Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/349/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220393 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316220393.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: C. A., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, Z., zastúpenej: AK-KRUPA, s.r.o., IČO: 36 859 435, so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.1.2017, č. k. 7Csp/53/2016-28, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a mení tak, že - žalovaná je povinná zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26.3.2013, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, - zamestnávateľovi žalobkyne: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, Bratislava, Drieňova 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, sa zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26.3.2013, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26.3.2013. Zároveň zakázal zamestnávateľovi žalobkyne - Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., Bratislava, IČO: 35 914 921, Drieňova 24, Bratislava vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne spočíva vo forme znižovania jej majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovanou bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie životnej (majetkovej) úrovne žalobkyne. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni zo strany žalovanej poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500 eur, ktorý bola povinná žalobkyňa splácať v mesačných anuitných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur, pričom celková čiastka, ktorú musela zaplatiť, bola vo výške 3.375,54 eur. Ďalej konštatoval, že v predmetnej zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a stanovená RPMN za úver 65,78 %; poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala sumu 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť bola vo výške 1.928,88 eur, pričom predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %. Po predbežnom oboznámení sa s uvedenou zmluvou zistil, že táto obsahuje žalobkyňou niektoré špecifikované neprijateľné zmluvné podmienky (neprimeranú výšku úrokovej sadzby, nesprávne určenú RPMN, v zmluve chýbajúce určenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, chýbajúci termín konečnej splatnosti úveru, neplatnosť Dohody o poskytovaní služieb). Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav (neprijateľné zmluvné podmienky úverovej spotrebiteľskej zmluvy) sa stotožnil s dôvodmi žalobkyne uvedenými v návrhu, pričom na základe doložených listinných dôkazov mal osvedčené, že existuje naliehavý právny záujem žalobkyne na bezodkladnej úprave pomerov medzi procesnými stranami formou nariadenia neodkladného opatrenia. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol. Poukázala na to, že v danom prípade neboli splnené zákonné kritériá na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z návrhu ako aj z uznesenia nie je možné objektívne zistiť, z čoho konkrétne súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Podľa jej názoru prvoinštančný súd iba všeobecne konštatoval osvedčenie predpokladu bezodkladnej úpravy pomerov strán z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vykonať zrážky aj na uspokojenie nárokov, ktoré vyplývajú z údajných neprijateľných zmluvných podmienok, nekonkretizoval však o aké zmluvné podmienky svoje závery opiera a z akých dôvodov, tiež vychádzal z nijak nešpecifikovaného tvrdenia o postavení spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Ďalej uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ, pričom spotrebiteľ v zmysle žiadneho predpisu nemá právo na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Zdôraznila, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práva a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podľa jej názoru súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné ho nariadiť v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia. Poukázala na to, že nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok a neprimeraným spôsobom sa ním zasahuje do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v neprospech žalovanej. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 30.3.2017 v ktorom uviedla, že nesúhlasí s odvolacími námietkami žalovanej, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí explicitne uviedol, z čoho konkrétne vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi, tiež uviedol a odôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia a špecifikoval skutočnosti predstavujúce bezprostredne hroziacu ujmu na strane žalobkyne. Ďalej uviedla, že prvoinštančný súd v súlade s právom EÚ a SR na základe predbežného posúdenia veci dočasne eliminoval zvyšujúcu sa majetkovú ujmu a stav neistoty na strane žalobkyne. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 330 ods. 1, 2 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 14. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 15. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 16. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou sa voči žalovanej domáhala zaplatenia 1 277,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 277,15 eur od 20.12.2016 do zaplatenia a trovami konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.3.2013 uzatvorila (ako spotrebiteľ) so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej však absentujú náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to úroková sadzba z dôvodu jej neprimeranej výšky, RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia, výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, čo spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Výška poskytnutého úveru bola 1 500 eur, pričom žalobkyňa celkovo splatila sumu 3 455,91 eur, v mesiaci október 2016 prestala riadne splácať a žalovaný jej ku dňu údajného omeškania (4.11.2016) vyčíslil dlžnú čiastku vo výške 2 010,57 eur. Podľa názoru žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného prijímaním pravidelného mesačného plnenia bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobkyne, a to v uplatnenej výške. Okrem vzniku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa namietala aj ďalšie nedostatky uzavretej zmluvy (neplatnosť dojednania revolvingu, neplatnosť dohody o poskytnutí služieb a zanedbanie informačnej povinnosti žalovaného). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spolu s výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú za následok jej neisté postavenie v zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, je tu aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme zníženia majetku, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie životnej situácie žalobkyne a straty obydlia. 19. Z dohody o zrážkach zo mzdy, predloženej v konaní, odvolací súd zistil, že táto zabezpečuje pohľadávky žalovanej ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi tvorené úverom, poskytnutým na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500 eur, vrátane prípadných ďalších revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a jej prípadných dodatkov. Pokiaľ ide o výšku zrážok zo mzdy, v dohode je stanovená tak, že zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet veriteľa vo výške 80,37 eur. Zároveň strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. 20. V danom prípade je zrejmé, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, na posúdenie ktorého sa aplikujú ustanovenia predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V dohode o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka (a teda aj výška zrážky zo mzdy) stanovená tak, že zahŕňa nielen úver (nesplatenú splátku úveru), ale aj príslušenstvo úveru, zmluvné pokuty, náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky, teda bližšie nešpecifikované platby, ktorých zloženie a výška nie je spotrebiteľovi zrejmá, z toho dôvodu potom nie je zrejmá ani celková dĺžka a rozsah vykonávania zrážok. Vo veci samej sa bude súd (okrem iného) zaoberať platnosťou/neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy a posudzovať ju aj z pohľadu prípadnej existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. V danej veci je však dôvodná obava, že vykonávaním zrážok by došlo do skončenia konania vo veci samej k zmenšeniu majetku žalobkyne v neprípustnej výške z pohľadu ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti odvolací súd zobral do úvahy aj výšku pohľadávky už splatenej žalobkyňou oproti výške poskytnutého úveru. 21. Odvolací súd konštatuje, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené práve s poukazom na osvedčené tvrdenie o absencii zákonných náležitostí v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré majú vplyv na existenciu a výšku dlhu žalobkyne. Podporiac správny právny názor a postup súdu prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako aj bezprostredne hroziacu ujmu, odvolací súd konštatuje, že je namieste poskytnutie neodkladnej ochrany žalobkyni. 22. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že aj v tomto smere postupoval súd prvej inštancie správne, keď zamestnávateľovi žalobkyne zakázal vykonávať zrážky zo mzdy. S použitím čl. 4 C.s.p. je totiž možné uložiť povinnosť aj subjektu, ktorý nie je stranou sporu, a to za situácie, keď mal súd v konaní preukázané, že tento subjekt (zamestnávateľ žalobkyne) vykonáva zrážky z jej mzdy. Podľa nového procesného predpisu C.s.p. účinného od 1.7.2016 je možné v rámci nariadeného neodkladného opatrenia uložiť povinnosť len strane sporu, aplikáciou čl. 4 C.s.p. však súd môže postupovať akoby bol sám zákonodarcom, a to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti. V danom prípade je však aj v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (t.j. vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne) potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobkyne, ktorá preváži nad prísnym formalistickým poňatím zákona, preto zamestnávateľovi žalobkyne súd prvej inštancie správne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Nenariadením neodkladného opatrenia v celom požadovanom rozsahu by totiž dochádzalo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne, čo predstavuje výrazný a neoprávnený zásah do jej práv. 23. Vo vzťahu k trvaniu nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd dospel k záveru, že potreba uloženia povinnosti žalovanej ako aj zamestnávateľovi žalobkyne je daná iba do času, kedy bude spor vo veci samej právoplatne skončený s poukazom na to, že takto trvajúca predbežná ochrana práv žalobkyne je postačujúca, pričom jej dlhšie trvanie nemá s ohľadom na predmet sporu opodstatnenie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že trvanie neodkladného opatrenia (inak obsahovo totožného s tým, ktoré nariadil prvoinštančný súd) časovo obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 24. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).