Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316206104 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316206104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. X., nar. XX.XX.XXXX a J. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov: matka - J. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. dvor XXX, XXX XX J., zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, a otec - J.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.-U.-B. XXX, XXX XX N., Y. republika Q., zastúpený JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.09.2016, č.k. 38P/106/2016-64, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01.04.2016 do 30.09.2016 vo výške XXX eur u maloletého N. X., nar. XX.XX.XXXX, je otec povinný zaplatiť jednorazovo k rukám matky maloletého do 30.10.2016. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 20.09.2016, č.k. 38P/106/2016-64, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti X., N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a J., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.04.2016. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2016 do 20.09.2016 vo výške XXX eur u maloletého N. uložil otcovi zaplatiť jednorazovo k rukám matky maloletého do 30.10.2016. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 24.02.2014, č.k. 51P/285/2013-37, v časti výživného na maloleté deti. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dospejúc k záveru o potrebe zvýšenia výživného v dôsledku zmeny pomerov maloletých detí od posledného rozhodnutia súdu v danej veci. Mal za to, že výživné zo strany otca na maloletého N. v sume XXX eur mesačne a na maloletého J. v sume XXX eur mesačne, spolu s vyživovacou povinnosťou matky, umožní uspokojiť odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v dostatočnom rozsahu. Zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti po skonštatovaní, že otec sa na tejto starostlivosti podieľa len sporadicky v rámci realizácie styku s maloletými deťmi. Výživné zvýšil od mesiaca podania návrhu matky na súd, t.j. od 01.04.2016. Nakoľko otec zasielal na každé z maloletých detí výživné v sume XXX eur od apríla 2016, vzniklo zročné výživné len u maloletého N. v sume XXX eur (XX eur x 6 mesiacov), ktoré otcovi uložil zaplatiť s ohľadom na výšku tejto sumy do konca mesiaca októbra 2016. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne na každé dieťa považoval za vysoko nadhodnotený a nezodpovedajúci nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Deklaroval, že niektoré matkou uvádzané náklady nezodpovedajú reálnym nákladom na potreby detí vo veku N. a J., resp. že ich matka vynakladá vo výške nezodpovedajúcej štandardným nákladom na konkrétne potreby maloletých detí, napr. za stravu, ošatenie a obuv, školské výdaje, vreckové a cestovné. K nákladom označeným matkou ako iné výdavky (hračky, lopty, kolobežky, skatebordy, knihy, časopisy...) uviedol, že ide o náklady spojené s voľnočasovými aktivitami maloletých detí, ktoré rodič prispôsobuje svojim finančným možnostiam na rozdiel od nákladov na existenčné potreby. V súvislosti s tým považoval za potrebné, aby matka prispôsobovala náklady na odôvodnené potreby maloletých detí jednak svojim pomerom, ako aj reálnym pomerom otca a aby neočakávala, že otec bude zaviazaný na úhradu ňou tvrdených nákladov bez skúmania ich odôvodnenosti. Poukázal na to, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom aj nad rámec súdom určeného výživného a deťom poskytuje aj vecné plnenia zahrnuté matkou do nákladov na odôvodnené potreby detí. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolací súd žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila s úvahou súdu prvej inštancie týkajúcou sa ňou vyčíslených nákladov na stravovanie maloletých detí poukazujúc na intenzívny fyzický vývoj detí, nadštandardný výdaj energie súvisiaci s ich športovou aktivitou a cenovú úroveň potravín. Rovnaký názor vyjadrila aj k ostatným hodnoteniam vyčíslených nákladov za potreby maloletých detí. Tvrdila, že výdaje detí koriguje tak, aby zodpovedali pomerom oboch rodičov a aby deti zdieľali ich životný štandard. Za nepreukázané považovala tvrdenia súdu o vecných plneniach otca v prospech maloletých detí. Svoj návrh označila ako odôvodnený vo vzťahu k životnej úrovni otca, ktorého príjmy sú vyššie než tie, o ktorých predložil potvrdenie zamestnávateľa. Pokiaľ by išlo o skutočný príjem otca, znamenalo by to, že otec sa zmenou zamestnávateľa dobrovoľne pripravil o časť príjmu a súčasne zvýšil svoje životné náklady. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedol, že od doby určenia výživného v roku 2014 nedošlo u maloletých detí k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na matkou požadovanú úroveň. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne a odvolanie matky za neopodstatnené. Mal za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi otázkami, a teda vyhlásil zákonné rozhodnutie. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o nadhodnotení nákladov na potreby maloletých detí matkou. Ostro sa ohradil voči tvrdeniam matky týkajúcich sa jeho príjmov potvrdených zamestnávateľom. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., so záverom, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté deti na návrh matky podaný pred účinnosťou nového procesného poriadku (C.s.p. a C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len odvolaním matky. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s určenou výškou výživného považujúc ju za primeranú preukázaným pomerom maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré dokazovaním vyšli v konaní najavo. V časti výroku rozsudku o zročnom výživnom odvolací súd poukazuje na nesúlad výpočtu celkovej sumy zročného výživného s obdobím uvedeným vo výroku rozsudku, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť. Potreba zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v časti zročného výživného sa ale nedotýka jeho vecnej správnosti. 10. Odvolacie dôvody matky považoval odvolací súd za právne bezvýznamné pre absenciu takých skutočností, ktoré neboli uplatnené v konaní súdu prvej inštancie, a ktoré by teda opodstatňovali jej odvolaciemu návrhu vyhovieť, resp. rozhodnúť o inom zvýšení výživného. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje matkou navrhnuté výživné za značne predimenzované vo vzťahu k veku maloletých detí a z neho odvodeným potrebám, a to aj pri zohľadnení nákladov spojených s ich členstvom vo futbalovom klube J.. Navrhovaná suma XXX eur mesačne na každé dieťa presahuje mesačné životné náklady aj dospelého muža. Pre porovnanie priemerný čistý mesačný príjem súčasného partnera matky s vysokoškolským vzdelaním je iba XXX,XX eur, jeho životné náklady sú teda zabezpečované sumou nižšou bezmála o XXX eur, než je matkou požadované výživné na deti vo veku XX a XX rokov. Ani jedno z maloletých detí pritom nenavštevuje súkromnú základnú školu a nemá ani trvalo zvýšené náklady na výživu spojené s nepriaznivým zdravotným stavom. Do úvahy je pritom nevyhnutné brať aj dobu uplynulú od určenia výživného, ktorá do podania návrhu, a teda aj do dátumu zvýšenia výživného, predstavuje len dva roky. 14. V časti zročného výživného bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, nakoľko vyčíslená suma XXX eur u maloletého N. zodpovedá obdobiu od 01.04.2016 do 30.09.2016, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku: XX eur x 6 mesiacov a nie obdobiu od 01.04.2016 do 20.09.2016, teda XX eur x 5 mesiacov + 20 dní. 15. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeho rozsudok napadnutý odvolaním matky v časti zvýšenia výživného ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a v časti zročného výživného ho podľa § 388 C.s.p. zmenil z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).