Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200303 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317200303.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom: M. O. XXXX/X, XXX XX V., 2/ U.. L. T., nar. X.X.XXXX, bytom: M. O. XXXX/X, XXX XX V., 3/ M. N. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom: M. O. XXXX/X, XXX XX V., spoločne zastúpených: SVITOK a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, konajúca prostredníctvom: Mgr. Peter Svitok, advokát, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/,2/,3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.2.2017, č.k. 24 Csp/12/2017-48, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia vo vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe o veci samej, domáhali uložiť žalovanému zakázal nakladať akýmkoľvek spôsobom s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä tieto nehnuteľnosti predať, či iným spôsobom scudziť, prenajať, či iným spôsobom prenechať do užívania, zriadiť záložné právo k týmto nehnuteľnostiam, vykonávať záložné právo, či iným spôsobom zaťažiť alebo zničiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324, § 325 ods.1,2, § 328 ods.1, § 329 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne nedôvodnosťou návrhu. V rozhodnutí uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.1.2017 sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zapísanými na LV č. XXX, k.ú. Rača, obec Bratislava - m. č. Rača, okres Bratislava III: pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/X s výmerou 301 m2 - záhrady, pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/XX s výmerou 376 m2 - záhrady, pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/XX s výmerou 298 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX - rodinný dom, nie sú zaťažené záložným právom. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 9.5.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, žalobca 3/ ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23.12.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 23.12.2011 uzavreli žalobcovia 1/ až 3/ ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ Zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie vyšpecifikovaným nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného z uvedených zmlúv o splátkovom úvere. Žalobcovia uviedli, že k zmluvám o splátkovom úvere neboli priložené alebo akokoľvek pripojené všeobecné obchodné podmienky žalovaného, žalobcovia takéto podmienky nikdy nedostali k nahliadnutiu, ani akékoľvek Všeobecné obchodné podmienky (ďalej „ VOP“) nepodpisovali. Tento nedostatok má podľa tvrdenia žalobcov za následok absolútnu neplatnosť oboch úverových zmlúv (§ 37 Obč. zákonníka). Žalobcovia poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/320/2013 a na akcesorickú povahu záložného práva v žalobe uviedli, že z dôvodu neplatnosti zmlúv je neplatná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 23.12.2011; z týchto dôvodov záložné právo v prospech žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam nevzniklo a nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (škody) žalobcovia v podanej žalobe odôvodnili tým, že ak žalovaný vydraží nehnuteľnosti za účelom uspokojenia pohľadávky z neplatných zmlúv o úvere a na základe neplatnej záložnej zmluvy, vznikne žalobcom skutočná škoda, keďže dôjde k zníženiu ich majetkových hodnôt, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí na ktoré sa žalobcovia odvolávajú (uznesenie NS SR zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 2Cdo/245/2010) netvrdí, že VOP musia byť podpísané, ale ak dojednaniam ktoré sú súčasťou VOP zákon ukladá písomnú formu a obchodné podmienky nie sú podpísané, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Ak sú teda aj neplatné niektoré dojednania pre ktoré súd vyžaduje písomnú formu, ešte to bez ďalšieho neznamená neplatnosť celej zmluvy. Uviedol, že ak súd v danom štádiu konania musí rozhodovať medzi vyhlásením žalobcov o prevzatí VOP potvrdenom ich podpisom (dlžník sa oboznámil so súčasťami zmluvy) a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v ktorom tie isté subjekty tvrdia že im VOP odovzdané neboli, považuje za „osvedčenejšiu“ skutočnosť vyplývajúcu zo samotnými žalobcami predložených listinných dôkazov a teda, že VOP boli súčasťou predmetných Zmlúv o splátkových úveroch s tým, že „odovzdanie/neodovzdanie VOP“ s obsahom ktorých súhlasili a zaviazali sa ich dodržiavať, bude predmetom konania vo veci samej. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia dostatočne neosvedčili tvrdené skutočnosti ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), keď svoju argumentáciu postavili na tvrdení, že k zmluvám o splátkovom úvere neboli priložené alebo akokoľvek pripojené VOP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bez toho, aby považoval za potrebné skúmať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá môže vyplynúť len z osvedčeného nároku. Mal za to, že v opačnom prípade by nariadením neodkladného opatrenia prispel k dočasne nespravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu tým, že žalobcov by oslobodil od povinnosti plniť zmluvné záväzky, resp. od povinnosti strpieť následky neschopnosti plniť zmluvné záväzky (aj keď len dočasne) a žalovanému by naopak odoprel možnosť aby sa oprávneného nároku na plnenie domáhal, čo by bolo v rozpore s princípom proporcionality. 4. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel dôvodiac tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.).Poukazujúc na uznesenie NS SR z 13. 12.2012, sp.zn. 5 Obdo/33/2013 uviedli, že súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia prejudikoval právne posúdenie a skutkové zistenia vo veci samej a žalobcom znemožnil ochranu ich oprávnených záujmov. S odkazom na uznesenie NS SR z 22.9.2010, sp.zn. 6 Cdo/171/2010, rozsudok NS SR z 26.8.1999, sp.zn. 1 Obo/56/999 konštatovali, že ak v ich prípade neboli dohodnuté VOP uzavreté platne, keďže neboli podpísané žalobcami, sú aj úverové zmluvy neurčité, a preto neplatné podľa § 37 Obč. zákonníka. Do pozornosti odvolacieho súdu dali napokon závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 2.2.2011 a v súlade s nimi označili ust. čl. VI bod 3 Úverovej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z rovnakých dôvodov neprijateľného prenesenia dôkazného bremena na spotrebiteľa. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol konanie zastaviť, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 25.8.2016 v konaní vedenom pod sp.zn. 19 Csp/2/2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2016 v konaní vedenom pod sp.zn. 8 Co/409/2016-157 je vo vzťahu k návrhu a rozhodnutiu v danom konaní právoplatným rozhodnutím o tom istom a konanie malo byť zastavené. Vo vzťahu k zákonným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutiu , ku ktorému dospel súd prvej inštancie uviedol, že tento v rozhodnutí úplne jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol, že jednou z podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby mohlo byť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, je minimálne osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému má byť takáto ochrana poskytnutá. Ak súd v rozhodnutí uviedol, že bez ohľadu na nesprávnosť záveru o nutnosti podpísať VOP, uvedené nemá vplyv na platnosť zmluvy, pričom o.i. poukázal na to, že tu existuje vyhlásenie žalobcov v písomnej forme o známosti obsahu a viazanosti ustanoveniami VOP a zároveň uviedol, že ak nie je osvedčená dôvodnosť nároku, je bez ďalšieho významu skúmať splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, jedná sa o odôvodnenie jasné, zrozumiteľné, zákonné, nearbitrárne, plne spĺňajúce požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý a nezrozumiteľný, keď z neho nie je zrejmé, o ktoré záložné právo sa jedná. Naviac, výkon záložného práva je výkonom zákonného oprávnenia a rozhodne sa nejedná o nakladanie s nehnuteľnosťami (§ 19 písm. h/ zákona o dobrovoľných dražbách). Žalovaný konštatoval, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k žiadnej skutočnosti, existencia ktorej je nevyhnutná, aby mohlo byť neodkladné opatrenie nariadené, t.j. o.i. netvrdili a neosvedčili právne vzťahy, a že tieto vyžadujú dočasnú úpravu, o.i. reálne hroziacou ujmou. Výkon práva - konkrétneho, zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe, nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok konania lege artis (§ 151a, § 151j Obč. zákonníka), t.j. nie konanie protiprávne. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 C..s.p. , nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 3/ nie je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého zo strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a pri zohľadnení obsahu odvolacích námietok, sa odvolací súd zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď dostatočne neosvedčili potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Stotožnil sa s jeho záverom, že vzhľadom na vyhlásenie žalobcov 1/ až 3/ ako dlžníkov v uzavretých zmluvách o splátkovom úvere o tom, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú aj VOP, nemožno považovať pre účely nariadenia neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčené ich tvrdenie o tom, že im spolu so zmluvami o splátkovom úvere neboli poskytnuté VOP, a že aj v prípade neplatnosti niektorých dojednaní vo VOP (pre ktoré sa vyžaduje písomná forma) neznamená to bez ďalšieho neplatnosť celej zmluvy. Odvolací súd bez akejkoľvek výhrady zhoduje s prijatou úvahou súdu prvej inštancie i v tom, že ak žalobcovia 1/ až 3/ neosvedčili tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, boli dané podmienky na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby bolo nutné sa zaoberať skúmaním nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá môže vyplynúť len z osvedčeného nároku. 16. Za nedôvodné posúdil odvolací súd námietky žalobcov 1/ až 3/ o tom, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením prejudikoval právne posúdenie a skutkové zistenia vo veci samej, v ktorej sa domáhajú voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zapísanými na LV č. XXX, k.ú. Rača, obec Bratislava - m. č. Rača, okres Bratislava III: pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/X s výmerou 301 m2 - záhrady, pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/XX s výmerou 376 m2 - záhrady, pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/XX s výmerou 298 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX - rodinný dom, nie sú zaťažené záložným právom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsiahnutého v bodoch 1. až 9. jasne vyplýva, že súd prvej inštancie , v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami uvedenými v rozhodnutí, skúmal a preskúmaval tvrdenia žalobcov len z hľadiska preukázania zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neprejudikovanie rozhodnutia vo veci samej a posudzovanie tvrdení žalobcov z predložených listinných dôkazov len z hľadiska ich osvedčenia pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je samotným súdom prvej inštancie konštatované v bode 10. napadnutého uznesenia. 17. Žalobcovia v žalobe, súčasťou ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, označili a predložili listinné dôkazy - Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 23.12.2011, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.6.2012, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu zo dňa 23.12.2011, Výpis z listu vlastníctva č. 556, Výzvu na umožnenie znaleckej ohliadky 1, Znalecký posudok 205/2016, Výzvu na umožnenie znaleckej ohliadky 2, Protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti, Obchodný vestník 220/2016 a 196/2016, Vyjadrenie o prešetrení podkladov z 1.6.2016 a Odpoveď na podnet zo dňa 6.4.2016. Pokiaľ v podanom odvolaní poukazujú na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 2.2.2011 a v súlade s nimi označili ust. čl. VI bod 3 Úverovej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z rovnakých dôvodov neprijateľného prenesenia dôkazného bremena na spotrebiteľa, na tento, až v odvolacom konaní predložený listinný dôkaz nemohol odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods.2 C.s.p. prihliadať. Nedá mu však nekonštatovať, že s uvedeným stanoviskom označenej komisie nie je súd pri posudzovaní prejednávaného prípadu viazaný. 18. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).