Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316207526 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316207526.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - W.. Bc. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/Xc, XXX XX O., zastúpená spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, a otca - O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. N. XXX/XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, za účasti Úradu komisára pre deti so sídlom Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, v konaní o zmenu úpravy styku, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.01.2017, č.k. 37P/126/2016-235, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 24.01.2017, č.k. 37P/126/2016-235, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zmenu úpravy styku otca s maloletou O. D., nar. XX.XX.XXXX. Zamietol tiež návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zmenu zverenia maloletej O. D., nar. XX.XX.XXXX, z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti a o úpravu styku matky s maloletou do skončenia konania vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 1 a § 331 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.). Skonštatoval, že tvrdenia rodičov k súčasnej situácii nemožno preukázať a nemožno ani vyhodnotiť stav veci za natoľko pravdepodobný, aby odôvodňoval rozhodnutie v súlade s niektorým z ich návrhov. Uviedol, že matka označuje úder otca na tvár maloletej za fakt nepripúšťajúc inú alternatívu napriek neexistencii relevantných podkladov pre takéto tvrdenie, keď incident odohrajúci sa v predškolskom zariadení nikto nezaregistroval. Otec tento incident poprel s odvolaním sa na svedectvá z prostredia organizovanej športovej aktivity maloletej (gymnastika) nasledujúcej po ich spoločnom odchode z predškolského zariadenia, negujúce akékoľvek rozrušenie či zranenie maloletej. Lekársku správu chirurgickej ambulancie predloženú matkou (erytém - červené sfarbenie pokožky spôsobené zápalom, rozšírením ciev alebo iným spôsobom) vyhodnotil ako neprijateľnú pre konštatovanie následku úderu, a už vôbec nie úderu spôsobeného otcom. K súkromným znaleckým posudkom rodičov súd prvej inštancie uviedol, že ide o ich súkromnú iniciatívu, pričom pri znaleckom dokazovaní rodičia nespolupracovali a sami si stanovili otázky adresované znalcovi, čo znižuje validitu takéhoto skúmania. Zdôraznil, že rodičia v konaní právne zastúpení, si museli byť vedomí pochybností, ktoré prinesie vypracovanie súkromného znaleckého posudku. K návrhu matky, ktorým sa domáhala styku otca s maloletou O. v mieste jeho bydliska za účasti jej rodičov uviedol, že takáto realizácia styku by niesla v sebe výrazne konfliktný potenciál v dôsledku zaujatosti starých rodičov zo strany matky voči otcovi, ktorému by už len ich samotná prítomnosť spôsobovala psychický nátlak. Poukázal na argumentáciu matky o vyčerpanosti maloletej a jej rozpor s výsledkami šetrení vykonaných orgánom sociálnoprávnej ochrany detí poukazujúce na vzájomne silný citový vzťah otca s maloletou a jeho schopnosť plnohodnotne sa o maloletú postarať v rámci realizácie styku. Za rozporuplné považoval vyjadrenia matky o odmietaní maloletej telefonického kontaktu s otcom, za súčasného obviňovania otca, že maloletú ani len telefonicky nekontaktuje. Zdôraznil, že so všetkými skutočnosťami s vecou súvisiacimi sa vysporiada súd prvej inštancie v konaní vo veci samej. Za vhodné nepovažoval pristúpiť k zmene pomerov maloletej O. navrhovanej otcom formou neodkladného opatrenia. Skonštatoval, že vzťahy medzi rodičmi sú výrazne narušené a celkovú situáciu vyhrocuje ich premietanie negatívnych pocitov do vzťahu k maloletej a do ich prístupu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Rodičia na seba útočia, osočujú sa a na vzájomný boj využívajú dostupné právne prostriedky. Aktuálnu situáciu vyhodnotil tak, že maloletá O. sa stala prostriedkom ich vzájomného boja, čím sa ocitla v konflikte lojality. Zdôraznil, že rodičia doviedli situáciu do stavu, kedy už nie sú schopní kooperovať ani len v základných otázkach rodičovských práv a povinností, ktorých výkon je výrazne konkurenčný, v dôsledku čoho považujú akýkoľvek krok zo strany druhého rodiča za útok a snahu ublížiť. Podľa súdu prvej inštancie za takéhoto stavu nebolo možné prijať záver o pozitívnom prínose niektorého z návrhov rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia pre maloletú. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zamietnutia jej návrhu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolací súd žiadala výrok napadnutého rozhodnutia zmeniť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou O. každý párny týždeň v sobotu od 15,30 hodiny do 18,30 hodiny v jej prítomnosti, kedy bude povinná maloletú na styk riadne a včas pripraviť. Zároveň vzniesla nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Za arbitrárny a v rozpore s dôkaznými prostriedkami považovala záver súdu prvej inštancie o fyzickom napadnutí maloletej otcom, ktoré bolo konštatované dvomi lekármi. Súdu prvej inštancie vytýkala, že lekárske správy nevyhodnotil aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi, predovšetkým vyjadrením detského psychológa. Pre odborné zistenie duševného stavu maloletej a z dôvodov zmeny jej správania k otcovi, objednala vypracovanie súkromného znaleckého posudku poskytujúceho odborný pohľad na psychický stav maloletej po fyzickom útoku otca, ktorý potvrdzuje jej obavy uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zmienený znalecký posudok podľa nej jednoznačne definuje kvalitu interpersonálnych vzťahov maloletej, pomenúva problematické faktory v nich a príčiny vedúce ku zmenám správania maloletej k otcovi a poskytuje odpoveď na otázku, aký by mal byť spôsob a rozsah styku otca s maloletou. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považovala za dôvodný vzhľadom na znalcom odporúčaný model styku otca s maloletou. Na podporu svojich tvrdení matka priložila vyjadrenie k preberaniu maloletej O. otcom zo dňa 15.2.2017 vypracované občianskym združením Deti patria rodičom s popísaním konkrétnych situácii o jej snahe maloletú otcovi na realizáciu styku odovzdať. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky požiadal odvolací súd o potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považujúc ho za vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie zamietnutím návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v najlepšom záujme maloletej O.. Uviedol, že matka jeho obvinením z fyzického napadnutia maloletej vytvára situáciu na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je odtrhnutie maloletej od neho, čím dokazuje nerešpektovanie jeho pozície ako rodiča. Od 24.11.2016 mu matka maloletú odmieta na styk odovzdávať z dôvodu ňou vyfabulovaného jeho fyzického napadnutia maloletej - facky. Nepravdivosť tohto tvrdenia matky preukázal fotografiami a žiadny znak udretia maloletej nebol zaznamenaný ani pracovníkmi kolízneho opatrovníka, ktorí navštívili maloletú v domácnosti matky dňa 25.11.2016. Poukázal na obdobné nepravdivé tvrdenia matky z minulosti, kedy ho obvinila z fyzického napadnutia. Tiež uviedol, že od 01.12.2016 matka maloletú od neho izoluje, straší ju jeho osobou a nereflektuje záujem maloletej vyrastať v korelácii s otcom ani v súdom stanovenom čase. Obmedzenie jeho styku s maloletou v zmysle návrhu matky považoval za rozpor so záujmami maloletej a s ustanovením § 25 ods. 3 Zák. o rodine. Prípadnú akceptáciu návrhu matky obsiahnutého v jej odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie označil za hrubý rozpor so záujmami maloletej a potvrdenie účelového konania matky, ktorá buď nezvláda maloletú na styk s ním pripravovať, alebo koná účelovo v záujme narušenia silnej väzby medzi ním a maloletou. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. a odvolanie matky vyhodnotil ako neopodstatnené. 6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a zamietol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zmenu zverenia maloletej Romany z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti a o úpravu styku matky s maloletou do skončenia konania vo veci samej. Odvolanie proti predmetnému uzneseniu bolo podané matkou v časti zamietnutia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Po preskúmaní prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti starých rodičov zo strany matky. Za dôvodnú nepovažoval ani v odvolaní matkou navrhovanú zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou za jej prítomnosti. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že aktuálne vyhrotené vzťahové problémy medzi rodičmi by v prípade realizácie styku otca s maloletou za prítomnosti matky mali veľmi negatívny dopad na psychický stav maloletej, ktorá by sa nevyhla konfrontačnému správaniu rodičov. Aj dovolací súd zastáva názor, že matka neosvedčila validitu svojich tvrdení o fyzickom napadnutí maloletej otcom, v súvislosti s ktorým sa matka domáha zmeny doterajšej úpravy styku návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s postojom súdu prvej inštancie k súkromným znaleckým posudkom predloženými rodičmi maloletého dieťaťa, keď relevantným dôkazným prostriedkom v konaní môže byť len znalecký posudok vypracovaný na pokyn súdu obsahujúci odpovede na súdom položené otázky súvisiace s predmetom konania. Redukcia doterajšej súdnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom prostredníctvom procesného inštitútu neodkladného opatrenia by za súčasnej situácie predstavovala závažný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností otca s ťažko reparovateľným dopadom na pomery rodičov a maloletého dieťaťa za predpokladu preukázania neopodstatnenosti návrhu matky o zmenu úpravy styku v konaní vo veci samej. 9. S poukazom na skutočnosti obsiahnuté v predošlých odsekoch tohto rozhodnutia odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v časti napadnutej odvolaním matky v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 10. V súvislosti s požiadavkou matky o priznanie nároku na náhradu trov konania vo výške 100% odvolací súd dáva matke do pozornosti, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne až súd prvej inštancie v konaní vo veci samej. Zároveň ju upozorňuje aj na skutočnosť, že ustanovenia C.s.p. o prostriedkoch procesného útoku a o prostriedkoch procesnej obrany zmienených v jej odvolaní sa v konaniach podľa C.m.p. nepoužijú (§ 34 C.m.p.). 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).