Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/222/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220421 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316220421.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Y. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Na D. Č.. XX, Q. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 24. apríla 2017, č. k. 16Csp/54/2016- 259, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tohto znenia: „Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.07.2015 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 21.07.2015 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.10.2015 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 30.12.2015 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu: D. K. G. K. P..D..G.., I.: XXXXXXXX, Ž. XXXX/XX, XXXXX U., Č. D., so svojou organizačnou zložkou: D. K. G. - K. P..D..G.., G. S., I.: XXXXXXXX, Q. K. XX, XXXXX Ž., je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.“ 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie okrem iného uviedol: „V danom prípade bolo neodkladné opatrenie navrhované súčasne s podaním žaloby vo veci samej. Posúdením opísaných rozhodujúcich skutočností žalobkyňou a predložených listín, podľa citovaných ustanovení a uvedených zásad, uplatňujúcich sa pri nariadení neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila naliehavú a neodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov medzi ňou a žalovaným. Súd mal predloženými listinami dostatočne osvedčené, že žalovaný z titulu uzatvorených úverových spotrebiteľských zmlúv (č. XXXXXXXXXXX, zo dňa 20.04.2015, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 20.04.2015, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.08.2015, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 07.08.2015) a v rovnakých dňoch uzatvorených osobitných Dohôd o zrážkach zo mzdy (mimo zmluvy a obchodných podmienok) viažucimi sa na uvedené zmluvy, si uplatňuje prostredníctvom týchto Dohôd peňažné nároky, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v danom konaní na základe podanej žaloby o určenie ich neplatnosti. Z rovnakého dôvodu mal súd za osvedčenú naliehavú a neodkladnú potrebu úpravy vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a zamestnávateľom, ktorému adresovala dňa 24.11.2016 svoju žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok, avšak bezvýsledne. Žalobkyňa ako navrhovateľ neodkladného opatrenia svoje tvrdenia potrebné pre záver súdu o dôvodnosti navrhovaného opatrenia dostatočne podrobne a v súvislostiach opísala a rozhodné skutkové okolnosti aj dostatočne osvedčila predloženými listinami v súlade so zákonnými požiadavkami podľa § 326 C.s.p. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha ochrany svojich práv zo zmluvného vzťahu ako spotrebiteľ a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzovala od správania žalovaného, ktorý predložil spornú Dohodu (-y) o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľovi a ktorý na základe nej, napriek žiadostiam žalobkyne o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok, tieto aj naďalej zrážal, o čom jej vystavil potvrdenie. Podľa názoru súdu uvedené dôvody, vychádzajúc aj z ďalších tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe a so zreteľom na osvedčené skutočnosti vyplývajúce z predložených listín, odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a aj voči zamestnávateľovi žalobkyne. Existencia sporu o neplatnosť Dohody (-ôd) o zrážkach zo mzdy, ako právneho základu zrážok, ktoré chce žalobkyňa zastaviť v záujme zabránenia bezprostredne hroziacej ďalšej ujmy, je významným dôvodom pre neodkladnú úpravu pomerov. Mzda je najčastejším a zväčša aj jediným zdrojom príjmov, potrebných na úhradu nevyhnutných životných nákladov zamestnanca a aj jeho rodiny (resp. ním vyživovaných osôb). V prípade žalobkyne preto bezprostredne hrozí, že v dôsledku ďalšieho vykonávania zrážok na mzde, ktoré žalobkyňa pokladá za nezákonné, prichádza mesačne o časť (možno povedať že významnú) tohto zdroja príjmov. Zachovanie tohto stavu, v prípade pokračovania zrážok, môže bezprostredne ohroziť schopnosť žalobkyne uhrádzať nevyhnutné mesačné náklady a plniť svoje záväzky v súvislosti s bývaním a pod., čím jej môže vzniknúť aj ďalšia, následná ujma. Naproti tomu žalovanému, ako podnikateľskému subjektu, v dôsledku nariadenia takého predbežného opatrenia, žiadna výrazná ujma nevznikne a zastavenie mesačných zrážok, žalovaný nemôže pocítiť na rozdiel od žalobkyne, zásadným (likvidačným) spôsobom. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti i preventívny účel neodkladného opatrenia podľa názoru súdu, pomery strán sporu odôvodňujú vydanie navrhnutého neodkladného opatrenia (a aj v záujme zabránenia tejto ďalšej, bezprostredne hroziacej ujmy), ktorého trvanie súd v zmysle návrhu vymedzil do právoplatného skončenia veci, čo súčasná právna úprava nevylučuje.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie nariadil predmetné neodkladné opatrenie. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a ako taká nie je vylúčená ani v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti poukázal na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanú zákonom č. 438/2015 Z.z. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola poučená o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť a že teda nejde o podmienku pre poskytnutie úveru. Zároveň bola poučená o tom, aké sú dôsledky uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Odvolací súd je zhodne so žalovaným toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobkyňa zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. V predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy bola navrhovateľka výrazným písmom upozornená, že pred ich podpísaním si ich má pozorne prečítať. Súčasne v bode I. dohôd o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a v bode II. je uvedené, že dlžník - žalobkyňa má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bola žalobkyňa podrobne poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z toho vyplýva, že žalobkyňa si musela byť veľmi dobre vedomá toho, aké dôsledky bude mať pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a že bolo jej slobodným rozhodnutím, či dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavrie alebo nie, pričom nie je možné vyvrátiť, že úver by jej žalovaný poskytol aj v prípade, ak by s ním žalobkyňa tieto dohody nepodpísala. Napokon odvolací súd poukazuje na ust. § 9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru možno podmieniť uzavretím v tomto ustanovení vymenovaných vzájomných závislých zmlúv, medzi ktoré patrí aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd súhlasí so žalovaným aj v tom, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Odvolací súd je tiež toho názoru, že právna ochrana spotrebiteľa nemôže nadobudnúť taký charakter, aby spotrebiteľa úplne zbavovala jeho zodpovednosti za právne úkony, ktoré urobil s plnou vedomosťou o ich právnych následkoch. Je preto dôvodný záver, že žalobkyňa musí niesť dôsledky svojho konania. 6. Z toho vyplýva, že nárok uplatnený žalobou vo veci samej nie je osvedčený a preto nebola splnená zákonná podmienka pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 8. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).