Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/191/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203104 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317203104.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: L.. W. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. C. XX, Q., zast. JUDr. Viera Kubicová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, proti vlastníkovi nehnuteľností: INVI s.r.o., so sídlom Mikulášov 53, Lakšárska Nová Ves, IČO: 44 689 187, zast. JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie vlastníka nehnuteľností proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. marca 2017 č. k. 39C/16/2017-45, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Vlastník nehnuteľností má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal vlastníkovi nehnuteľností predať, darovať, zameniť, postúpiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť, uzatvoriť vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zmluvu o zabezpečovacom alebo inom práve zaťažujúcom predmetné nehnuteľnosti alebo ich vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to vo vzťahu k nasledovným nehnuteľnostiam: pozemok s parc. č. XXXX/XX, pozemok reg. „C“ KN, o výmere 10 515 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor, okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie L.a, na LV č. XXXX; pozemok s parc. č. XXXX, pozemok reg. „C“ KN, o výmere 2 235 m2, druh pozemku ostatná plocha, zapísaný na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor, okres Malacky, obec Veľké Leváre, katastrálne územie F. C., na LV č. XXXX; stavba so súp. č. XX postavená na pozemku parc. č. XXX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, zapísaná na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, okres Poprad, obec Mlynica, katastrálne územie L.a, na LV č. XXX; pozemok s parc. č. XXX, pozemok reg. „C“ KN, o výmere 201 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, okres Poprad, obec Mlynica, katastrálne územie L., na LV č. XXX; pozemok s parc. č. XXXX/X, pozemok reg. „C“ KN, o výmere 135 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, okres U., G. L., katastrálne územie L., na LV č. XXX; a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súdu Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017. 1.2. Pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z predložených dôkazov ( Kópia podanej Žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 3.3. 2017, Výpis z listu vlastníctva č. 9259, Výpis z listu vlastníctva č. 6151, Výpis z listu vlastníctva č. 381, Kópia sobášneho listu, Kópia podaného Návrhu na začatie konania o rozvod manželstva zo dňa 19.10.2016, Kópia Vyhlásenia manžela ktorý návrh nepodal k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva zo dňa 17.1.2017, Výpis z obchodného registra spoločnosti INVI s.r.o., Výpis z obchodného registra spoločnosti natu Agro s.r.o.) z ktorých vyplynulo, že navrhovateľka podala ako žalobkyňa proti jej manželovi, ako žalovanému na Okresnom súde Bratislava III žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, konanie o tejto žalobe je vedené pod spisovou značkou 21C/16/2017 a nie je právoplatne skončené. S prihliadnutím na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 336 ods. 1 C.s.p. prvoinštančný súd skúmal len potrebu dočasnej úpravy pomerov, pričom dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán ohľadom predmetných nehnuteľností, nakoľko existuje odôvodnená obava, že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve „odporcu“ by v prípade ich nevýhodného predaja, darovania, zaťaženia záložným právom, resp. ich vloženia ako nepeňažného vkladu do majetku inej právnickej osoby, mohli negatívne ovplyvniť hodnotu 100 %-ného obchodného podielu na imaní manžela navrhovateľky, o ktorom navrhovateľka tvrdí, že je jeho spoluvlastníčkou. Dôvodnosť tejto obavy zakladá priamo samotné postavenie manžela navrhovateľky, ako konateľa vlastníka nehnuteľností, ktorý môže samostatným konaním scudziť predmetné nehnuteľnosti, s cieľom dostať ich mimo vlastníckej sféry vlastníka nehnuteľností a ovplyvniť tak hodnotu celého obchodného podielu na imaní vlastníka nehnuteľností, pričom nepriame dôkazy prezentované navrhovateľkou vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov nasvedčujúcich úmyslu manžela navrhovateľky zúžiť ešte počas konania o rozvode manželstva s navrhovateľkou rozsah majetku spadajúceho do masy ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 1.3. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal voči neúspešnému vlastníkovi nehnuteľností nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vlastník nehnuteľností. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že nesúhlasí so skutkovými závermi a právnym posúdením súdu prvej inštancie. V prvom rade namietal svoje označenie v predmetnom uznesení ako odporcu, nakoľko nie je s navrhovateľkou v žiadnom právnom vzťahu a nie je s ňou ani v žiadnom súdnom spore. Je absolútne nezávislým právnym subjektom s odlišnou právnou subjektivitou od svojho konateľa I.. J.. L. Q., ktorý je manželom navrhovateľky. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a napadnuté uznesenie trpí podstatnými vadami, ktoré z neho robia nezákonné rozhodnutie, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedoručení návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s predloženými dôkazmi vlastníkovi nehnuteľností mu znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s opomenutím doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vlastníkovi nehnuteľností bolo porušené ustanovenie § 331 ods. 1 C.s.p., čím došlo k zásadnému porušeniu ústavného práva vlastníka nehnuteľností podľa čl. 46 Ústavy SR, porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušeniu princípu rovnosti strán sporu podľa čl. 6 C.s.p. a princípu kontradiktórnosti podľa čl. 9 C.s.p.. 2.1. Ďalej uviedol, že postup súdu prvej inštancie, ktorý stotožňuje konanie o rozvode a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a I.. J.. L. Q., konateľa spoločnosti INVI, s.r.o., ktorá je vlastníkom nehnuteľností, s konaním o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti INVI, s.r.o., v rámci ktorého bol aj podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávny, pretože nebola splnená jedna zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorému by bolo potrebné poskytnúť prostredníctvom neodkladného opatrenia právnu ochranu. Napadnuté uznesenie je aj podstatným porušením základných zásad a princípov obchodného práva. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a tieto sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práv spoločníka. Vlastník nehnuteľností poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 30/2009, podľa ktorého sa súhlas druhého z manželov na prevod obchodného podielu nevyžaduje. V posudzovanom prípade nie je daná bezodkladnosť a nevyhnutnosť ohrozovania alebo porušovania práv navrhovateľky v takom rozsahu a intenzite, aby odôvodňovala zásah do ústavou garantovaného vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností. Žiadny z dôkazov, ani len nepriamy, predložený navrhovateľkou, nie je spôsobilý preukázať, že by konateľ vlastníka nehnuteľností mal akýkoľvek úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na tretie osoby stojace mimo spoločnosti a tak znížiť obchodné imanie spoločnosti - vlastníka nehnuteľností. Len samotná skutočnosť, že manžel navrhovateľky je konateľom vlastníka nehnuteľností s možnosťou samostatne konať v jeho mene, v žiadnom prípade nemôže byť dostačujúca na preukázanie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia obmedzujúceho vlastníka nehnuteľností ako obchodnú spoločnosť nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezohľadnil práva vlastníka nehnuteľností, ktoré sú neodkladným opatrením zásadným spôsobom obmedzené, avšak neprimeraným a neodôvodneným spôsobom zvýhodnil práva navrhovateľky, ktorých porušovanie alebo ohrozovanie nebolo nijakým spôsobom preukázané. 3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.4.2017 vlastník nehnuteľností namietol existenciu prekážky litispendencie, keď mal za to, že konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia bráni skôr začaté konanie v rovnakej veci medzi rovnakými stranami vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017. 4. Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.6.2017 vyjadrila k námietke litispendencie vznesenej vlastníkom nehnuteľností tak, že táto nie je daná, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala. Okresný súd Bratislava III z tohto dôvodu uznesenie o neodkladnom opatrení zrušil. 5. Vlastník nehnuteľností podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.7.2017 uviedol, že nemá dostatok relevantných podkladov na detailné vyjadrenie sa k prekážke litispendencie, nakoľko nie je stranou sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017. Poukázal na to, že sama navrhovateľka uviedla, že vlastník nehnuteľností nie je stranou sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017, pričom rozhodnutie Okresného súdu Pezinok o nariadení neodkladného opatrenia je priamo naviazané na právoplatnosť rozhodnutia v konaní vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa nijako nedotýka vlastníka nehnuteľností, čím navrhovateľka potvrdila procesnú obranu vlastníka nehnuteľností v tom, že nemá akýkoľvek vzťah k navrhovateľke a je teda neprípustné, aby boli nariadeným neodkladným opatrením obmedzené nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie vlastníka nehnuteľností je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 16. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 17. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil spoločnosť INVI, s.r.o., ktorá je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým sa viaže neodkladné opatrenie ako „odporca“, s označením ktorým nie je možné bezvýhradne súhlasiť. V zmysle Civilného sporového poriadku možno stranu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označiť ako navrhovateľa. Vhodným je označenie strán ako žalobca a žalovaný v prípade, keď sa o neodkladnom opatrení koná v rámci konania vo veci samej. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu označenia protistrany, t.j. strany, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, ak nie je možné protistranu označiť ako žalovaného (v prípadoch samostatného konania o nariadenie neodkladného opatrenia), do úvahy prichádza označiť ju v súlade s hmotným právom - v tomto prípade ako „vlastníka nehnuteľností“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označuje spoločnosť INVI s.r.o., proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, ako „vlastníka nehnuteľností“, pričom tento subjekt je totožný s tým, ktorý súd prvej inštancie označil ako „odporca“, ktoré je síce nesprávne, ale nespôsobuje nesprávnosť, či zmätočnosť napadnutého uznesenia, keďže z obsahu napadnutého uznesenia je jednoznačne zrejmé, ktorý subjekt a v akom procesnom postavení je takto označený. 18.1. Vlastník nehnuteľností v odvolacom konaní namietal existenciu prekážky litispendencie, ktorá bráni konať a rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, námietka ktorá je bezpredmetná. Inštitút litispendencie vyjadrený v § 159 C.s.p. bráni tomu, aby prebiehalo na súde viac súdnych konaní v tej istej veci. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde je začaté konanie medzi rovnakými stranami a s rovnakým predmetom (rovnaké skutkové okolnosti od ktorých sa odvodzuje právo), ako iné skôr začaté súdne konanie. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 6.3.2017 na Okresný súd Bratislava III, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Pezinok, ktorý o návrhu navrhovateľky rozhodol uznesením, ktoré je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľka podala rovnaký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opakovane a to ani skôr, ani neskôr než návrh podaný dňa 6.3.2017. Skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/16/2017-80 nesprávne považoval prílohu žaloby za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku litispendencie v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 39C/16/2017 o „skutočnom“ návrhu na nariadenie nedokladaného opatrenia podanom dňa 6.3.2017. 18.2. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť námietke vlastníka nehnuteľností, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď mu spolu s uznesením, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie nariadené, nedoručil v zmysle § 331 ods. 1 C.s.p. i návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vlastníkovi nehnuteľností však v dôsledku tohto pochybenia súdu prvej inštancie nebolo znemožnené vykonávať jemu patriace procesné práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ako sa toho vlastník nehnuteľností v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. dovolával. Vlastník nehnuteľností podal proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podrobne odôvodnené odvolanie, čím riadne realizoval svoje procesné právo. Odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. 6 Cdo 143/2010, 8 Cdo 71/2016) poznamenáva, že dôvody návrhu navrhovateľky boli obsahom napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu, teda vlastník nehnuteľností mal možnosť sa s nimi oboznámiť. V prípade dodatočného oboznámenia sa so samotným návrhom navrhovateľky (napríklad nahliadnutím do súdneho spisu) mal vlastník nehnuteľností právo doplniť svoje odvolanie o nové skutočnosti. Preto hoci súd prvej inštancie nedoručil navrhovateľkin návrh spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia vlastníkovi nehnuteľností, odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nebol vlastníkom nehnuteľností dôvodne uplatnený. 19. Po vysporiadaní sa s námietkami vlastníka nehnuteľností procesného charakteru pristúpil odvolací súd k vecnému prieskumu správnosti napadnutého uznesenia. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné iba na návrh. Predpoklady pre jeho nariadenie sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva (nároku), resp. právneho vzťahu medzi stranami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán a to takým spôsobom, ktorý efektívne zabezpečuje dosiahnutie navrhovateľom požadovanej ochrany. V prípade, že neodkladné opatrenie má mať dočasnú povahu, nesmie ním byť vytvorený nezvratný stav. Pri posudzovaní návrhu treba prihliadať i na princíp proporcionality, nakoľko neodkladné opatrenie nesmie povinný subjekt zaťažiť neprimeranými spôsobom a nad rámec nevyhnutného rozsahu. Neodkladné opatrenie má subsidiárnu povahu vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, nemožno ho nariadiť, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súvislosti s rozhodovaním súd vzhľadom na krátkosť lehoty na rozhodnutie nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, postačuje osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu i po skončení konania. Ak má súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. V opačnom prípade uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Nie je vylúčené, aby neodkladným opatrením bola v odôvodnených prípadoch uložená určitá povinnosť i subjektu, ktorý nie je stranou sporu v konaní vo veci samej, Civilný sporový poriadok neobmedzuje uplatnenie tohto inštitútu iba na strany sporu, k čomu možno dospieť výkladom ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., ktorý neustanovuje, že by pomery mohli byť upravené iba medzi stranami sporu. 19.1. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa ako žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017 v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. domáha žalobou zo dňa 3.3.2017 voči žalovanému, jej manželovi I.. J.. L. Q., určenia neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi Ing. J.. L. Q. ako prevodcom a L. Š. a spoločnosťou AGRO s.r.o. ako nadobúdateľmi, na základe ktorej došlo s účinnosťou od 24.2.2017 k prevodu 100 % obchodného podielu v spoločnosti INVI s.r.o. (vlastníka nehnuteľností). Svoju žalobu navrhovateľka odôvodnila tým, že žalovaným prevedený obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako „BSM“), pričom žalovaný - jej manžel, tento obchodný podiel previedol bez jej súhlasu, teda neplatne, nakoľko nešlo o bežný úkon, na ktorý by nebol potrebný súhlas oboch manželov. Na podklade tejto žaloby v úmysle zabrániť zmenšeniu majetku vlastníka nehnuteľností a tým zmenšeniu majetku patriaceho do BSM navrhovateľky a I.. J.. L. Q., sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré by bolo účinné do právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/16/2017. 19.2. Na základe vyššie uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia samostatne voči subjektu odlišnému od žalovaného v konaní vo veci samej. Týmto subjektom - vlastníkom nehnuteľností je obchodná spoločnosť s vlastnou právnou subjektivitou. V posudzovanej veci je potrebné dôkladne preskúmať existenciu a prípadnú povahu vzťahu medzi navrhovateľkou a vlastníkom nehnuteľností a zohľadniť účinky, ktoré by neodkladné opatrenie mohlo mať na subjekt, ktorému má byť uložená povinnosť zdržať sa nakladania s jeho majetkom, nakoľko navrhovaným neodkladným opatrením by došlo k závažnému zásahu do ústavou chráneného vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností. Navrhovateľka musí osvedčiť, že jej patrí právo, ktorého ochrany sa domáha a že je odôvodnené uložiť tretiemu subjektu povinnosti v súvislosti s ochranou práv navrhovateľky. 19.3. Medzi navrhovateľkou a vlastníkom nehnuteľností neexistuje žiaden priamy právny vzťah. Navrhovateľka ako manželka bývalého spoločníka mohla mať iba sprostredkovaný vzťah k hodnote obchodného podielu na vlastníkovi nehnuteľností, resp. mohla sprostredkovane požívať úžitky vo forme výplaty zisku, či znášať straty. Nemala a nemá však žiaden pomer k majetku vlastníka nehnuteľností, nakoľko tento je spôsobilý samostatne a nezávisle byť subjektom práv a povinností, teda i vlastniť majetok. Skutočnosť, že spoločník obchodnej spoločnosti žije v manželstve, nedáva manželovi spoločníka žiadne práva vplývať na činnosť obchodnej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade že by manžel navrhovateľky naďalej vlastnil obchodný podiel na vlastníkovi nehnuteľností, nemohla by navrhovateľka pôsobiť na nakladanie s majetkom predmetnej obchodnej spoločnosti a to vrátane nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Odvolací súd len okrajom poznamenáva, že majetok obchodnej spoločnosti nemožno stotožňovať s inštitútom obchodného podielu. Hodnota obchodného podielu navyše nie je výlučne závislá od veľkosti a povahy majetku obchodnej spoločnosti, ale aj od iných faktorov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľkou navrhované obmedzenie vlastníka nehnuteľností v nakladaní s jeho majetkom je nedôvodné, nakoľko vôbec nezodpovedá právu, ochrany ktorého sa navrhovateľka domáha v konaní vo veci samej. Aj v prípade, že by prevod obchodného podielu manželom navrhovateľky na tretie osoby nebol platný, čo odvolací súd v tomto konaní nijako neprejudikuje, neznamenalo by to, že by navrhovateľka mohla ovplyvniť nakladanie vlastníka nehnuteľností s predmetnými nehnuteľnosťami. 19.4. Odvolací súd postrehol úmysel navrhovateľky zabrániť zníženiu hodnoty obchodného podielu, o ktorom má navrhovateľka za to, že patrí do BSM jej a jej manžela, avšak navrhovateľka, ktorá nie je a nikdy nebola spoločníkom vlastníka nehnuteľností, na jeho činnosť nemôže mať vplyv. Obmedziť tretí subjekt v nakladaní s jeho majetkom z dôvodu majetkových sporov medzi navrhovateľkou a jej manželom, je preto krajne neprimerané a bezdôvodne by tento subjekt zaťažovalo. 19.5. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z priložených dôkazov nevyplýva, že vlastník pozemkov mal v úmysle s nimi nakladať vo forme ich scudzenia či zaťaženia, ani že by v tomto smere podnikal akékoľvek kroky. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv navrhovateľky iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku navrhovateľky potvrdzovali. Avšak vzhľadom na vyššie uvedený výklad by aj prípadné dôkazy o vôli vlastníka nehnuteľností nakladať s predmetným majetkom, neboli dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, keď neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal odvolací súd náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).