Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220663 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316220663.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: G. G., O. XX, O., proti žalovaným: 1/ M. G., O. XXX, O., 2/ maloletý Z. G., O. XXX, O., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 45Pc/16/2016-45, zo dňa 3.1.2017, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 45Pc/16/2016-45, zo dňa 3.1.2017. Žalobkyni n e p r i z n á v a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ dočasne nevstupovať do rodinného domu v O., súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XX/X v kat. ú. O., obec: O., okres: Senec, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015. Žalovanému 1/ uložil nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako tri metre a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015 a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu 2.1.2017 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému 1/ uložil povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa v O. XXX a nepribližovať sa ku G. G. a mal. Z. G. na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov; na tom skutkovom základe, že so žalovaným 1/ uzavrela XX.XX.XXXX manželstvo na O. Ú. S. W. U. po 12 ročnej známosti; manželstvo bolo harmonické, žalovaný 1/ po narodení syna nastúpil na materskú dovolenku a následne rodičovskú dovolenku, po finančnej stránke žalobkyňa zvládala vedenie spoločnej domácnosti, pričom si postavili aj rodinný dom súp. č. XXX S. O.. Správanie manžela sa voči žalobkyni zmenilo v roku 2014, kedy ju bezdôvodne začal obviňovať z nevery, začal ju neustále kontrolovať, chodiť za ňou nepravidelne náhodne do práce, prichytila ho ako ju sleduje cez okno štúdia kde pracuje. Neustále sa jej pýtal kedy sa vráti z práce, v prípade ak sa zdržala zisťoval dôvody, konkrétne mená osôb, s ktorými v tom čase bola. V tomto období začal nadmerne požívať alkohol a zúčastňoval sa spoločenských akcií na ktorých vždy požíval alkohol. Vo februári 2015 zistila, že ju žalovaný 1/ nielen osobne špehuje, ale kontroluje aj jej osobné veci, prehľadával jej mobilný telefón, čítal SMS správy, dokonca jej niektoré dôležité pracovné kontakty vymazal. Mal za to, že ide o jej údajných milencov, pričom v skutočnosti išlo iba o klientov, nakoľko je zamestnaná v H. Š.. Žalovaného 1/ sa pýtala na dôvody zmeny jeho správania, ktoré jej nevedel vysvetliť, následne zistila z komunikácie so sociálnych sietí, že žalovaný 1/ začal prostredníctvom internetu nadväzovať mimomanželské vzťahy. Keď žalovaného 1/ vo februári 2015 po prvýkrát s týmto zistením konfrontovala, že je to práve on, ktorý vedie mimomanželský vzťah, začal žalobkyňu slovne vulgárne urážať a ponižovať hrubými slovnými výrazmi v priestoroch rodinného domu ako aj v marci 2015 verejne slovne ponížil pred susedmi, kedy jej pred nimi vynadal. Ďalej uviedla, že v roku 2015 zistila, že žalovaný 1/ sa počas obdobia, keď bola v práci osobne nestará o maloletého syna, v čase jeho osobnej starostlivosti odovzdal maloleté dieťa svojej matke a venoval sa svojím záujmom, o syna v podstate nikdy nejavil záujem, čo deklaroval nielen tým, že syn trávil čas predovšetkým so starými rodičmi, ale takto sa vyjadroval opakovane aj slovne. Dostala sa do stavu fyzickej a psychickej vyčerpanosti z dôvodu pracovného vyťaženia, ako aj z dôvodu udržania chodu domácnosti a rodiny. Žalovaný 1/ finančne neprispieval na domácnosť, v dôsledku čoho nastalo aj citové a intímne odcudzenie zo strany žalovaného 1/; tento nedostatok si kompenzoval svojimi mimomanželskými vzťahmi. V marci 2015 napriek nesúhlasu žalovaného 1/ manželský vzťah ukončila, naďalej však bývali v spoločnej domácnosti, správanie a konanie žalovaného 1/ jej spôsobovalo psychické utrpenie. Prvý krát ju fyzicky napadol tak, že jej stlačil rameno smerom k zemi, až ho skoro zlomil, a to len z dôvodu, že mu odmietala vydať kľúče od vozidla. Agresívne konanie jej manžela sa v tom čase začalo stupňovať, ničil vnútorné zariadenie domácnosti, opakovane ju skoro každý deň ponižoval, nadával jej aká je nechutná, odporná, neustále hľadal dôvody na vyvolanie konfliktu. Na jeseň 2015 po ďalšom fyzickom útoku podala prvé trestné oznámenie, nakoľko ju fyzicky napadol pred synom, rozbil kvetináče, pričom jej vynadal „Ž. M. G. M. V. D. N. N. G. R..“ Žalovaný 1/ začiatkom roku 2016 opustil spoločnú domácnosť, so synom sa stretáva nepravidelne, neohlásene, pričom žalobkyňu pred maloletým dieťaťom fyzicky napadol, každé stretávanie s žalovaným 1/ bolo sprevádzané fyzickým a slovným útokom z jeho strany, bil žalobkyňu, ťahal ju za vlasy. Poznamenala, že uvedené správanie žalovaného 1/ trvá aj v súčasnosti; skoro každé prevzatie a odovzdanie maloletého je sprevádzané fyzickým napadnutím. Od začiatku roku 2016 do septembra 2016 podala deväť trestných oznámení na Obvodné oddelenie Policajného zboru Dunajská Lužná a to z dôvodu fyzických napadnutí zo strany žalovaného 1/, ktoré okrem posledného oznámenia neboli vyhodnotené ako trestný čin. Išlo o fyzické útoky, ktorým boli žalobkyni spôsobené zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia. Naposledy bola privolaná hliadka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Lužná 19.12.2016 po jej fyzickom napadnutí žalovaným 1/, kedy došlo na základe potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia pod Čp.ORPZ-SC-OPP3-25-048/2016, zo dňa 19.12.2016, k jeho vykázaniu zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobkyne). Ďalej uviedla, že v súčasnosti žalovaný 1/ býva v Bratislave na neznámom mieste, má zabezpečené bývanie, nie je odkázaný na spoločný rodinný dom súp. č. XXX S. O., do ktorého má však neobmedzený vstup, žalovaný 1/ je mobilný, vlastní osobné motorové vozidlo, takže nemá problém kedykoľvek do O. i nepredvídateľne docestovať. Žalovaný 1/ podal 8.10.2015 na Okresný súd Bratislava III návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vec doposiaľ nie je rozhodnutá. Žalobkyňa 20.12.2016 podala na Okresný súd Bratislava III návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého syna Z. G. do dočasnej osobnej starostlivosti žalobkyni podľa § 365 C.m.p., o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo doposiaľ rozhodnuté. S poukazom na vyššie uvedené zhrnula, že žalovaný 1/ svojím násilným konaním, ktoré sa stupňuje na intenzite, ohrozuje život a zdravie nielen žalobkyne ale aj maloletého syna Z., ktorý bezprostredne vníma jeho konanie, čo nepriaznivo ovplyvňuje aj jeho duševný a mravný vývoj, čím dochádza k jeho priamej viktimizácií a preto je nevyhnutná dočasná úprava pomerov nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi žalobkyňou, návrhom žalovaného 1/ na rozvod manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému Z. G. vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/2/2016, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX kat. ú. O. na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Objasnil, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia (v danom prípade) je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia. Ide o ochranu pred domácim, skrytým násilím a úlohou tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa s obeťou a bezprostredne reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Násilie je možné definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilie môže mať rôzne formy, môže byť napríklad fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexualizované, psychické i emocionálne, môže byť zjavné, ale i skryté. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, aj z dôvodu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.10.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). Pred nariadením neodkladného opatrenia preto nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. 4. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené upriamil pozornosť na to, že v domácom prostredí sú asi od roku 2015 medzi stranami sporu časté hádky a konflikty; žalovaný 1/ uráža žalobkyňu hrubými slovnými výrazmi aj na verejnosti, niekoľkokrát ju fyzicky napadol aj pred maloletým dieťaťom a bola nútená privolať na pomoc aj políciu z dôvodu domáceho násilia a vyhľadať lekárske ošetrenie. Dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni mal súd prvej inštancie osvedčené zo žalobkyňou podaných trestných oznámení v roku 2015, v roku 2016 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Senci, Obvodnom oddelení Policajného zboru Dunajská Lužná, kedy podala asi deväť trestných oznámení na žalovaného 1/ z dôvodu fyzického napadnutia ako aj psychického týrania. Napríklad vo februári 2015 ju žalovaný 1/ fyzicky napadol tak, že ju sotil a buchol, v mesiaci marec 2015 ju napadol, roztrhal jej tašku, vykrútil jej ruku, mala bolesti v ramene, nadával jej hrubými slovnými výrazmi, rozbil počítač. V septembri 2016 podala žalobkyňa trestné oznámenie z dôvodu, že žalovaný 1/ jej neustále vulgárne nadáva a fyzicky napáda aj v prítomnosti maloletého dieťaťa, ruší im nočný kľud tak, že príde o 02:00 hod. na adresu bydliska žalobkyne na svojom motocykli, ktorý nechá naštartovaný dlhšiu dobu až neskôr motocykel vypne, snaží sa ju psychicky zdeptať, keď žalovaný 1/ príde pre maloleté dieťa fyzicky napadne žalobkyňu a to tak, že opakovane do nej sáče, bez prítomnosti inej osoby jej nadáva, „Ž. M. C., Z., Š., M.“. Dňa 27.9.2016 slovne urážal a vulgárne nadával žalobkyni, následne ju na pozemku rodinného domu napadol, potom odišiel do priestorov rodinného domu kedy ju silno držal a ohýbal pažu pravej ruky, kde jej ostali zranenia, potom ju pustil a začal ju oboma rukami škrtiť, následne prestal, začal ju kmásať za vlasy, potom v rodinnom dome spravil neporiadok, zobral z domu gramofón, zničil spätné zrkadlo na motorovom vozidle zn. Volkswagen Touran, na dvore rodinného domu začal opätovne škrtiť žalobkyňu. K ďalšiemu incidentu došlo 15.12.2016, kedy žalovaný 1/ prišiel so synom do rodinného domu, začal jej nadávať, že je sprostá, len aby ju vyprovokoval, sotil žalobkyňu, škrtil ju rukami, roztrhal jej tričko, vykrútil ruky, ťahal ju za vlasy, všetko sa udialo pred maloletým Z., ktorý počas tohto incidentu plakal. 5. Vychádzajúc z lekárskeho potvrdenia MUDr. W. W.N., všeobecného lekára pre dospelých, mal súd prvej inštancie ďalej za osvedčené, že žalobkyňa 15.12.2016 utrpela úraz, kedy ju napadol manžel a následne 19.12.2016 bola ošetrená v ambulancii; bolo jej spôsobené zranenie, mala bolesti oboch rúk, najmä pravej ruky, na koži oboch paží mala reziduálne hematómy, hlava na poklop bola bolestivá, išlo o napadnutie s použitím fyzickej sily. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, Obvodného oddelenia Policajného zboru Dunajská Lužná Č.p: ORPZ-SC-OPP3-25-048/2016 z 19.12.2016 o vykázaní zo spoločného obydlia mal osvedčené, že žalovaný 1/ bol 19.12.2016 o 18:00 hod vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby G. G. z rodinného domu č. XXX nachádzajúceho sa v O., podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.; skonštatoval, že už len vydanie potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), písm. h), § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ dočasne nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XX/X v kat. ú. O. a žalovanému 1/ uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako tri metre; s ohľadom na čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému 1/ nevstupovať dočasne do predmetného rodinného domu ako aj nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako tri metre, a minimalizovať tak jeho kontakt s žalobkyňou. Uzavrel, že právo na život a zdravie, ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany života a zdravia žalobkyne užívacie právo žalovaného 1/ k spoločnému obydliu dočasne obmedziť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby sa žalovaný 1/ nepribližoval k maloletému Z. G. na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov zamietol s poukazom na to, že Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 29.12.2016, sp. zn. 39P/2/2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté dieťa Z. G. (nar. XX.XX.XXXX) do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým dieťaťom Z. G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý víkend párneho týždňa v čase od soboty od 10.00 hod. nepretržite do nedele 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloleté dieťa prevziať v uvedenom dni a v uvedenom čase osobne v mieste bydliska matky a je povinný ho osobne v uvedenom dni a v uvedenom čase odovzdať matke v mieste jej bydliska, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný 1/ maloletého Z. G. nikdy fyzicky nenapadol a neublížil mu. Záverom uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konaní o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015, ktorým sa skončí konanie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 7. Proti uzneseniu v časti nariadeného neodkladného opatrenia podal odvolanie žalovaný 1/ a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že proti rozhodnutiu o vykázaní zo spoločného obydlia na základe žalobkyňou podaného trestného oznámenia zo dňa 19.12.2016 podal sťažnosť, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté; poukázal však na to, že ešte predtým bolo dňa 18.11.2016 Okresným úradom v Senci vydané rozhodnutie o zastavení všetkých predchádzajúcich trestných oznámení, ktoré na neho žalobkyňa podala, nakoľko správny orgán nedisponoval relevantným dôkazom o jeho vine. Ďalej v podanom odvolaní informoval o tom, že dňa 12.1.2017 podal na žalobkyňu trestné oznámenie za šírenie nepravdivých informácií a falšovanie dokumentov a dňa 19.1.2017 trestné oznámenie za psychické týranie spoločného syna odôvodnenú tým, že synovi hovorí (kričí na neho), že už pre ňu neexistuje, že už nie je jeho mama, nech ju tak nevolá, hovorí mu, že sa chce ísť obesiť, pričom posiela syna, aby jej našiel lano, na ktoré by sa mohla obesiť. V tejto súvislosti upozornil aj na vyjadrenie žalobkyne na sociálnej sieti, že si zoberie syna do kráľovstva nebeského. Poukázal na to, že v priloženej zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 19.12.2016 žalobkyňa uvádza, že jej z jeho útokov (dňa 27.9.2016) ostávajú zranenia a tieto si musí dať ošetriť. Tieto zranenia si však podľa neho spôsobila evidentne sama, pretože ju policajti naložili do vozidla RZP v putách, ktoré ju odviezlo do NsP Bratislava-Ružinov, kde jej odporučili aj psychiatrickú liečbu. Priložil vyjadrenie riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v Dunajskej Lužnej ku dvom skutkom (z 2.2.2016 a 27.9.2016), vydané 3.11.2016 a teda ak mala v daný deň nejaké zranenia, tak iba z toho, ako ju policajti v putách museli dať do sanitky. Dal do pozornosti odvolacieho súdu sebapoškodzujúce sklony žalobkyne, ktoré sú tiež uvedené vo vyjadrení vydanom riaditeľom Obvodného oddelenia PZ v Dunajskej Lužnej a preto si podľa neho všetky zranenia spôsobila sama. Považoval za potrebné prihliadnuť aj na psychický stav žalobkyne, ktorá bola kvôli psychickým ťažkostiam hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici na O. ul. v Bratislave koncom roku 2012 po dobu cca 3 týždne a po prepustení bola za nejaký čas hospitalizovaná opäť (v nemocnici Philippa Pinela v Pezinku po dobu 2 mesiacov). Po prepustení bola liečená ambulantne na schizoafektívnu poruchu, momentálne liečená nie je. 8. Ďalej sa žalovaný 1/ vyjadril k problémom súvisiacim so starostlivosťou o maloletého syna a uviedol, že s žalobkyňou od júla 2016 nevedú spoločnú domácnosť a v spoločnom dome sa nezdržiava. Konanie žalobkyne v tejto súvislosti hodnotí ako snahu získať pozemok a ďalší majetok, pričom ich spoločný syn trpí, pretože ho žalobkyňa psychicky deptá, týra a manipuluje. 9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že tvrdenia žalovaného 1/ sa nezakladajú na pravde, sú účelové s cieľom presvedčiť súd, že je obeťou vyfabulovaného konania. Jeho násilné konanie a nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami bola osvedčená aj uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.12.2016, sp. zn. 39P/2/2016, ktorým bol podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. uložený žalovanému 1/ zákaz vstupu do domu v O., kde býva žalobkyňa a zákaz priblíženia k nej do vzdialenosti menšej ako 150 m. Proti tomuto uzneseniu sa žalovaný 1/ nikdy neodvolal, čo indikuje jeho konkludentný súhlas so skutočnosťami uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K poukazu žalovaného 1/ na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu polície o vykázaní a trestného oznámenia na žalobkyňu zo dňa 20.12.2016 za fyzické napadnutie a šírenie nepravdivých a krivých obvinení uviedla, že doposiaľ nebolo o týchto podaniach žalovaného 1/ rozhodnuté. K incidentu z 27.9.2016 na vysvetlenie dodala, že na miesto činu sa dostavila aj RZP, nakoľko mala zranenia, ktoré si vyžadovali lekárske ošetrenie. Potreba prítomnosti RZP a lekárskeho ošetrenia bola vyhodnotená operačným strediskom integrovaného systému, nakoľko po útoku mala evidentné zranenia. Namietala proti tvrdeniu žalovaného1/, že by psychicky týrala ich maloletého syna; prezentované slovné vyjadrenia sú vytrhnuté z kontextu, pričom sa žalovaný 1/ nevyjadroval k priebehu okolností, ktoré im predchádzali, rovnako ako aj k tónu jej vyjadrení a tak nezohľadňujú ich ironický podtext. Záverom sa vyjadrila k nezhodám strán pri realizácii starostlivosti o spoločného syna a zároveň poprela žalovaným 1/ vytýkané samovražedné sklony, keď na vysvetlenie uviedla, že je vlastníčkou H. Š. Á., čo po latinsky znamená „D. N.“. Takže pokiaľ uviedla, že chce zobrať syna do „G. D.“, myslela tým, že ho chce vziať do svojho salónu. 10. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný 1/ predložením súdnoznaleckého posudku od PhDr. G. G., ktorý vyvracia tvrdenia žalobkyne, že má charakteristické črty násilnej osoby. Na preukázanie toho, že podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/2/2016-14, zo dňa 29.12.2016, predložil fotokópiu predmetného odvolania. K tvrdeniam žalobkyne, že je proti nemu vedené trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby doplnil, že v súčasnosti je vedené aj trestné konanie proti žalobkyni vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu týrania maloletého; v tejto veci sa začalo konať na Okresnom riaditeľstve PZ Senec pod č. ORP-44/1-VYS- SC-2017 a zopakoval opis nezhôd strán týkajúcich sa tak spoločného majetku ako aj starostlivosti o maloletého syna. 11. Žalobkyňa toto vyjadrenie žalovaného 1/ považovala za ďalší z jeho manipulatívnych krokov a doplnenie odvolania o dôkazy (súdnoznalecký posudok PhDr. G. G. a ďalšie zvukové záznamy) mala za rozporné s § 364 a § 365 ods. 3 C.s.p. 12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. 17. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 18. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 19. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza zo všeobecnej premisy, že jeho právne účinky nie sú zákonom vopred časovo obmedzené; súčasne je však potrebné zdôrazniť, že trvanie neodkladného opatrenia je nezlučiteľné s uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, pokiaľ súd v konkrétnom prípade rozhodol podľa § 330 ods. 1 C.s.p. V danej súvislosti je evidentný rozdiel medzi zrušením a zánikom neodkladného opatrenia. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia ide o typický spôsob derogácie jeho účinkov, ku ktorému dochádza na základe rozhodnutia súdu v zmysle § 334, § 335 a § 338 C.s.p. K samotnému zániku neodkladného opatrenia môže dôjsť iba v prípade uplynutia času na ktorý bolo nariadené; to je z povahy veci podmienené predchádzajúcim rozhodnutím súdu o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho zaniká ex lege, pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. O zániku neodkladného opatrenia sa nevydáva osobitné rozhodnutie; zánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu právnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času. 20. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uložil dočasne nevstupovať do rodinného domu v O., súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XX/X v kat. ú. O., obec: O., okres: Senec, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako tri metre a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015. 21. Súd prvej inštancie v súlade s § 330 ods. 1 C.s.p. určil, že ním nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len určitý čas, t.j. do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015. 22. Odvolaciemu súdu je známe z jeho úradnej činnosti (§ 186 ods. 1 C.s.p.), že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/354/2015-249, zo dňa 30.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.4.2017, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého Z. G. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uvedené vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/174/2017-90, zo dňa 4.5.2017, ktoré je odvolaciemu súdu dostupné na oficiálne administratívne účely. 23. Možno preto jednoznačne konštatovať, že právoplatným skončením konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému Z. G. na čas po rozvode vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/354/2015, neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie zaniklo dňa 26.4.2017, t.j. uplynutím času, na ktoré bolo nariadené (333 C.s.p.). 24. Podľa čl. 16 ods. 1 základných princípov C.s.p. súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 25. Podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 základných princípov C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 26. Civilný súdny poriadok neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené; o podanom odvolaní je však potrebné rozhodnúť. Procesný kódex dáva v cit. základných zásadách súdu možnosť v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona (C.s.p.), ani podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, aby ju rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon. 27. Pretože na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré zaniklo uplynutím času, nemožno priamo aplikovať ustanovenie § 386 C.s.p. o odmietnutí odvolania podaného oneskorene, podaného neoprávnenou osobou, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo ktoré nemá náležitosti podľa § 363; odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov vychádzal z možnosti spravodlivo a racionálne dotvoriť normu na tento konkrétny prípad. Pri jej hľadaní vychádzal z minulosti platnej procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), podľa ktorej odvolací súd odmietol odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak (§ 218 ods. 1 písm. e) O.s.p.) ako aj z predchádzajúcej ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ktoré pri riešení otázky spôsobu rozhodovania v prípadoch, kedy napadnuté uznesenie zaniklo inak (typicky prípad predbežných opatrení, ak účinky jeho výroku boli obmedzené lehotou stanovenou priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia) upravovali postup odvolacieho súdu tak, že takéto odvolanie bolo potrebné odmietnuť. 28. Na uvedenom základe, keďže v priebehu odvolacieho konania nastala neodstrániteľná prekážka spočívajúca v zániku odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia (§ 333 C.s.p.), ktorá bráni pokračovaniu v odvolacom konaní, odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni proti žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko v zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie odmietnuté, odmietnutie odvolania žalovaného 1/ by bolo možné po procesnej stránke považovať za jeho neúspech v konaní a žalobkyňa by mala proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však s poukazom na § 257 C.s.p. rozhodol, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania neprizná; dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach spojených s procesnou situáciou, ktorá viedla odvolací súd k samotnému odmietnutiu odvolania. Žalovaný 1/ pritom vzniknutú procesnú situáciu nezavinil. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).