Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/544/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205223 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316205223.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX Z., toho času G. XX, Z., zastúpená Doc. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, a otec - B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX Z., toho času Z. 7, Bratislava, zastúpený V.. Adelou Valockou, advokátkou, so sídlom Radvanská 1, 810 00 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.09.2016, č.k. 38P/85/2016-49, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 06.09.2016, č.k. 38P/85/2016-49, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti návrhu otca, keď otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Neprihliadol na tvrdenia otca o tom, že napriek vynaloženej snahe sa mu nedarí dosahovať taký príjem, aby bol schopný svoju vyživovaciu povinnosť plniť a uviedol, že otec maloletého je zdravým jedincom, ktorý nie je pri výkone práce obmedzený žiadnymi subjektívnymi okolnosťami, pre ktoré by bola jeho schopnosť dosahovať príjem a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému obmedzená či znížená. Zdôraznil, že otec pracuje na polovičný úväzok a v tom prípade má dostatok času i možností nájsť si ďalšie zamestnanie a dosahovať tak vyšší príjem. Mal za to, že otec ako povinný rodič nevyužíva všetok potenciál na zlepšenie svojich zárobkových pomerov a tým aj uspokojovanie svojich životných potrieb a predovšetkým vyživovacej povinnosti voči maloletému. Pri rozhodnutí prihliadol na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého, ako aj na nárast jeho mesačných výdavkov, ktoré sa preukázateľne od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšili. Konštatoval, že matka zabezpečuje maloletému tak uspokojovanie existenčných ako aj všetkých ostatných potrieb (bývanie, stravu, školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, ošatenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, trávenie voľného času, stará sa o domácnosť, v ktorej maloletý žije, varí mu a pod.) a vo väčšej miere uhrádza náklady spojené s odôvodnenými potrebami maloletého. Za preukázané mal, že otec žiadnym spôsobom neparticipuje na osobnej starostlivosti a výchove maloletého, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť zabezpečovaním žiadnych potrieb na strane maloletého a neposkytuje maloletému vecné plnenia, ktoré by bolo možné považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému. Otec o maloletého neprejavuje záujem, nie je s ním prakticky v žiadnom kontakte. K otcom uvádzanej možnosti matky uspokojovať všetky potreby maloletého súd prvej inštancie uviedol, že táto okolnosť v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom k tomu, aby druhý z rodičov prispieval na výživu svojho dieťaťa v menšom, než potrebnom rozsahu. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného na XX eur mesačne od 01.04.2016. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že jeho možnosti a schopnosti na dosahovanie adekvátneho príjmu sa zmenili tým, že dňa 29.05.2012 zaniklo jeho živnostenské oprávnenie pre nedosahovanie zisku, od 17.07.2012 do 12.08.2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kedy ušetrené finančné prostriedky použil na vyrovnanie dlhu na výživnom, pričom od 10.02.2014 je zamestnaný, avšak jeho príjem nepostačuje ani na zabezpečenie jeho základných potrieb. Uviedol, že jeho finančná situácia je dlhodobo nepriaznivá, nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom bývanie mu zabezpečuje jeho partnerka. Nakoľko má ukončené iba základné vzdelanie, je preňho problematické nájsť si lepšie platené pracovné miesto. Z dôvodu jeho neschopnosti platiť súdom určené výživné je voči nemu na Okresnom súde Bratislava III vedené trestné konanie. Zdôraznil, že s matkou maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti, s maloletým F. sa stýka sporadicky, medzi nimi sú minimálne citové väzby pričom skutočnosť, že z jeho strany bol nechceným dieťaťom je veľmi silná a neprekonateľná. Pokiaľ v čase určenia výživného podnikal, postupne sa ukázalo, že jeho vzdelanie a jeho schopnosti neboli dostatočné na to aby bol úspešný a preto, aby zbytočne nevyrábal stratu a nezadlžoval sa bolo jediným možným riešením živnosť ukončiť. Poukázal na dostatočný príjem matky a jej majetkové pomery, ktorá je maloletému schopná zabezpečiť všetky jeho nevyhnutné potreby. 4. Matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala, že možnosti a schopnosti otca, ktorými odôvodňuje zmenu pomerov na jeho strane sa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nezmenili, keď v súvislosti s jeho vzdelaním zostali rovnaké. Zdôraznila, že otec od počiatku výživné neplatil dobrovoľne a vždy jeho zaplatenie bolo až výsledkom exekučného, alebo trestného konania. Jeho konanie ovplyvňuje snaha neplatiť na maloletého nič, a jeho vzťah k maloletému charakterizuje aj v odvolaní vyjadrený postoj, že maloletého nechcel a preto necíti ani povinnosť ho živiť. Poukázala na skutočnosť, že otec ako zdravý muž, aj keď so základným vzdelaním pracuje len na polovičný úväzok. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/170/2007-66 zo dňa 10.01.2008. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletého. 8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, v roku 2012 zrušenie jeho živnostenského oprávnenia, následná jeho nezamestnanosť od 17.07.2012 do 12.08.2013 s evidenciou ako uchádzača o zamestnanie, od 12.08.2013 do 10.02.2014 bez evidencie, aktuálny čiastočný pracovný úväzok otca s príjmom XXX brutto mesačne a jeho základné vzdelanie, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom. Pokiaľ sa otec rozhodol v roku 2012 zrušiť živnostenské oprávnenie, a na túto okolnosť sa ako na zmenu jeho pomerov odvoláva, odvolací súd konštatuje, že dôvody zrušenia živnostenského oprávnenia a dôvody ukončenia podnikania ( pre nedosahovanie zisku ) otec v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Rovnako je potrebné poukázať na dostatočne dlhé obdobie 4 rokov, počas ktorého otec, vedomý si svojej vyživovacej povinnosti k maloletému si mal a mohol zabezpečiť zamestnanie, za účelom plnenia si svojej vyživovacej povinnosti k maloletému, ako jeho jedinej participácie na výchove, starostlivosti a potrebách maloletého. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol maloletý vo veku 2 rokov, pričom v školskom roku 2016/2017 je žiakom 6 ročníka základnej školy a náklady na jeho odôvodnené potreby sa za uvedené obdobie niekoľkokrát zvýšili. Odvolací súd vyjadruje potrebu poukázať na veľmi necitlivé vyjadrenia otca, týkajúce sa jeho vzťahu k maloletému, ktorý je pre neho nechceným dieťaťom, ktorá skutočnosť však v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu maloletého. V danom prípade je preto potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, a výška určeného výživného je vzhľadom na vek, štúdium a z toho vyplývajúce potreby maloletého skôr na dolnej hranici. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, alebo k celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. 10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).