Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211394 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316211394.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: A.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX R., zastúpená Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., sídlo Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301 proti odporcom: 1/ Platiť sa oplatí, s.r.o., sídlo Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618; 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., sídlo Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.7.2016, č. k. 23C/85/2016-66 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.12.2016 č.k. 23C/85/2016-126, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. Odporcom v 1/ a 2/ rade sa proti navrhovateľke p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade nakladať s nehnuteľnosťami, najmä uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností: - pozemku parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2; - pozemku parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2; - pozemku parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 362 m2; - pozemku parcelné číslo XXX/X - ostatné plochy o výmere 67 m2; - rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na pozemku s parcelným číslom XXX/X, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec na základe Znaleckého posudku č. 1 až do stanovenia trhovej hodnoty týchto nehnuteľností znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo - Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností ustanoveným konajúcim súdom. Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zdržať sa vypratania rodinného domu so súpisným číslom XXXX umiestneného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/ X, nachádzajúceho sa na Y. N.. Č.. XX, XXX XX R. v katastrálnom území: Senec, obec: SENEC, okres: SENEC, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, až do predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby a doloženia totožnosti vydražiteľa. Vo výroku rozhodnutia ďalej uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej a odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 33 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že navrhovateľka preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľky, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. V celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou v podanom návrhu, v ktorom navrhovateľka nebezpečenstvo predmetnej ujmy vyvodzovala z toho, že predajom svojho majetku za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu môže prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu jej záväzku. Navrhovateľka nenamietala existenciu záväzku vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade, skutočnosť, že neuhrádzala jednotlivé splátky úveru a ani doručenie Znaleckého posudku o ohodnotení nehnuteľností za účelom výkonu dobrovoľnej dražby, po oboznámení sa s ktorým si dala na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok u znalca A.. C. J.. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil tvrdenie navrhovateľky o tom, že nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy spočíva v tom, že rozdiel hodnoty nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom v konaní o dražbe a znaleckým posudkom vypracovaným na objednávku navrhovateľky predstavuje rozdiel až 40%, pričom navrhovateľke ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností by ich dražobným predajom za cenu určenú znaleckým posudkom vyhotoveným v dražbe hrozil vznik škody. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že dňa 13.6.2016 o 10:31:27 hod. bolo uverejnené oznámenie o dražbe v Notárskom centrálnom registri dražieb pod spisovou značkou Notárskeho centrálneho registra dražieb sp.zn. NCRdr 3898/2016. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1/ rade z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. h) C.s.p. konštatujúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v čase vydania neodkladného opatrenia neexistovali podmienky na jeho nariadenie. V odvolaní uviedol, že pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale či znalecký posudok bol vypracovaný príslušným znalcom a či inak nebol porušený zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Odvolateľ poukázal na to, že navrhovateľka nevyužila svoje právo podľa ust. § 12 ods.5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, žiadať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok iným znalcom, preto sa jej právo prekludovalo. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu výrokov I a II zamietne. 4. Odvolací súd preskúmal vec, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Pri preskúmavaní uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého obsahu je možné vyvodiť jeho skutkovú a právnu súvislosť s konaním podľa zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, prihliadol na skutočnosť, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby (odporcom v 2/ rade) s dražobníkom (odporcom v 1/ rade); z uvedeného vyvodil, že na strane odporcov sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (ust. § 379 C.s.p.). Preto i keď odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal len odporca v 1/ rade, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj vo výrokoch vzťahujúcich sa k odporcovi v 2/ rade. 5. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 13. Podľa § 12 ods.1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. 14. Podľa § 12 ods. 4 cit. zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. 15. Podľa § 12 ods. 5 cit. zákona, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. 16. Podľa § 12 ods. 6 cit. zákona, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. 17. Podľa § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. 19. Podľa § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. 20. Podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. 21. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. 22. Podľa § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. 23. Podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. 24. Podľa § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. 25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď v danom prípade navrhovateľka dostatočne neosvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani obavu z ohrozenia exekúcie. Až osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov (prípadne osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená) pritom umožňovalo súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto potreba (alebo obava) však musela byť konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú. 26. Z obsahu spisu v danom prípade vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 2/ rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere , ktorej predmetom je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností v sume a za podmienok dohodnutých v zmluve. Rovnaké zmluvné strany dňa 24.7.2007 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva nehnuteľnostiam č.X a Mandátnu zmluvu (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Sene, obec Senec, okres Senec, zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, pozemku parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, pozemku parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 362 m2, pozemku parcelné číslo XXX/X - ostatné plochy o výmere 67 m2, stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcim sa na pozemku s parcelným číslom XXX/X. V čl. IV Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ (odporca v 2/ rade) oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach. Záložca (navrhovateľka) ako mandant poveril a zároveň splnomocnil záložného veriteľa (odporcu v 2/ rade) ako mandatára, aby na jej účet za odplatu uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva. Z obsahu spisu je ďalej nesporné, že navrhovateľka riadne a včas neuhrádzala jednotlivé splátky úveru poskytnutého jej odporcom v 2/ rade, v čoho dôsledku tento pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a na základe jeho návrhu (ako záložného veriteľa) bolo v Notárskom centrálnom registri dražieb uverejnené oznámenie o dátumu a mieste konania dražby (13.6.2016). 27. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z.z., predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex. Zo skutkového stavu vyplývajúceho z listinných dokladov doložených v spise v danej veci vyplýva, že dražobné verejné konanie sa začalo a odporca v 1/ rade na základe zmluvy o vykonaní dražby uzavretej s odporcom v 2/ rade postupuje v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z.. Ak v posudzovanej veci navrhovateľka dôvodí potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nebezpečenstvom hroziacej ujmy na jej majetku spočívajúcim v stanovení výrazne nižšej hodnoty, ako je jeho skutočná trhová hodnota a vo veci samej sa mieni domáhať „určenia ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom spracovaným znalcom ustanoveným konajúcim súdom„ odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka mala právo do desiatich pracovných dní od doručenia Znaleckého posudku č. XX/XXXX (ktorého doručenie odporcom v 1/ rade nesporovala) vzniesť u dražobníka (odporcu v 1/ rade) v súlade s ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Využitie tohto zákonného postupu bolo v záujme navrhovateľky, aby neskôr nemohla namietať, že išlo o zjavne nevýhodný predaj. 28. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdenú bezprostredne hroziacu ujmu na majetkoch ďalších veriteľov, odvolací súd konštatuje, že odhadnutá alebo zistená cena predmetu dražby sa uvádza pri otvorení dražby, pričom konečná cena, t.zn. najvyššie podanie je závislé od samotných dražiteľov, ktorí robia podania. Z uvedeného vyplýva, že len zo stanovenia všeobecnej hodnoty zálohu nemožno bez ďalšieho vyvodiť, za akú hodnotu bude záloh na dražbe predaný i s poukazom na ust. § 20 ods. 10 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorý umožňuje licitátorovi, ak nebolo urobené ani najnižšie podanie, znížiť najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. To, či by došlo k ujme na majetku ďalších veriteľov, by bolo závislým od toho, či by výťažok z predaja zálohu prevyšoval zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, čo je v danom prípade len hypotetickou úvahou. 29. Odvolací súd naviac poznamenáva, že v posudzovanom prípade navrhovateľka v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie ani nepreukázala existenciu znaleckého posudku vypracovaného znalcom A.. C. J., od ktorého v podanom návrhu odvodzovala nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku. Povinnosťou navrhovateľky bolo opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti aj osvedčiť pripojením listín, na ktoré sa odvoláva (§ 325, § 326 C.s.p.). Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľky, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, nakoľko bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Je treba zdôrazniť, že splnenie povinnosti navrhovateľky pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva, má pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd pri rozhodovaní o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie (§ 329 ods.1 C.s.p.). 30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, najmä uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností, a to pozemku parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, pozemku parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, pozemku parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 362 m2, pozemku parcelné číslo XXX/X - ostatné plochy o výmere 67 m2, rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na pozemku s parcelným číslom XXX/X, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec na základe Znaleckého posudku č. 1 až do stanovenia trhovej hodnoty týchto nehnuteľností znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo - Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností ustanoveným konajúcim súdom v súlade s ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., nepreukázala splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie. 31. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť zdržať sa vypratania rodinného domu so súpisným číslom XXXX umiestneného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, nachádzajúceho sa na Y. N.. Č.. XX, XXX XX R. v katastrálnom území: Senec, obec: SENEC, okres: SENEC, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, až do predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby a doloženia totožnosti vydražiteľa, odvolací súd dospel k záveru o jeho vecnej a právnej nesprávnosti. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, avšak z povahy tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre vyvodenie pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a rovnako je nevyhnutné osvedčiť bezprostredné ohrozenie tohto nároku. Pritom potreba neodkladne upraviť pomery musí byť konkrétna a musí byť navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčená. V predmetnom prípade odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k uvedenej povinnosti odporcu 2/ nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa len domnieva, že odporca v 2/ rade sa bude snažiť predmetnú nehnuteľnosť vypratať, avšak neosvedčila, z akého konania odporcu v 2/ rade táto jej obava vyplýva. Jej tvrdenia majú potom len všeobecný charakter a nepreukazujú, že odporca v 2/rade vyvíja aktivitu (napr. snahu o vypratanie a predaj nehnuteľnosti alebo uzavretie nájomnej zmluvy, predmetom ktorej by bola vydražená nehnuteľnosti a pod.), ktorá by vyžadovala okamžitú a nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. 32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 33. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešným odporcom v 1/ a 2/ rade priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na neodkladné opatrenie proti neúspešnej navrhovateľke s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).