Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010125 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316010125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného A. P. Y., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.9.2016, č.k. 46T/29/2016-96, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 14.11.2017 takto r o z h o d o l : Podľa§ 321 ods. l písm. e), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovanému A. P. Y., O.. XX.X.XXXX X. O. B., Z. V. E. XXXX/XXX, V., u k l a d á podľa§ 289 ods. 2 Trestného zákona s použitím§ 56 ods. l, ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere l (jeden) mesiac. Podľa § 61 ods. l, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.9.2016, č.k. 46T/29/2016-96, bol obžalovaný A. P. Y. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona ("Tr.zák.") na skutkovom základe, že dňa 21.11.2015 v čase o 20.30 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. M. F., farby šedej metalízy, ev. č.: BL-XXXII v V. po I. ulici, pričom bol zastavený hliadkou PMJ Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a keďže opakovane maril vykonanie dychovej skúšky, bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na zistenie omamných a psychotropných látok v krvi, čo odmietol. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. 1), § 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odložením jeho výkonu podľa § 49 ods. l písm. a) Tr.zák., § 50 ods. l Tr.zák. na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 61 ods. l, ods. 2 bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. l Trestného poriadku ("Tr.por.") obžalovaný priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, ktoré zdôvodnil prostredníctvom obhajcu U.. C. N. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 25.10.2016. V odôvodnení odvolania odvolateľ uviedol, že súd porušil ustanovenie § 2 ods. l O, ods. 12 Tr.por., keď pri rozhodnutí o vine jednostranne zobral do úvahy len dôkazy vyznievajúce v neprospech obžalovaného a vôbec neprihliadal na dôkazy, ktoré boli vykonané v jeho prospech, resp. sa s nimi vôbec nevysporiadal. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že vychádzal pri uznaní viny predovšetkým z výpovede svedkov D., U., U.. X., I. a P. B. F.. Súd v napadnutom rozsudku uvádza, že vlastný syn tlmočil obžalovanému do vietnamského jazyka pokyny príslušníkov PZ, vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch nevykonania dychovej skúšky. Z vykonaného dokazovania skutočnosť, že by obžalovanému syn tlmočil poučenia nevyplýva a súd si ju vyvodil sám z neznámeho dôkazu. Svedok D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného poučovali po slovensky a on sa tváril, že nerozumie. Svedok U. uvádzal, že sa mu zdalo, že aj obžalovaný rozumiem po slovensky. Naproti tomu svedok I. uviedol, že z dôvodu, že obžalovaný neovláda slovenský jazyk a nevedel zabezpečiť tlmočníčku, tak po dohode s prokurátorom obžalovaného prepustil zo zadržania. Na č.l. 14 je úradný záznam, ktorí spracovali svedkovia D. a U., kde sa okrem iného uvádza, že nakoľko vzniklo podozrenie, že sa obžalovaný dopustil úmyselného prečinu podľa § 289 Tr.zák., bol na mieste kontroly riadne poučený, čomu mal v plnej miere porozumieť a dobrovoľne potvrdiť svojim podpisom. R. obžalovaný uvádza počas celého trestného konania, nerozumie skoro vôbec po slovensky a nevedel, čo podpisuje. Ako vyplýva zo spisu, osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená dňa 21.11.2015 až v čase 21.35 hod. Teda po návšteve nemocnice, kde malo údajne dôjsť zo strany obžalovaného k odmietnutiu vyšetrenia krvi. Ak mali svedkovia D. a U. podozrenie, že sa obžalovaný dopúšťa úmyselného prečinu podľa § 289 Tr.zák., mali ihneď obmedziť jeho osobnú slobodu po údajnom marení dychovej skúšky. Podľa obžalovaného svedkovia D. a U. mu neobmedzili osobnú slobodu ihneď po jeho údajnom marení dychovej skúšky, nakoľko si neboli istí či ju ozaj maril, resp. či rozumie ich poučovaniu. Z úradného záznamu na č.l. 14 má vyplývať aj tá skutočnosť, že obžalovaného mal lekár v nemocnici poučovať, čomu mal aj porozumieť. Túto skutočnosť potvrdil svedok D. na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2016. Naproti tomu lekár, svedok U.. X. na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.2016 uviedol, že pacientov nepoučujú, nakoľko neovládajú Trestný poriadok, poučujú pacientov pred odberom o zdravotných následkoch odberu krvi, ak sa aktívne pýtajú. Svedok U.. X. na otázku obhajcu, či upravuje predpis, akú formu má mať zápis o odmietnutí, odpovedal, že neupravuje, mala by to byť lekárska správa so záverom. Zákon č. 21911996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb upravuje postup pri vyšetrení na zistenie alkoholu v krvi. V ustanovení § 5 ods. 4 uvedeného zákona je uvedené, že ak sa osoba odmieta podrobiť lekárskemu vyšetreniu, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. Z listinného dôkazu (tlačivo PMJ) je zrejmá len tá skutočnosť, že obžalovaný odmieta vyšetrenie a je tam pečiatka lekára a podpis. Absentuje stupeň určenia opilosti lekárom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Svedok U.. X. si obžalovaného (ne)vyšetrenie vôbec nepamätal. Nie je z jeho výsluchu zrejmé, že či mu obžalovaný výslovne po slovensky povedal, že odmieta vyšetrenie alebo mu to povedali policajti, ktorí ho na vyšetrenie predviedli. Súd v napadnutom rozsudku uvádza, že v neprospech obžalovaného jednoznačne vypovedal svedok U.. X. a aj obžalovaného syn. Výpoveď svedka U.. X. je podľa obžalovaného nejednoznačná a výpoveď obžalovaného syna nie je v jeho neprospech. Na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o spáchaní žalovaného skutku konkrétnou osobou. V tomto prípade tomu tak nebolo. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný porozumel poučeniam pri údajnom marení dychovej skúšky a tak isto obžalovanému nie je zrejmé, prečo bol políciou odvedený z nemocnice ešte pred samotným odberom krvi. Dychovú skúšku obžalovaný nemaril, nevedel fúkať do prístroja. Ak obžalovaný niečo podpisoval, tak obsahu listín nerozumel, prikázali mu podpísať, tak podpísal. Sám svedok I. uviedol, že obžalovaný nerozumel, čo po ňom chce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 20.9.2017, teda cca po jednom roku od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, čo je lehota v každom prípade neadekvátna a neakceptovateľná, a to bez ohľadu na skutočnosť, že obžalovanému bol doručovaný napadnutý rozsudok po jeho preklade do vietnamského jazyka. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu vykonané dňa 14.11.2017 bolo tlmočené do vietnamského jazyka a obžalovaný po príslušnom poučení súhlasil so skrátením lehoty piatich pracovných dní na prípravu na verejné zasadnutie. Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že prvostupňový rozsudok považuje za správny vo všetkých výrokoch a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že trvá na písomne podanom odvolaní s tým, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou a uznal vinu obžalovaného, navrhla uložiť alternatívny trest - peňažný trest a poukázala na to, že od spáchania skutku budúci týždeň uplynú dva roky, t. j. do tohto momentu by bol vykonaný aj trest zákazu činnosti vo výmere určenej v prvostupňovom rozsudku. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedala jeho obhajkyňa, stotožňuje sa s jej návrhom. Podľa § 317 ods. l Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa§ 371 ods. l. Podľa § 321 ods. l písm. e) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 3 Tr.por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 56 ods. l Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 ods. 2 Tr.zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku l môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Podľa § 61 ods. l Tr.zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa§ 61 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. rovnako ako v odseku l (t. j. odňatím slobody až na jeden rok) sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. l Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. l Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. l Tr.por., čo nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý len odvolaním obžalovaného, a to aj voči výroku o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je nedôvodné z pohľadu namietaného výroku o vine, avšak z pohľadu výroku o treste bolo zistené, že uložený trest je neprimeraný. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom spolu s prokurátorom a obhajcom (tohto si obžalovaný zvolil až v súdnom konaní po vydaní trestného rozkazu prvostupňovým súdom) boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania potom, čo obžalovaný podal odpor voči trestnému rozkazu. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle§ 2 ods. 12 Tr.por. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.4.2016 po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil k obžalobe, že je nevinný zo spáchanie skutku a následne bol obžalovaný vypočutý. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.5.2016 boli vypočutí svedkovia U.. L. X., W. I. a P. B. F.. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.9.2016 boli vypočutí svedkovia C. D. a U. U., boli prečítané listinné dôkazy a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza nasledujúce skutočnosti. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti. Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným. ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. Z vykonaných dôkazov je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku obžalovaný úmyselným konaním (formou priameho úmyslu) po zastavení ako vodič motorového vozidla maril opakovane vykonanie dychovej skúšky a následne sa v nemocnici odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. V súvislosti s uznaním viny odvolací súd poukazuje predovšetkým na výpovede svedkov C. D. a U. U., ktorí zhodne opísali priebeh dychovej skúšky s obžalovaným s tým, že evidentne maril jej vykonanie a následne bol odvezený do nemocnice k lekárovi na vyšetrenie, kde mu bolo vysvetlené, čomu sa má podrobiť, čo obžalovaný odmietol. Z výpovedí týchto svedkov tiež vyplýva, že pri vykonaní dychovej skúšky bol aj syn obžalovaného P. B. F., ktorý bol aj pri ich komunikácii s obžalovaným a svedok C. D. výslovne uviedol, že synovi obžalovaného uvádzali, aby obžalovanému vysvetlil, že keď riadne pri dychovej skúške "neprefúkne", dopúšťa sa trestného činu. Svedok U.. L. X. si na hlavnom pojednávaní síce na tento konkrétny prípad už nespomínal vzhľadom na odstup času a množstvo vykonaných prípadov odvtedy, ale uviedol, že ak pacient odmietne odber, spracuje o tom lekársky nález alebo na tlačivo, ktoré prinesú policajti, sa potvrdí odmietnutie vyšetrenia pacientom, pričom svedok po nahliadnutí na listinu potvrdil, že spracoval vyjadrenie na č.l. 16, podľa ktorého obžalovaný dňa 21.11.2015 odmietol vyšetrenie odberom krvi, či nie je pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Svedok aj výslovne uviedol, že ak by pacient neodmietol vyšetrenie krvi, tak by určite nenapísal, že také vyšetrenie odmieta. Syn obžalovaného, svedok P. B. F. uviedol, že bol pri vykonaní dychovej skúšky obžalovaným, ktorému sa ju nepodarilo vykonať, pričom svedok mu aj po vietnamsky vysvetlil, ako má fúkať do prístroja. V spise je na č.l. 19 poučenie obžalovaného zo dňa 21.11.2015 o 21.00 hod. ním podpísané, ktorého obsahom je poučenie o spáchaní trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. v prípade, ak sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie ovplyvnenia návykovou látkou dychovou skúškou, orientačným testovacím prístrojom alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného prehľadu vyplýva, že obžalovaný bol dostatočným spôsobom poučený. Lekár U.. X. síce uviedol, že pacientov nepoučuje v zmysle trestných predpisov a sú poučovaní prípadne len o možných zdravotných následkoch odberu krvi, ale to ani nie je podstatné, keďže obžalovaný už predtým podpísal poučenie podľa trestných predpisov, ktoré je na č.l. 19. V tejto súvislosti bolo tvrdenie obžalovaného v odvolaní, že nerozumie skoro vôbec po slovensky a nevedel, čo podpisuje, vyhodnotené odvolacím súdom za nedôvodné, keďže z vykonaných dôkazov (s výnimkou tvrdenia obžalovaného) vyplýva opak a je zrejmé, že jednak pri vykonávaní dychovej skúšky a následne aj v nemocnici muselo byť obžalovanému pritom bráni, že nerozumel po slovensky, hoci zo spisu vyplýva, že je slovenským štátnym občanom, ktorý tu žije dlhú dobu a v tejto súvislosti treba poukázať, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri výpovedi výslovne uviedol, že bežnej komunikácii rozumie, predáva textil a obuv a ovláda základnú komunikáciu so zákazníkmi a svedok P. B. F., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný žije na Slovensku 27 rokov, je majiteľ obchodu, zabezpečuje tovar zo slovenských skladov a predáva. V tejto súvislosti je teda nepodstatná odvolacia námietka, že poverený príslušník PZ W. I. odložil výsluch obžalovaného (vtedy zadržaného obvineného) po spáchaní skutku z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť tlmočníka, resp. že obžalovaný mu nerozumel. II. K výroku o treste. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. l Tr.zák.). Pri určení druhu trestu ajeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 289 ods. 2 Tr.zák. je O až l rok), t.j. ide o prečin(§ lO ods. l písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvádzané ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd uložil obžalovanému dva druhy trestov - podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky. strany prvostupňového súdu k uloženiu neprimeraného trestu, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa§ 321 ods. l písm. e) Tr.por. a uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (O až l rok) podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.zák. (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keďže prevažovali poľahčujúce okolnosti) ukladal prvostupňový súd obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe O až 8 mesiacov, pričom mu uložil trest odňatia slobody pri hornej hranici takto upravenej trestnej sadzby, k čomu nebol zo strany odvolacieho súdu zistený žiadny relevantný dôvod a tento nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pritom poukazovanie v napadnutom rozsudku na postoj obžalovaného k prejednávanej veci (popri okolnostiach prípadu) je podľa odvolacieho súdu nenáležité, keďže obžalovaný má právo sa obhajovať akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. K osobe obžalovaného zo spisu vyplýva, že je doposiaľ osobou súdne netrestanou, má však evidovaný jeden priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z roku 2011 s uložením blokovej pokuty. Zo spisu ďalej vyplýva, že obžalovaný je ženatý, má 4 deti, je živnostníkom s uvádzaným čistým mesačným príjmom cca 600-700 eur. Odvolací súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, že v prípade obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z riadneho vedenia života a vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu v prejednávanej veci nie je nutné ukladať popri treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel aj podmienečný trest odňatia slobody ako to urobil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd a účelu trestu zodpovedá uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, čím vyhovel odvolaniu obžalovaného, resp. vyjadreniu obhajoby na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ohľadom zváženia uloženia tohto druhu trestu. Obžalovanému bol teda odvolacím súdom po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu uložený peňažný trest vo výmere 400 eur, ktorého výmera zohľadňuje aj výšku príjmu obžalovaného. V prípade, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, bol obžalovanému vzhľadom na výmeru uloženého peňažného trestu ustanovený k tomu zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody vo výmere l mesiac. Odvolací súd pritom obžalovanému musel priznať rovnakú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. ako prvostupňový súd v napadnutom rozsudku (napriek predošlému postihu obžalovaného za dopravný priestupok), keďže napadnutý rozsudok nemohol byť zmenený v neprospech obžalovaného, pretože odvolanie podal iba obžalovaný (zákaz reformatio in peius ustanovený v§ 322 ods. 3 Tr.por.). Zároveň bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky (teda v rovnakej výmere ako v napadnutom rozsudku), keďže obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla a v takom prípade podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné uložiť obžalovanému aj tento druh trestu. Z pohľadu uloženej výmery je treba poukázať na jednej strane, že obžalovaný už spáchal dopravný priestupok s uložením blokovej pokuty, na druhej strane je osobou doteraz súdne netrestanou, a preto tento druh trestu bol uložený vo výmere mierne zvýšenej nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (v zmysle § 61 ods. 2 Tr.zák. možno trest zákazu činnosti uložiť na l rok až l O rokov). Odvolací súd je toho názoru, že takto uložený trest je zákonný a aj spravodlivý a v celom rozsahu zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. K odvolacím námietkam, ku ktorým sa nevyjadril už vyššie, odvolací súd uvádza, že je irelevantné namietanie času obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, k čomu malo dôjsť podľa posúdenia konajúcich príslušníkov PZ potom, ako obžalovaný v nemocnici odmietol vyšetrenie odberom krvi, či nie je pod vplyvom omamných a psychotropných látok. To, že vo vyjadrení lekára o odmietnutí vyšetrenia odberom krvi (č.l. 16) má absentovať uvedenie stupňa opitosti v zmysle zákona č. 21911996 Z.z., je irelevantné z pohľadu vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti podľa § 289 ods. 2 Tr.zák., keďže touto skutkovou podstatou sa postihuje konanie, ktorým sa osoba odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie ovplyvnenia návykovou látkou, a to bez ohľadu na stupeň (rozsah) ovplyvnenia, ktorý sa v takom prípade už ani nezisťuje. Záverom odvolací súd uvádza, že vzhľadom na neprimeranosť prvostupňovým súdom uloženého trestu, bol napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, pričom trest bol obžalovanému uložený odvolacím súdom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.