Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203811 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316203811.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - B.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX R. a otec - D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX R., zastúpený JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom so sídlom Černyševského 26, 850 05 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.10.2016, č.k. 38P/60/2016-33, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.10.2016, č.k. 38P/60/2016-33, zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého M. D., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 01.03.2016. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine majúc za preukázané, že o maloleté dieťa sa stará výlučne matka, otec s ním v kontakte nie je, na jeho osobnej starostlivosti sa vôbec nepodieľa a neposkytuje mu ani žiadne vecné plnenia. Za nezanedbateľný fakt vo vzťahu k miere uspokojovania potrieb dieťaťa považoval rozdiel medzi príjmami rodičov vo výške 300 eur v prospech otca. Skonštatoval, že výživné v navrhovanej sume 100 eur, by nezodpovedalo pomernej časti nákladov na základné potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Podľa jeho úvahy zníženie výživného nie je dôvodné pre absenciu opory v skutkovom a v právnom stave. V konaní nebola zistená existencia takých relevantných dôvodov, na základe ktorých by bolo možné výživné znížiť hoci len čiastočne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“). 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu vyhovie. Bol názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vo svojich odvolacích dôvodoch vytýkal konštatovanie, že každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Obmedzovanie práva mať deti otec považoval za prelomenie jeho základných ľudských práv, keď sociálna politika udržateľnej reprodukcie obyvateľstva je v záujme štátu obyvateľstvom konštituovaného. Za významné považoval neplnenie si vyživovacej povinnosti matky k maloletému synovi D. B., zverenému do jeho osobnej starostlivosti, a to aj napriek podanému trestnému oznámeniu a návrhu na exekúciu. Podľa vlastného výkladu nemôže znášať dôsledky neschopnosti štátu pomôcť mu vyriešiť jeho ním nezavinené problémy, keď ho štát napadnutým rozhodnutím zároveň dostáva aj s rodinou do stavu biedy a kriminalizácie jeho osoby. Súdu prvej inštancie tiež vytkol neakceptovanie splácania úveru použitého aj na úhradu podlžnosti na výživnom na maloletého M. a na rekonštrukciu domu, do ktorého sa mieni so svojou rodinou presťahovať. 4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa podaný pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.m.p. účinný od 01.07.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 9. Odvolacie dôvody otca odvolací súd považoval za účelové a bez právnej relevancie, keď otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho návrhu vyhovieť, resp. rozhodnúť o inom, než ním navrhovanom znížení výživného. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča. Povinný rodič musí zvážiť svoje možnosti a schopnosti a v ich rámci si upraviť a prispôsobiť svoj osobný a pracovný život. Nie je možné, aby rodič zabezpečoval potreby mladšieho dieťaťa na úkor staršieho dieťaťa a druhého rodiča poskytujúceho staršiemu dieťaťu v plnej miere osobnú starostlivosť, dostával tým do stavu finančnej núdze. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie v neprospech návrhu otca. Súd prvej inštancie správne považoval za nerelevantný dôvod pre zníženie výživného zaťaženie sa otca bankovým úverom za účelom vyplatenia podlžností vrátane dlhu na výživnom na maloletého M.. Podlžnosti si otec spôsobil vlastným zavinením a matka maloletého M. nesúca celú ťarchu jeho výživy po dobu neplatenia výživného otcom, nemôže opätovne na túto skutočnosť doplácať. Investície otca z bankového úveru do nehnuteľnosti v budúcnosti slúžiacej na zabezpečenie bývania jeho rodiny taktiež nemôžu byť dôvodom zníženia výživného. Investovanie do majetku inej osoby hoci aj z blízkeho príbuzenstva, v tomto prípade matky otca, nemožno považovať za účelné nakladanie s finančnými prostriedkami, keďže tým nedochádza ku zhodnoteniu majetku investora. Dôležitým aspektom je aj významná zmena pomerov na strane maloletého M., spočívajúca v jeho postupnom prechode z predškolského zariadenia do tretieho ročníka základnej školy. Takáto zmena pomerov prinášajúca zákonite zvýšené výdaje na každé maloleté dieťa, tvorí podstatnú prekážku pre zníženie doterajšieho výživného. 13. K odvolacím dôvodom otca je namieste tiež uviesť, že Zákon o rodine kladie dôraz na záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní o veciach dieťaťa sa týkajúcich. Záujmom maloletého dieťaťa je aj to, aby sa mu dostalo od každého rodiča výživné v rozsahu determinovanom jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Záujem maloletého dieťaťa nemôže byť podriadený záujmu štátu na zvyšovaní, resp. udržiavaní populácie tak, ako to otec tvrdí v rámci svojich odvolacích dôvodov. Odôvodnením napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodne nemal v úmysle obmedzovať právo otca na potomstvo explikatívne sa zaoberajúc súvisom medzi jednotlivými vyživovacími povinnosťami otca vo vzťahu k jeho existenčným problémom. Odvolací súd nepovažuje za náležité inkriminovať štát z neúspechu pri vymáhaní výživného od matky staršieho dieťaťa otca a zneužívať daný stav na preukázanie dôvodnosti návrhu na zníženie výživného na mladšie dieťa. 14. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p a § 396 C.s.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).