Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoPr/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215983 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316215983.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: H.. P. Š., K.. XX. XX. XXXX, O. Q. T.. Č.. XXX/XXX, G., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., IČO: 36 740 951, Staré Grunty č. 162, Bratislava, proti žalovanému: OHL ŽS SK, a. s., IČO: 43 941 664, Tuhovská ul. č. 10722/29, Bratislava, zastúpený: PRK Partners s. r. o., IČO: 35 978 643, Hurbanovo námestie č. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o späťvzatí odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. júla 2017, č. k. 24Cpr/12/2016 - 167, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e . Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného doručenou žalobcovi dňa 08. apríla 2016 je neplatné, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 63 ods. 2 písm. b), § 77, § 79 Zákonníka práce, § 137 písm. d) C. s. p. a vecne tým, že nakoľko skončenie pracovného pomeru výpoveďou nebolo v súlade s § 63 ods. 2 písm. b) a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel. Uviedol, že stranám sporu na pojednávaní oznámil, že dokazovanie bude vykonané iba k jedinej významnej skutočnosti, či mal žalovaný voľné pracovné miesto rozpočtára alebo iné voľné miesto, ktoré mal ponúknuť žalobcovi, nakoľko ostatné dôležité skutočnosti tvrdené stranami neboli sporné s tým, že žalobca už žalobe tvrdil, že žalovaný mal v čase výpovede voľné pracovné miesto po H.. S., pričom táto okolnosť bola v konaní aj preukázaná predloženou inzerciou a svedeckou výpoveďou H.. V. Q., a preto bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že si svoju ponukovú povinnosť splnil. Nestotožnil sa so záverečným vyjadrením žalovaného, že nepripustil dokazovanie k existencii voľného pracovného miesta, nakoľko na prvom pojednávaní (§ 181 C. s. p.) konštatoval, že dokazovanie sa vykoná len ohľadne voľného pracovného miesta, z dôvodu ktorého nemohol žalovaný len neurčito tvrdiť, že sa rozhodol miesto rozpočtára ďalej neobsadzovať, keď dokonca uvádzal, že toto pracovné miesto je stále neobsadené, čo len potvrdzuje že miesto bolo stále voľné. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že neuznal argumenty žalovaného, že na prípadné voľné pracovné miesto rozpočtára žalobca i tak nespĺňal ním vyžadované požiadavky, nakoľko žalobca spĺňal obe základné požiadavky uvádzané žalovaným v inzercii na pozíciu rozpočtár (kalkulant stavieb), keďže mal vysokoškolské vzdelanie I. stupňa a požadovaný počet rokov praxe v stavebníctve s tým, že nakoľko žalobca bol u žalovaného zamestnaný od roku 2008, pričom od roku 2010 v pozícii riaditeľa celej spoločnosti, a teda, ak zvládol pozíciu riaditeľa (dôvodom odvolania z funkcie a skončenia pracovného pomeru nebola nespokojnosť s jeho prácou), bol dôvod predpokladať, že pracovné činnosti rozpočtára a prácu s programom Cenkros plus by po zaškolení vedel vykonávať. Zamietnutie žaloby v časti o určenie, že pracovný pomer trvá odôvodnil vecne tým, že možnosť podať žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá, zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce a ani z iného predpisu nevyplýva s tým, že na tomto určení nie je daný ani naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje v zmysle § 137 písm. c) C. s. p., keď za dovolenú možno podľa práva považovať len takú určovaciu žalobu, ktorá slúži potrebám praktického života a nevedie k zbytočným sporom. Poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 28. 09. 2016 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej aj po 30. 09. 2016 zamestnával s tým, že dôsledkom rozhodnutia o neplatnosti výpovede je, že pracovný pomer žalobcu dňa 30. 09. 2016 neskončil a žalovaný je povinný podľa cit. § 79 Zákonníka práce poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy do času, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a keďže žalobca o náhradu mzdy nežiadal, a ani žalovaný nežiadal rozhodnúť o skončení pracovného pomeru, nebol daný naliehavý právny záujem na určení trvania pracovného pomeru. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že aj keď bola žaloba čiastočne zamietnutá vychádzal z toho, že žalobca mal úspech v podstate celého sporu, v dôsledku čoho sa jeho čiastočný neúspech nedá pomerne vyjadriť s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť výpovede podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), z dôvodu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní namietal, že žalobca nespĺňal všetky požiadavky na pozíciu špecialista - rozpočtár, z dôvodu čoho túto pracovnú pozíciu nebolo možné považovať za inú vhodnú prácu, ktorá by mala byť žalobcovi ponúknutá, avšak súd prvej inštancie v tomto smere nielen že nepripustil dokazovanie, ale sa otázkou splnenia požiadaviek žalobcom na pozíciu špecialista - rozpočtár vôbec nezaoberal a túto otázku nezohľadnil pri vykonávaní iných dôkazov v konaní, čím vznikli vady v jeho skutkových zisteniach. Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho informácii žalobca nemal v čase dania výpovede znalosť alebo praktickú skúsenosť s prácou v programe CENKROS plus s tým, že túto zručnosť žalobca neuviedol ani vo svojom životopise, a nemohol ju získať počas trvania pracovného pomeru, pričom pozícia riaditeľa spoločnosti, ktorú žalobca zastával bola riadiacou (manažérskou) a výkonnou pracovnou pozíciou a z tejto pozície sa žalobca vo všeobecnosti aktívne nepodieľal na akejkoľvek podrobnej príprave odborných, technických, zmluvných, či iných písomných dokumentov, návrhov alebo iných výstupov. Uviedol, že ak by mal záujem na obsadení pracovnej pozície špecialista - rozpočtár, hľadal by zamestnanca, ktorý dokáže bezprostredne prevziať všetky pracovné úlohy prislúchajúce k pozícii bez potreby ďalšieho zaškolenia alebo praxe (takáto požiadavka vyplýva aj zo zverejnenej pracovnej ponuky, kde sa požadovala znalosť práce s programom CENKROS plus na úrovni pokročilý), z dôvodu ktorého nebolo možné považovať pozíciu špecialista - rozpočtár za inú vhodnú prácu pre žalobcu, ktorá by mu mala byť ponúknutá v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Poukázal na skutočnosť, že so žalobcom uzavreli dňa 31. 12. 2013 Dodatok č. 4 k Pracovnej zmluve, z ktorého vyplýva, že miesto výkonu práce žalobcu bolo s účinnosťou od 01. 01. 2014 zmenené na "., čiže obec bydliska žalobcu, pričom z príslušnej pracovnej ponuky, miesto výkonu práce na pozícii Š. - Y.Á. O. ". X, O., a preto sa vo vzťahu k žalobcovi na pozíciu špecialista - rozpočtár, ponuková povinnosť nevzťahovala. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej poukázal na súbeh pracovného pomeru a funkcie člena štatutárneho orgánu žalobcu, nakoľko pracovné činnosti, ktoré vykonával v rámci dohodnutého druhu práce na pozícii riaditeľ spoločnosti sa v prevažnej miere zhodovali s obsahom, resp. spadali pod rozsah funkcie štatutárneho orgánu a preto mal za to, že pracovná zmluva ako taká bola neplatná, z dôvodu ktorého nie je možné aplikovať na skončenie pracovného pomeru ustanovenia ohľadom skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že nie je možné považovať za relevantný argument tvrdenie žalovaného, že nespĺňal kvalifikačné predpoklady na voľnú pozíciu špecialista - rozpočtár, pretože neuvádzal skúsenosť a znalosť programu CENKROS plus vo svojom životopise a nemohol ju nadobudnúť ani počas trvania pracovného pomeru u žalovaného, nakoľko ide o neprípustný striktne formalistický postoj žalovaného, ktorý si sám vytvoril domnienku, že nedisponuje potrebnými predpokladmi na výkon inej vhodnej práce len preto, že si prácu s uvedeným programom neuvádzal v životopise. Poukázal na skutočnosť, že za obdobie trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného vykonával viaceré pracovné pozície: špecialista - energetické stavby (od 01. 07. 2008), manažér (od 01. 01. 2009), technický riaditeľ (od 19. 03. 2010), riaditeľ spoločnosti (od 12. 07. 2010), a preto pozná celý systém fungovania spoločnosti žalovaného, súvislosti, podmienky, podstatné detaily, na ktoré je potrebné sa zamerať pri vykonávaní práce, čo človek z externého prostredia nemá odkiaľ vedieť a reálne potrebuje dlhšie časové obdobie, aby sa etabloval u nového zamestnávateľa, než zamestnanec, ktorý len mení pracovnú pozíciu. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že jeho pracovná zmluva je neplatná, a preto by sa nemali ani aplikovať ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru, nakoľko pracovné činnosti, ktoré vykonával v rámci dohodnutého výkonu práce na pozícii riaditeľ spoločnosti sa v prevažnej miere zhodovali s vykonávaním jeho funkcie člena štatutárneho orgánu žalovaného uviedol, že týmto tvrdením samotný žalovaný spochybňuje platnosť svojich krokov, nakoľko to bol práve žalovaný, ktorý inicioval skončenie pracovného pomeru s ním výpoveďou v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny, pričom žalovaný platnosť jeho pracovnej zmluvy počas konania na súde prvej inštancie ani raz nespochybnil. Uviedol, že z tvrdenia žalovaného je evidentné účelové konanie voči nemu, keďže pracovnú zmluvu s ním žalovaný uzatvoril ešte pred uzavretím manažérskej zmluvy, a navyše tento pracovnoprávny vzťah nebol ukončený žiadnym zo spôsobov uvedených v Zákonníku práce, keď samotné uzavretie manažérskej zmluvy nespôsobuje anulovanie pracovnej zmluvy. 4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní s tým, že nesúhlasil s názorom, že posúdenie splnenia požiadaviek žalobcom na pracovnú pozíciu špecialista - rozpočtár bolo formalistické a založené na nerelevantných argumentoch, či dokonca domnienkach, keďže toto posúdenie je založené jednak na skutočnostiach, ktoré objektívne vyplývajú z dostupných dôkazov a z podmienok pracovného pomeru žalobcu, ako aj na dôkladnom zhodnotení všetkých okolností, požiadaviek a zručností, ktoré mohol žalobca počas výkonu práce v pracovnom pomere uňho nadobudnúť, z dôvodu ktorého trval na tom, že žalobca požiadavky na pozíciu špecialista - rozpočtár nespĺňal a táto mu nemohla byť ponúknutá ako iná vhodná práca v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ak by sa obsadzovala. 5. Žalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18. 12. 2017 zobral svoje odvolanie späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov (od 01. 07. 2016 strana sporu, pozn. odvolacieho súdu) nemá právo na náhradu trov konania. Súčasťou späťvzatia odvolania je aj vyjadrenie žalobcu, že so späťvzatím súhlasí a náhradu trov konania si neuplatňuje. 6. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 7. Podľa § 369 ods. 3 C. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 8. Vzhľadom na procesný úkon žalovaného (späťvzatie odvolania) postupoval odvolací súd podľa citovaného zákonného ustanovenia a keďže k späťvzatiu došlo skôr, ako bolo o odvolaní rozhodnuté, odvolacie konanie zastavil. 9. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods. 2 C. s. p.). 10. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C. s. p. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).