Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/386/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316207208 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316207208.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu maloleté dieťa: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX N., a otec - F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nám. XX, XXX XX N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10.01.2017, č.k. 38P/118/2016-47, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 10.01.2016, č.k. 38P/118/2016-47, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z. M., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktorú sumu uložil otcovi zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.01.2017. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/64/2012-28 zo dňa 19.06.2012 v časti určenia výživného na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na zmeny pomerov, ktoré na strane maloletého a rodičov nastali zvýšil výživné na dieťa od 01.01.2017. Súd prvej inštancie mal preukázané, že čase poslednej úpravy výživného navštevovala maloletá Z. predškolské zariadenie, v súčasnosti navštevuje 4. ročník základnej školy, čím sa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu u maloletého dieťaťa, spočívajúce v úhrade povinných poplatkov (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovaní školských potrieb aktivít. Poukázal na ďalšie náklady matky súvisiace so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletej, spojené so zabezpečením bývania maloletej, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, či zdravotnou starostlivosťou. Mal preukázanú športová činnosť maloletej, návštevy tanečného krúžku (hip-hop), na čo sú vynakladané finančné prostriedky na členské poplatky, športové ošatenie, sústredenia a dopravu. Konštatoval, že obaja rodičia s výkonom tejto činnosti dieťaťa súhlasia a otec maloletú v uvedenom podporuje. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť nákladov maloletej a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúci čiastku. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume XXX eur mesačne vyhodnotil ako výrazne nadhodnotený, zohľadňujúc len čiastočnú zmenu pomerov, ktorá na strane maloletej nastala, a aj s ohľadom na celkové pomery oboch rodičov a ich možnosti a schopnosti poskytovať maloletému dieťaťu plnenia zodpovedajúce rozsahu navrhovanom matkou. Za primerané považoval matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletú vo väčšine položiek, avšak niektoré matkou uvádzané náklady neakceptoval, keďže ide o výdavky hradené z vlastného uváženia matky bez konzultácie s otcom alebo o plnenia, ktoré maloletej poskytuje tiež otec v rámci plnenia si svojej vyživovacej povinnosti formou vecných plnení. Poukázal na to, že výživné hradené jedným z rodičov môže slúžiť výlučne na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa, voči ktorému bolo určené a nemôže byť využívané pre potreby druhého rodiča, s ktorým toto dieťa žije. Prihliadol na príspevky otca i prostredníctvom vecných plnení, nákup ošatenia, darčekov (napr. tablet), trávenie dovolenky (2016 Y.), predĺženého víkendu v N. a pod. Konštatoval, že otec maloletej je otcom aktívnym, k plneniu výživného voči maloletej pristupuje zodpovedne, ktorú formu plnenia treba podporiť, netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám matky a ponechať mu k zabezpečovaniu týchto plnení finančný priestor, samozrejme za predpokladu, že budú uspokojené ostatné potreby maloletého dieťaťa. Mal preukázané náklady na maloletú na bývanie vo výške XXX eur mesačne, stravné v škole v sume XX eur mesačne, školský klub vo výške XX eur mesačne, strava v domácom prostredí cca XXX eur mesačne, pomôcky do školy, školské potreby a poplatky cca XX eur mesačne, hip - hop v sume XX eur mesačne, cestovné cca XX eur mesačne, hygienický a drogistický tovar vo výške cca XX eur mesačne a ošatenie, ktoré je potrebné zohľadňovať v sume v priemere XX eur mesačne, t.j. spolu mesačné náklady v sume XXX eur. Do tohto vyčíslenia nákladov nezahrnul poistenie maloletej uhrádzané matkou na základe vlastného uváženia, náklady na vreckové poskytované aj otcom v rámci realizácie styku a výdavky na veci bežnej dennej spotreby, ktoré nemožno exaktne vyčísliť, napr. lieky pri chorobe a pod.. Dospel k záveru o potrebe zvýšiť výživné s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletej a potrebu upraviť výživné na sumu, ktorou bude pokrytá pomerná časť nákladov na výživu pripadajúca na povinného rodiča. Konštatoval, že k maloletej Z. má vyživovaciu povinnosť aj jej matka, s ktorou maloletá žije v spoločnej domácnosti a zabezpečuje chod domácnosti a úhradu odôvodnených potrieb a záujmov maloletej. Poukázal na to, že uvedené neznamená, že matka sa nebude podieľať na krytí nákladov na odôvodnené potreby maloletej adekvátnym finančným plnením. Mal preukázané, že matka nie je už viac ako tri roky riadne zamestnaná, na jej strane nie sú prítomné žiadne okolnosti, ktoré by jej objektívne bránili vo výkone práce, v konaní nepreukázala aktívne hľadanie si práce a snahu vylepšiť svoju finančnú situáciu odvolávajúc sa na potrebu starať sa o maloletú, ktoré dôvody súd prvej inštancie nevzal v úvahu. Konštatoval, že maloletá Z. je zdravé dieťa, zúčastňuje sa vzdelávacieho procesu v škole, matka preto nemá dôvod nezačleniť sa do riadneho pracovného procesu. Konanie matky vyhodnotil ako vedomé, keďže výlučne na základe vlastného uváženia nepracuje, ktorá skutočnosť nemôže byť pripísaná na vrub otcovi maloletej ako rodičovi povinnému prispievať na výživu maloletej finančnou čiastkou a ktorý nemôže niesť zodpovednosť za matkine rozhodnutie, ako sa ekonomicky zariadi a následne deficit matky vo finančnej oblasti vykrývať formou neprimerane vysokého výživného voči spoločnému maloletému dieťaťu. Zároveň poukázal na to, že matka by mala mať eminentný záujem zabezpečiť si stabilnú prácu a príjem, vzhľadom na jej zaťaženie hypotekárnym úverom, ktorý spláca vo výške XXX eur mesačne. Nepovažoval za dôvodné zamietnuť návrh matky vzhľadom na zmenu pomerov dieťaťa nástupom do školy, prirodzeným fyzickým vývinom, športovou činnosťou, účasťou na sociálnom živote, trávení voľného času a pod., ktoré skutočnosti súvisia s vynakladaním finančných prostriedkov. Pri skúmaní pomerov na strane otca konštatoval, že jeho zdravotný stav spôsobil ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti S. a zhoršenie platových podmienok v novej práci. Zároveň mal preukázané vyplatenie odstupného otcovi v značnej výške, určené aj k preklenutiu nadchádzajúcich finančných ťažkostí, ktoré s odchodom z takej spoločnosti prichádzajú. Poukázal na to, že otec sa v roku 2016 zaťažil hypotekárnym úverom v značnej výške, kde pomerná časť mesačnej splátky, pripadajúca na 3/5-inové vlastníctvo otca predstavuje čiastku XXX eur (pri celkovej splátke XXX eur mesačne), čo zodpovedá cca 40 % jeho súčasného mesačného príjmu. Súčasne zohľadnil skutočnosť, že uvedené riešenie bytovej otázky rodiny otca bolo vynútené aj nezvratným zdravotným stavom jeho matky a potreby prispôsobiť tomu aj bývanie rodiny. Mal za to, že otec si pri zaťažení sa tak vysokým úverom musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti a vzrastajúcim nákladom na maloletú s pribúdajúcim vekom. Výživné zvýšil počnúc dňom 01.01.2017, t. j. od mesiaca, v ktorom rozhodoval, čím zohľadnil plnenia otca nad rámec určeného výživného, realizáciu kontaktu otca s maloletou, absolvovanie ich spoločnej dovolenky a výletu. Za nedôvodný považoval návrh matky na priznanie spätného výživného od septembra 2015, keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky zamietnuť. Poukázal na to, že okrem výživného na maloletú vo výške XXX . eur mesačne, prispieva i nad rámec výživného a s maloletou trávi každý druhý víkend v mesiaci od piatku do nedele, tzn. že vynakladá maximálne úsilie na zabezpečenie stravy, ubytovania a plnohodnotného programu pre dieťa tak, aby boli zabezpečené jej potreby. Uviedol, že v priebehu roka berie maloletú na rôzne výlety, chodia plávať, bicyklovať, navštevujú kultúrne podujatia. Počas školských prázdnin boli v lete na dovolenke v Y. po dobu 10 dní. Dal do pozornosti, že dcére kupuje darčeky na narodeniny, meniny a rôzne sviatky, školské pomôcky aj potrebné ošatenie. Ak pracuje cez víkendy, o maloletú sa starajú starí rodičia. Uviedol, že jeho matka má s maloletou vytvorený pekný vzťah a kedykoľvek matka dieťaťa potrebuje, je ochotná sa jej venovať. Zdôraznil, že v jeho záujme je napĺňať potreby dieťaťa, avšak jeho súčasná situácia mu nedovoľuje platiť výživné vo výške XXX eur mesačne z dôvodu, že jeho príjem činí XXX eur mesačne. Poukázal na to, že hypotekárny úver čerpal z dôvodu zabezpečenia rodinného domu, v ktorom bude tráviť čas aj maloletá, pretože zabezpečenie bývania formou prenájmu je nevýhodné, vzhľadom na výšky nájmov. Uviedol, že mesačná splátka úveru čerpaného vo výške XXX.XXX eur predstavuje XXX eur mesačne, ktorú sumu spláca sám, napriek tomu, že je vlastníkom podielu 3/5 na nehnuteľnosti, keďže hypoúver si zobral sám. Cena domu bola XXX.XXX eur, avšak zvyšnú sumu doplatili jeho rodičia z ceny predaja bytu v A.. K odvolaniu pripojil zmluvu o úveru, výpis z účtu a kúpnu zmluvu. Dal do pozornosti, že náklady na bývanie predstavujú XXX eur mesačne, za cestovné platí XX eur mesačne. Zostáva mu suma XX eur, teda bez pomoci svojej rodiny by nedokázal vykryť svoje životné potreby. Poukázal na to, že úver čerpal v čase, kedy pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, mal vyšší príjem o XXX eur, avšak zo zdravotných dôvodov musel pracovný pomer skončiť, netušil aká situácia nastane. 4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá žiadala o zváženie zvýšenia výživného aspoň na sumu XXX eur mesačne. Poukázala na to, že otec nie je ochotný výživné navýšiť, o svoju dcéru sa nezaujíma, skrýva svoje príjmy a výdavky a nepodieľa sa na výchove a záujmoch dieťaťa. Uviedla, že dlhodobo je neschopná dohodnúť sa s otcom na stretnutiach s maloletou, odmieta byť disponibilný, za posledné štyri roky nebola maloletá u neho žiaden víkend. Navrhla predvolať na výsluch maloletú Z. za účelom preukázania nezáujmu otca o dieťa a neschopnosť postarať sa o ňu. Spochybnila príjmy otca z dôvodu, že je nemysliteľné, aby pri jeho príjme mu banka dala úver vo výške XXX.XXX eur. Tvrdenie otca, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a dom kupoval sám, pričom v ňom žijú aj jeho rodičia, považovala za zavádzajúce . Podľa jej názoru otec zneužil situáciu a zamlčal rodinné príspevky a dohodnuté vyrovnanie sa v rodinnom dome s rodičmi a sestrou. Spochybnila tvrdenia otca, že mu nezostávajú prostriedky na živobytie. Dala do pozornosti vek maloletej, návštevu základnej školy a jej záujmové krúžky a nárast nákladov na dieťa a rozvoj jej potrieb. Uviedla, že sa rozhodla prenajať vlastný byt v snahe nájsť si lacnejšie bývanie, aby optimalizovala svoje náklady a mohla sa venovať naplno pravidelnej práci. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 6. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a mieru ich osobnej starostlivosti o dieťa. 7. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III, rozsudkom č.k. 38P/64/2012-28 zo dňa 19.06.2012. 8. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie vyjadruje názor, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej v zmysle podstatného zvýšenia jej odôvodnených potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v období, keď maloletá navštevovala materskú školu a náklady maloletej jej nástupom na základnú školu nesporne vzrástli, a to najmä v súvislosti s jej fyzickým vekom, rastom dieťaťa, a zabezpečením jej bežných denných a školských potrieb a to v rozsahu, ktorý súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o určené výživné vo výške XXX eur mesačne, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, táto zodpovedá v konaní preukázanému nárastu odôvodnených potrieb maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že výdavky na potreby dieťaťa matka riadne preukázala platbami za stravu v škole v sume XX eur mesačne, poplatok za ŠKD v sume XX eur, tanečný krúžok XX eur mesačne a platby za sústredenia, cestovné XX eur mesačne a zabezpečenie platieb za zdravotnú starostlivosť. Výdavkami dieťaťa sú i náklady na kúpu oblečenia, stravy, hygienických potrieb, ktoré je možné vyčísliť len orientačne a ktorých výška je s prihliadnutím na vek dieťaťa všeobecne známa. Výdavkom na odôvodnené potreby dieťaťa sú i náklady na bývanie v pomernej výške, t.j. poplatky súvisiace s užívaním bytu, poplatky za elektriku, nájom, plyn a pod. Pod náklady maloletej však nepatrí hypotekárny úver splácaný matkou. Súdom prvej inštancie zvýšená výška výživného zodpovedá aj zárobkovým pomerom otca, jeho príjmu, možnostiam a schopnostiam, so zohľadnením skutočnosti, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva matka, a otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri posúdení výšky výživného zohľadnil príjem otca a jeho možnosti a schopnosti. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní bolo preukázané, že príjem otca sa v porovnaní s príjmom v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, t.j. v roku 2012, nezmenil, aktuálne je porovnateľný, ako je zrejmé z obsahu podaného odvolania otca, v ktorom uvádza výšku svoju príjmu XXX,XX eur mesačne. Pokiaľ otec poukazuje na náklady na bývanie, túto povinnosť má rovnako matka. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, aj pokiaľ ide o posúdenie otcom čerpaného úveru a splátok úveru. Rovnako vyslovuje názor, že otec si musel byť vedomý svojich povinností voči maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť, a nárastu výdavkov súvisiacich so zabezpečením jej potrieb. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou pohľadávkou a má prednosť pred všetkými inými pohľadávkami. A pri riešení svojej bytovej otázky mal otec počítať aj so zvyšovaním výživného na maloletú vzhľadom na rast dieťaťa a zabezpečenie jej potrieb. Výška zvýšeného výživného je primeraná vzhľadom na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a pravidelné výdavky s prihliadnutím aj na plnenia otca nad rámec výživného a trávenie času s maloletou, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie zohľadnil, keď zvýšil výživné na maloletú od 01.01.2017, teda od mesiaca, v ktorom rozhodoval o zvýšení výživného, čím otcovi zročné výživné nevzniklo. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Aj matka má povinnosť zabezpečiť si prácu a príjem, aby sa okrem osobnej starostlivosti o maloletú, mohla podieľať aj na finančných výdavkov určených dieťaťu. Maloletá je vo veku, kedy matka má možnosť pracovať a nezabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa. 9. S poukazom na uvedené, určená výška zvýšeného výživného súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, a zohľadňuje zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktorá nastala už podstatne skôr pred podaním návrhu matky, a to nástupom maloletej na základe školu, jej prirodzeným rastom, a zároveň zohľadňuje i príspevky otca nad rámec výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).