 15 dní v zmysle znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo Prof. L.. T. C., K.. Obvinený L. U., ako inštruktor autoškoly so špeciálnou povinnosťou v zmysle § 7 zákona č. 8/2009 Z. z. / inštruktor autoškoly pri vykonávaní výcviku na vedenie motorového vozidla má povinnosti vodiča motorového vozidla/ svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 22 ods. 1 s poukazom na § 19, § 23 ods. 5 Z. z. o cestnej premávke / povinnosť pri otáčaní neohroziť vodiča idúceho za ním, povinnosť vodiča vozidla, ktoré zastavilo alebo stálo a opäť vychádza od okraja cesty alebo od chodníka, neohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky/, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, v ktorom poukázal na súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, resp. dôvody rozsudku okresného súdu, avšak nesúhlasí so záverom súdu, pokiaľ tento uzavrel, že obžalovaný ako inštruktor autoškoly neporušil žiadnu dôležitú povinnosť určenú zákonom č. 8/2009 o cestnej premávke a že naopak poškodený mal svojím konaním porušiť viaceré ustanovenia tohto zákona - jazda nepovolenou rýchlosťou, nesledovanie situácie v cestnej premávke, nebratie ohľadu na označené výcvikové vozidlo autoškoly, jazda s vozidlom bez platnej technickej kontroly. Podľa odvolateľa s týmito závermi súdu prvého stupňa nie je možné sa stotožniť. Nestotožňuje sa predovšetkým s tým názorom, že by poškodený svojou jazdou hrubo porušil pravidlá cestnej premávky. Uvádza, že za hrubé porušenie dopravných predpisov súdna prax považuje porušenie noriem, ktoré v danom prípade má za následok možnosť spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Musí sa jednať o podstatne závažnejšie porušenie dôležitej povinnosti, za ktoré prax príkladmo uvádza ako jazda v podnapitom stave neprimerane vysokou rýchlosťou s vozidlom, u ktorého nefungujú brzdy. Jedná sa teda o situáciu, že porušenie dopravných predpisov podstatným spôsobom zvyšujú nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť. Nie je možné hodnotiť ako hrubé porušenie dopravných predpisov poškodeným, keď prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci o XX,X% tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. V tomto smere prokuratúra konštatuje, že rýchlosť poškodeného výrazne neprekročila najvyššiu povolenú rýchlosť v obci o viac ako XX%, čo súdna prax (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR 5Tdo 1173/2004) hodnotí ako porušenie dôležitej povinnosti, ktoré svojou povahou hrozí veľmi reálnym nebezpečenstvom pre ľudský život a zdravie. Taktiež, nie je možné hodnotiť ani ako hrubé porušenie dopravných predpisov poškodeným, že by nesledoval situáciu v cestnej premávke a nebral ohľad na označené výcvikové vozidlo autoškoly. Okresný súd poukázal na farebné označenie vozidla - výrazná modrá farba, zo všetkých strán polepená nápismi autoškola s plastovým transparentom s červeným nápisom na bielom pozadí o veľkosti 15x30 cm na streche vozidla. Zo skutkových okolností je zrejmé, že vozidlo autoškoly bolo odstavené mimo jazdného pruhu vozovky, vozidlo stálo, vozidlo má bežnú farbu, nijakým spôsobom ju nemožno označiť za farbu typickú pre vozidlá autoškoly, poškodený mal možnosť vidieť vozidlo autoškoly len zozadu a teda mohol vidieť len červeno-biely nápis na zadnej časti vozidla. Na manéver autoškoly - „vyhodenie smerovky vľavo“ a následný vjazd do jeho jazdnej dráhy, poškodený reagoval presunutím sa z pravého okraja vozovky ku stredu, nakoľko predpokladal, že vozidlo autoškoly sa len zaradí do jazdného pruhu a až následne, keď z pohybu vozidla dedukoval, že sa otáča, motocykel brzdil. Podľa prokuratúry možno konštatovať, že obvinený vykonávaním manévru otáčania vozidla cez obidva jazdné pruhy vytvoril pre poškodeného prekážku, ktorej sa poškodený za daných okolností nemohol vyhnúť, nakoľko vozidlo autoškoly zasahovalo cez obidva jazdné pruhy. Taktiež je potrebné uviesť, že poškodený sa pohyboval v jazdnom pruhu, obvineného svojou jazdou žiadnym spôsobom neobmedzil, išiel po hlavnej ceste, nemohol ani predpokladať, že stojace vozidlo bude vykonávať otáčanie, a že pri manévri nedá prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, naopak obvinený, ktorý s vozidlom stál mimo jazdného pruhu a chcel vykonať otočenie vozidla o 180 stupňov, pričom je potrebné podotknúť, že je veľmi dôležité správne načasovanie tohto manévru, nakoľko vytvára na určitý časový moment nepriechodnosť vozovky, pretože zasahuje cez obidva jazdné pruhy, vytvoril situáciu, ktorá viedla k dopravnej nehode. Podľa odvolateľa je možné vyvodiť odlišný názor od súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že práve poškodený porušením pravidiel cestnej premávky vytvoril primárne nebezpečnú situáciu pre seba, resp. iných účastníkov premávky, nakoľko ako je zrejmé z nehodového deja, práve obvinený mal dať prednosť v jazde motocyklu. Nie je preto možné sa stotožniť s interpretáciou súdu ohľadom uplatnenia princípu tzv. obmedzenej dôvery, nakoľko tento princíp určuje, aby aj vodič, rešpektujúci dopravné predpisy adekvátne reagoval na prípadné porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky, ktoré vníma a to tak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii a to tak napríklad, že spomalí, zastaví vozidlo, či inak reaguje na evidentné porušenie pravidiel cestnej premávky iným účastníkom, t.j. obmedzenie môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej situácie, ktorá nastala a na ktorú je povinnosť reagovať. Konanie poškodeného, ktoré je v rozpore s pravidlami cestnej premávky, preto automaticky nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý sám porušuje pravidlá cestnej premávky. Odvolateľ sa zaoberá v dôvodoch odvolania aj so spoluzavinením poškodeného na vzniku dopravnej nehody ohľadne príčinného vzťahu medzi konaním a následkom, v zmysle trestnoprávnej teórie a ustálenej judikatúry , nemá za následkom, že by konanie obvineného stratilo povahu príčiny len preto, že okrem jeho konania viedlo k následku aj iná okolnosť (konanie poškodeného). Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok, pôsobila aj iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobila privodiť zranenie sama o sebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou (viď R 47/1970). V prejednávanom prípade je zrejmé, že poškodený reagoval na vjazd vozidla Škoda do jazdu z pruhu vyhýbaním sa a následne aj brzdením motocyklu, pričom Škoda vchádzala z miesta, ktoré nie je jazdným pruhom, a kde predtým na tomto mieste stála, do koridoru pohybu motocykla, následne v dôsledku šmyku sa motocykel naklonil na ľavú stranu a šmýkaním po vozovke narazil do otáčajúceho vozidla Škoda. Konania vodičky, resp. inštruktora autoškoly, ktorý dal pokyn na realizáciu manévru - t.j. otočenie vozidla o 180 stupňov vjazdom z miesta mimo jazdného pruhu cez vozovku, po ktorej sa v tom čase pohyboval na motocykli poškodený S., je nesporne činnosťou, ktorú možno vyhodnotiť ako príčinu vzniku nehody v zmysle vyššie uvedeného judikátu. Znalec konštatuje, že v prípade, ak by vodička vozidla Škoda reagovala na motocykel idúci v pravom jazdnom pruhu, mohla zabrániť stratu, keby s vozidlom zastavila skôr ako sa vozidlo Škoda dostalo do koridoru pohybu motocykla a to pri obidvoch alternatívach. Odvolateľ sa nestotožňuje so záverom súdu, že konanie obvineného nezakladá obligatórny znak skutkovej podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorým je porušenie dôležitej povinnosti, pretože porušenie ustanovení § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 svojou podstatou nenapĺňa charakter porušenie dôležitej povinnosti, ako to mal na mysli zákonodarca. Prokuratúra má za to, že obvinený porušil okrem ustanovenia § 22 a implicitne aj § 19 zákona č. 8/2009, porušil aj ustanovenia § 23 ods. 5 toho istého zákona, resp. ako vyplynulo zo znaleckého posudku I.. B. aj porušenie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona (zákaz zastavenia a státia na zastávke pravidelnej verejnej dopravy). Obvinený dal pokyn na otáčanie vozidla, pričom však vozidlo realizovalo manéver z miesta vozovky (priestor zastávky autobusu) a teda sa na jeho konanie vzťahovali aj ustanovenia § 23 a § 25 zákona o cestnej premávke. Vzhľadom na uvedené odvolateľ konštatuje, že bolo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, skutok napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. a je dostatočne preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný L.. U., preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ a d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom splnomocnenca J.. B.. T.. T. L. vyjadril aj poškodený P. S., ktorý uvádza, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania prokurátora s tým, že ani on nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade boli splnené podmienky pre oslobodenie obžalovaného, resp. že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Pri nesprávnosti napadnutého rozsudku poškodený rozoberá okresným súdom uvedené dôvody a to tým, že súd oprel svoje závery najmä o znalecký posudok z odboru cestnej dopravy znalca I.. T. B. pod č. 41/2016 a tvrdí, že ani jedno z rozhodujúcich zistení súdu nie je správne, čo zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako celku. V nadväznosti na uvedené poukazuje na protiprávnosť konania obžalovaného v tom, že zo žiadneho technického záveru znalca z odboru cestnej dopravy I.M.. T. B. uvedenom v znaleckom posudku zo dna 14.9.2016, nevyplýva, že správanie obžalovaného nebolo v rozpore s predpismi cestnej premávky, resp. že nebolo technickou príčinou dopravnej nehody. Naopak, znalec C.. B. v závere uviedol, že vodička vozidla Škoda počas zaraďovania sa z „niky" do jazdného pruhu vozovky Q. ulice smerom do obce A., ohrozila vodiča motocyklu vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu v uvedenom úseku, t. j. vodič motocyklu nemohol "nenáhlou" zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy motocyklu dopravnej nehode zabrániť. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že technika jazdy vodičky vozidla Škoda nebola z technického hľadiska správna (s. 14 ZP). Znalec ďalej uvádza, že vodička vozidla Škoda mohla stretu s motocyklom zabrániť z technického hľadiska za predpokladu, keby zastavila s vozidlom Škoda skôr, ako by sa vozidlo Škoda dostalo do koridoru pohybu motocyklu (s. 16 ZP). Je otázkou právneho posúdenia, či mala vodička povinnosť predpokladať rýchlosť jazdy motocykla vyššiu, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v danom úseku (s. 16 ZP). Za nesprávny považuje preto zaver sudu, podľa ktorého znalecky posudok z odboru dopravy zavinenie obžalovaného jednoznačne vylúčil (s. 15 rozsudku). V zmysle podania poškodeného protiprávnosť správania obžalovaného je potrebné vyhodnotiť k nasledovným zákonným ustanoveniam: Podľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb a priľahlom nástupišti v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a konči sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za nim; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor a priľahlé nástupište. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona pri otáčaní platí obdobne § 19; pri otáčaní na križovatke aj § 20. Podľa § 22 ods. 4 písm. a/tohto zákona vodič sa nesmie otáčať a nesmie cúvať na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach (...). Podľa druhej vety § 19 ods. 1 zákona vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Podľa prvej vety § 19 ods. 4 vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám (...). Vo vzťahu k povinnosti dbať' zvýšenej opatrnosti (nielen pred začatím úkonu otáčania, ale aj počas jeho vykonávania) poškodený uvádza, že pokiaľ obžalovaný ako inštruktor mal možnosť spozorovať prichádzajúceho motocyklistu, mal v kritickom čase (vzhľadom na skutočnosť, že vodička autoškoly je na úplnom začiatku svojho výcviku a ide vykonať nebezpečný úkon otáčania na pomerne frekventovanom úseku vozovky), počas celej doby otáčania venovať čo najvyššiu možnú pozornosť prichádzajúcemu motocyklu. Bez ohľadu na zásadne rozpory vo výpovediach obžalovaného v prípravnom konaní poškodený uvádza, že znalec I.. T. B. v odpovedi na 3. otázku potvrdil, že tesne pred začiatkom úkonu otáčania vodička, resp. obžalovaný mal možnosť zaregistrovať prichádzajúci motocykel na vzdialenosť cca 51 metrov a z technického hľadiska mal možnosť zabrániť zrážke tým, že by nepokračovali v otáčaní a dali motocyklu prednosť (pozri tiež prílohu č. 2 ZP - znázornenie vzájomných polôh pri skutočnom priebehu nehodového deja). Z uvedeného preto vyplýva, že pri dodržaní zvýšenej pozornosti, ktorú si situácia vyžadovala (a ktorú povinnosť zákon obžalovanému ukladal), by obžalovaný dokázal, aj vzhľadom na svoje dlhoročne profesionálne skúsenosti, rozpoznať skutočnú rýchlosť motocykla a následne aj predpokladať (predvídať) jeho ďalší pohyb. Po rozpoznaní skutočnej rýchlosti motocykla mal obžalovaný objektívnu možnosť prispôsobiť situácii v cestnej premávke svoje správanie a zastavením vozidla motocyklistu neohroziť. Subjektívnu možnosť obžalovaného rozpoznať pri zvýšenej opatrnosti rýchlosť motocykla poškodeného XX,X - XX,X km/hod (s. 14 ZP) podporuje odborný článok I.. U. B., U.., zamestnanca Ústavu súdneho inžinierstva Ž. univerzity v Ž., ktorý prekročenie rýchlosti jazdy o 10 km/hod zaraďuje do tzv. I. triedy porušenie pravidiel cestnej premávky z troch. K danému prekročeniu rýchlosti ešte uvádza, že ide o porušenie pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi, s ktorými sa vodič v doprave bežne stretáva. S takýmito dopravnými situáciami má účastník cestnej premávky vyhodnocovaciu skúsenosť a preto podľa názoru autora je možné požadovať od účastníka cestnej premávky také správanie v doprave, ktoré predpokladá takéto porušenie pravidiel cestnej premávky od druhých účastníkov premávky. K povinnosti presvedčiť sa o možnosti pokračovania v jazde z hľadiska dania prednosti v jazde inému účastníkovi cestnej premávky zároveň cituje poškodený právnu vetu č. I uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2007, sp. zn. 2Tz 6/2006 (R 57/2007), podľa ktorej „Na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti vjazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde; vodič vozidla, ktorý má prednosť vjazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť vjazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní." Na základe prezentovaných technických i právnych názorov je možné dospieť k záveru, že od profesionálneho inštruktora autoškoly je legitímne požadovať, aby bol pri dodržaní zvýšenej opatrnosti uloženej zákonom schopný rozpoznať rýchlosť motocyklistu XX,X - XX,X km/hod., pokiaľ mu to situácia v cestnej premávke objektívne dovoľovala. Podľa tohto vyjadrenia poškodeného u obžalovaného je celkovo možne konštatovať nasledovne zavinené porušenia PCP, resp. nesprávne prvky v jeho správaní: 1./ prikázal žiačke autoškoly vykonať v počiatočnej fáze výcviku (1 - 2 jazda) mimoriadne náročný jazdný úkon, ktorý v danom mieste a čase nemohla zvládnuť, 2./pred vykonaním úkonu otáčania prikázal žiačke zastaviť s vozidlom autoškoly v priestore, kde je to zákonom zakázané, 3./obžalovaný zvolil na realizáciu jazdného úkonu otáčania, aj s prihliadnutím na minimálnu prax žiačky vo vedení vozidla, úplne nevhodný priestor - pomerne rušná komunikácia, bezprostredná blízkosť zastávky vozidiel verejnej dopravy i križovatky a limitovaná šírka cestného telesa v danom mieste, 4./ s prihliadnutím na minimálnu prax žiačky mal obžalovaný za povinnosť neustále počas vykonávania celého jazdného úkonu s plnou zodpovednosťou sledovať aktuálne sa vyvíjajúcu dopravnú situáciu predovšetkým za vozidlom autoškoly, t. j. v jazdnom pruhu, do ktorého s vozidlom mienili vojsť, odkiaľ motocykel v kritickom čase prichádzal a následne mal usmerňovať, resp. korigovať prípadne nesprávne konanie žiačky, 5./ obžalovaný mal možnosť svoje primárne nesprávne rozhodnutie o vjazde do jazdného pasu cesty včas zmeniť, tuto možnosť však premeškal, resp. nevyužil, čo bol taktiež nesprávny prvok v jeho konaní - aj napriek chybnému konaniu žiačky mal možnosť sám zastaviť vozidlo autoškoly včas a bezkolízne. Obžalovaný však zjavne takto nekonal, a to z dôvodov iných ako technických. Na základe uvedeného poškodený tvrdí, že obžalovaný v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti podľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona o cestnej premávke nestáť na zastávke vozidiel pravidelnej verejnej dopravy, podľa § 22 ods. 4 písm. a/ ZCP neotáčať sa na neprehľadnom mieste (s vodičkou na začiatku zácviku) a povinnosti podľa § 19 ods. 1 ZCP dbať zvýšenej opatrnosti ohrozil vodiča motocyklu, ktorému nedal prednosť vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti, ktorú mal (objektívne i subjektívne) možnosť rozpoznať (§ 19 ods. 1 a 4 ZCP). Nestotožňuje sa poškodený s tvrdením prvostupňového súdu, že v danom prípade by bolo v rozpore s princípom obmedzenej dôvery, pokiaľ by sa od obžalovaného vyžadovalo, aby predpokladal, že poškodený môže nerešpektovať zákonné ustanovenia o povolenej rýchlosti a zvýšenej opatrnosti k označeným vozidlám, a tomu zodpovedajúco prispôsobil svoje správanie. Princíp obmedzenej dôvery, sformulovaný o. i. v právnej vete uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 01. 11. 1998, sp. zn. 6 Tz 16/97, spočíva v možnosti účastníka cestnej premávky spoliehať sa na to, že ostatní účastníci premávky budú dodržiavať PCP, pokiaľ z konkrétnych okolnosti nebude vyplývať opak. Od obžalovaného sa však v danom prípade vyžadovala nielen povinnosť dbať zvýšenej opatrnosti pri otáčaní, ale navyše obžalovaný sám svojim správaním porušoval pravidlá cestnej premávky. Státie na mieste, kde je to zákonom zakázané, náležité nesledovanie situácie v cestnej premávke a nedodržanie povinnosti dbať zvýšenej opatrnosti znamená, že na obžalovaného sa nemôže vzťahovať princíp obmedzenej dôvery. Obžalovaný preto nebol oprávnený spoliehať sa, že správanie motocyklistu bude v súlade s pravidlami cestnej premávky. Porušenie § 22 ods. 1 a § 19 ods. 1 ZCP v danom konkrétnom prípade vzhľadom na mimoriadne vysoké spoluzavinenie poškodeného (vysoká rýchlosť motocykla v obci, nevenovanie pozornosti vozidlu autoškoly a nesprávna technika brzdenia vodiča motocykla), nemožno podľa prvostupňového súdu považovať za porušenie dôležitej povinnosti. K otázke spoluzavinenia rozporuje poškodený predovšetkým záver sudu o jeho údajne vysokej rýchlosti XX,X - XX,X km/hod, vypočítanej znalcom I.. T. B.. Opätovne pritom poukazuje poškodený na publikovaný odborný článok I.. U. B., U.., podľa ktorého je možné požadovať od bežného účastníka cestnej premávky také správanie, ktoré predpokladá prekročenie maximálne dovolenej rýchlosti o 10 km/hod. Zároveň poškodený predložil odvolaciemu súdu v prílohe nový znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava I.. I. L.. Š. zo dňa 21.02.2017, pod č. S. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky jeho splnomocneného zástupcu zo dňa 02.12.2016 pre účely prebiehajúceho trestného konania. Z jeho záverov vyplýva, že v obidvoch znalcom riešených variantoch priebehu nehodového deja sa poškodený pohyboval dovolenou rýchlost'ou XX,XX km/hod ( s. 28 ZP). Z hľadiska spochybnenia rýchlosti XX,X - XX,X km/hod, vypočítanej znalcom I.. T. B. poškodený dodáva, že v prílohe č. 1 znaleckého posudku obsahujúcej protokol výpočtového programu PC Crash k analyzovanej zrážke sa uvádza, že pohotovostná aj celková hmotnosť motocykla poškodeného bola 450 kg (č.l. 189 súdneho spisu). Podľa záverov znaleckého posudku I.. Š.a v prípade alternatívy I (za predpokladu otáčania sa nízkou rýchlosťou, vid' s. 17 ZP) bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy poškodeného. Podľa alternatívy II (za predpokladu otáčania sa štandardnou technikou jazdy, vid' s. 19 ZP), bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Škoda v priamej negatívnej súčinnosti s nesprávnym konaním inštruktora autoškoly, v dôsledku čoho osádka vozidla autoškoly nedala vodičovi motocykla Honda prednosť v jazde zákonným spôsobom. V oboch alternatívach však správanie obžalovaného malo pre poškodeného za následok vznik kolíznej situácie. Pre odstránenie pochybnosti ohľadom pohybu vodičky počas nehodového deja (vodička nevedela pri výsluchu uviesť, akou rýchlosťou sa otáčala) navrhol znalec I.. Š. vykonať rekonštrukciu úkonu otáčania, čím by sa jednoduchým spôsobom podarilo odstrániť pochybnosti o skutočnej rýchlosti. Navrhnutým dokazovaním by sa podľa znalca podporila, resp. vyvrátila jedna z verzii priebehu nehodového deja. Len subsidiárne, ak by doplnene dokazovanie neodstránilo rozpory, by prichádzala do úvahy aplikácia zásady in dubio pro reo, keďže pochybnosť je možne dokazovaním odstrániť. Hoci poškodený spoluzavinil dopravnú nehodu svojou nesprávnou reakciou na správanie obžalovaného (v podobe nevhodnej techniky brzdenia), vo vzťahu k celkovému priebehu nehodového deja je nevyhnutné pre dve hlavné porušenia zákona, ktoré vyvolali kolíznu situáciu, ustáliť zodpovednosť na strane obžalovaného. Podľa poškodeného a jeho splnomocnenca vykonaným dokazovaním bolo preukázane, že obžalovaný pri úkone otáčania nedal prednosť motocyklu poškodeného idúcemu po hlavnej ceste v dôsledku náležitého nesledovania situácie v cestnej premávke, a to napriek povinnosti dbať zvýšenej opatrnosti a súčasne objektívnej možnosti zaregistrovať poškodeného v dostatočnom časovom predstihu pred vjazdom do jeho jazdného pruhu. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora je v tomto štádiu dôvodné. Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. V posudzovanej veci krajský súd uzatvára, že dôkazná situácia nie je jednoznačná. V súdnom štádiu konania, po podaní obžaloby bol do konania pribratý znalec z odboru cestnej dopravy I.. T. B., ktorý vypracoval znalecký posudok k predmetnej dopravnej nehode pod číslom XX/XXXX. Znalec v záveroch svojho posudku uvádza, že technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu alebo znemožnili druhému účastníkovi zabrániť v dopravnej nehode. Znalec pripustil vo svojom znaleckom posudku dve varianty nehodového deja, ktoré podrobne rozoberá v znaleckom posudku na č. l. 183 - 185. Analýzou priebehu nehodového deja zistil, že ak mala vodička vozidla Škoda povinnosť predpokladať, že rýchlosť jazdy motocyklu je vyššie, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku, pričom príčinou nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motocyklu v súčinnosti s nesprávnou technikou jazdy vodičky vozidla Škoda. Ak nemala vodička vozidla Škoda povinnosť predpokladať, že rýchlosť jazdy motocyklu je vyššie, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku, potom príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy motocyklu. V tomto prípade vodička vozidla Škoda neohrozila vodiča motocyklu. Podľa vykonanej analýzy znalcom je možné konštatovať, že vodička vozidla Škoda počas zaraďovania sa z „niky“ do jazdného pruhy vozovky Bratislavskej ulice smerom do obce Tomášov, ohrozila vodiča motocyklu jazdiaceho v jazdnom pruhu Q. ulice smerom do obce A. vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu v uvedenom úseku, t. j. vodič motocyklu nemohol „nenáhlou“ zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy motocyklu dopravnej nehode s vozidlom Škoda zabrániť. Na základe uvedeného znalec I.. B. konštatuje, že technika jazdy vodičky vozidla Škoda nebola z technického hľadiska správna a v tejto súvislosti konštatuje, že technika jazdy vodička Škoda je z technického hľadiska hodnotená v tomto prípade vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu (v rozsahu XX,X-XX,X km/h), ktorá bola vyššia, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku (50 km/h). Vodič motocyklu začal na vozidlo Škoda reagovať z technického hľadiska síce včas, ale nesprávnym spôsobom, ktorý mal za následok stratu stability motocyklu a následný pád na povrch vozovky, išlo teda a o nesprávny spôsob jazdy vozidla motocyklu pri riešení vzniknutej situácie. Ostatné závery znalca vyplývajú z dôvodov napadnutého rozsudku. Ako to vyplýva vyššie, poškodený P. S. prostredníctvom svojho splnomocnenca, advokáta T.. T. L. v rámci odvolacieho konania dňa 28.02.2017 krajskému súdu predložil znalecký posudok znalca I.. I. Š. pod číslom X/XXXX, ktorý na základe objednávky AK T.. T.. L. zo dňa 02. 12. 2016 aj vypracoval analýzu priebehu dopravnej nehody, posúdil techniku jazdy vodiča vozidla Škoda Fabia EČ Q.-XXXJD a vodiča motocykla zn. Honda V. Q.-XXXAL, taktiež posúdil možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany oboch vodičov, resp. vyhodnotil technickú príčinu analyzovanej dopravnej nehody. Znalecký posudok I.. I. L.. Š. pod číslom X/XXXX, vzťahujúci sa k dopravnej nehode obžalovaného L. U. zo dňa 06.02.2017, okresný súd nemal k dispozícii a tento nebol doručený ani procesným stranám. Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného je rozhodujúce na odstránenie rozporov v znaleckých posudkoch ohľadom skutočnej rýchlosti poškodeného a dôkladné posúdenie, akou rýchlosťou sa v skutočnosti pohybovala vodička vozidla Škody (k tomu navrhol I.. Š. vykonať rekonštrukciu úkonu otáčania). Až následne bude súd môcť prijať jednoznačný právny záver v merite veci. Krajský súd pre náležité zistenie skutkového stavu veci považuje za potrebné oboznámiť sa aj so závermi tohto znaleckého posudku. Úlohou súdu prvého stupňa bude vypočuť v predmetnej trestnej veci aj znalca I.. I. Š. k znaleckému posudku čísla X/XXXX, ktorý sa vzťahuje k predmetnej dopravnej nehode pre ktorú je stíhaný obžalovaný L.. U. aj za prítomnosti znalca Ing. Juraja Korbeľa, ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX. Taktiež, ak by vyplynuli z dokazovania ďalšie pochybnosti, je potrebné zvážiť aj znalcom I.. Š. navrhnutú rekonštrukciu úkonu otáčania. Ak by vznikli výrazné rozdiely v záveroch znalcov, ktoré nie je možné odstrániť ich výsluchom a konfrontáciou, bude potrebné zvážiť, čie nie je vhodné do konania pribrať Ústav súdneho inžinierstva Ž. za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Prokurátorom napadnuté rozhodnutie prvostupňového sudu, ktorým bol obžalovaný L. U. oslobodený spod obžaloby, keďže nebolo úplne a objektívne preukázane, že by porušil pravidlá cestnej premávky, treba považovať v tomto štádiu konania za predčasné. „Rovnosť zbraní“ - rovnosť strán je významným predpokladom uplatňovania kontradiktórneho procesu trestného konania, kde aktivitu pri dokazovaní vyvíjajú a majú všetky procesné strany. Správne skutkové závery o priebehu a príčinách posudzovanej dopravnej nehody je možné objektívne urobiť na podklade všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov a ich správnom vyhodnotení v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd na poklade odvolania obžalovaného preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Úlohou okresného súdu v novom konaní, bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci spravodlivo a zákonné rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.