Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/42/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205004 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317205004.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov - matka: I.. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, X., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Vladimíra Trvalová, Drieňová 40, Bratislava, otec: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, I., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 66/2017-28 zo dňa 6. apríla 2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 66/2017-28 zo dňa 6. apríla 2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením III č.k. 37P 66/2017-28 zo dňa 6. apríla 2017, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa K. D., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. nepretržite do nedele do 17:00 hod. s tým, že maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený Okresnému súdu Bratislava III dňa 16.03.2017 matka, žiadala, aby súd zveril maloletú K. do jej osobnej starostlivosti, v ktorej sa v súčasnej dobe aj nachádza. Matka žiadala upraviť styk otca s maloletou a tiež žiadala, aby súd rozhodol, že zastupovať maloletú pri právnych úkonoch bude výlučne matka a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že rodičia maloletej nie sú manželia, zoznámili sa v septembri v roku 2008 a v lete 2009 rodičia maloletej začali žiť v spoločnej domácnosti. Hospodárenie prebiehalo tak, že si každý platil svoje výdavky a maloletá sa narodilo po dvanástich mesiacoch od zoznámenia. Po narodení maloletej sa jej otec venoval, ale jeho správanie sa voči matke sa výrazne zmenilo. Začal riešiť výchovu maloletej so svojou matkou, uplatňoval všetky jej rady a s matkou o tom vôbec nediskutoval. Bezvýhradne akceptoval a uplatňoval výchovné metódy svojej matky. Maloletej sa venoval len vtedy, keď to sám uznal za vhodné. Matka otca sa výrazne pričinila o rozpad ich vzťahu. Otec sa postupne správal agresívnejšie a údajne viackrát matku napadol, kvôli čomu bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Počas spolužitia rodičov si otec maloletej našiel inú ženu, následkom čoho matka ukončila vzťah a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti. Otec naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je údajne psychicky labilná, má sebapoškodzujúce správanie, a preto má matka obavu o zdravie a bezpečie maloletej v čase, keď je v jej výlučnej prítomnosti. Rodičia maloletej z dôvodu vyriešenia úpravy pomerov k maloletej uzavreli dňa 04.04.2014 rodičovskú dohodu, ale otec túto dohodu viackrát nerešpektoval. V súčasnosti matka žije so svojím manželom a maloletým dieťaťom v rodinnom dome v Rovinke. Otec zapísal maloletú bez súhlasu matky do školy v Bratislave, mestská časť Dúbravka, ale matka z dôvodu vzdialenosti a časovej náročnosti požiadala o prijatie maloletej do Základnej školy v Rovinke, kde bolo jej žiadosti vyhovené. Maloletá nastúpila do novej školy dňa 01.02.2017. Dňa 06.02.2017 otec chcel maloletú zo školy odhlásiť bez súhlasu matky, čo sa mu nepodarilo. 3. Matka podala dňa 14.09.2016 na Okresnom súde Bratislava II návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorý preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III. Otec v deň pojednávania podal sťažnosť na riaditeľku Základnej školy v Rovinke a začalo sa u neho prejavovať násilné správanie voči matke a maloletej. Dňa 06.03.2017 sa otec dostavil do základnej školy a vozidlom zablokoval matke výjazd z parkoviska a dožadoval sa, aby maloletá išla s ním domov. Zastrašoval matku, že dieťa zoberie do zahraničia a matka následne podala na otca trestné oznámenie. Dňa 08.03.2017 otec opakovane prišiel ku škole a zablokoval matkine auto. Začal ju následne udierať a slovne napádať a dožadoval sa odchodu so svojou maloletou dcérou, ktorá sedela v aute a plakala. V ten deň otec slovne napadol aj triednu učiteľku maloletej. Všetky incidenty si na mobil zaznamenávala priateľka otca. Matka tvrdila, že je pod psychickým nátlakom, že otec zoberie maloletú do zahraničia. Okrem maloletej K. má matka ešte dvojmesačné dieťa, ktoré kojí a nie je schopná ubrániť maloletú pred vplyvom a klamstvami otca. Zo záznamu Obvodného oddelenia PZ Dunajská Lužná súd zistil, že matka podáva oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na bývalého druha/ otca a jeho súčasnú priateľku, ktorí dňa 06.03.2017 v čase približne od 12:40 hod. do 13:00 hod. v obci Rovinka na parkovisku školy bránili matke vo výjazde motorovým vozidlom, a to tak, že v čase kedy chcela matka odísť s motorovým vozidlom z parkoviska preč, otec a jeho súčasná priateľka sa postavili za vozidlo, čím bránili vo výjazde, pričom otec niekoľkokrát klopal rukou na vozidlo matky a neumožňovali jej jazdu ani potom ako začala cúvať a trúbiť. Počas incidentu s nimi slovne nekomunikovala, po celý čas sedela vo vozidle, v ktorom sa uzamkla aj so svojou maloletou dcérou. Všetko si bez súhlasu matky na mobilný telefón nahrávala súčasná priateľka otca. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Dunajská Lužná súd zistil, že matka sa dňa 08.03.2017 dostavila do Základnej školy v obci Rovinka pre maloletú, ktorú za prítomnosti otca maloletej dieťaťa uložila do detskej sedačky vo svojom osobnom motorovom vozidle a následne sa chystala z miesta odísť. V čase keď matka odomkla dvere, aby nasadla do vozidla, zadné dvere na spolujazdcovej strane, kde sedelo maloleté dieťa bez súhlasu matky otvoril otec dieťaťa a nahol sa do vozidla. Svojím konaním znemožnil matke, aby odišla s vozidlom. Následne pristúpila k zadným dverám, aby ich zatvorila, avšak otec jej svojim telom pasívne bránil tak, že ju nepustil k dverám. Matka zavolala na číslo 158 a vyžiadala si prítomnosť policajnej hliadky. Na miesto prišli aj triedna učiteľka a zástupkyňa riaditeľa školy, ktoré sa informovali čo sa deje a snažili sa vyriešiť situáciu. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, § 360, § 367 ods. 1 a 3 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 28 ods. 1 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. 5. Okresný súd v odôvodnení uznesenia poukázal na článok 5 Zákona o rodine, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťaťa súd zohľadnil ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Skutočnosť, že dieťa nie je samo o sebe priamo obeťou zásahov do jeho telesnej, duševnej a citovej integrity avšak je ubližované osobe, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, môžeme označiť ako nepriame násilie, ktoré je spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Dieťa ma právo vyrastať v prostredí bez násilia. Aj vzhľadom k skutočnosti, že v zmysle § 28 Zákona o rodine prislúchajú rodičovské práva a povinnosti obom rodičom rovnako, v prejednávanej veci súd prihliadal hlavne na oznámenie matky o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré podala Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Dunajská Lužná, v ktorom opisuje psychické násilie zo strany otca, preto súd je toho názoru, že matka dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie podľa § 367 CMP hovorí o povinnosti toho, kto má maloleté dieťa pri sebe, odovzdať do starostlivosti toho koho označí súd, čo v predmetnom prípade nie je splnené, keďže matka uviedla, že má mal. dieťa fakticky pri sebe. Podľa názoru súdu je v najlepšom záujme maloletej z dôvodu nepriameho násilia v rodine, využívajúc pritom ustanovenie čl. 3 ods. 1 CMP, zveriť ho do osobnej starostlivosti matky. Právo na styk s maloletými deťmi vzniká tomu, z rodičov, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. V prípade, ak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť sa na úprave styku s deťmi, je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorý musí styk upraviť, najmä ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko negatívne, že ponechanie riešenia úpravy styku a výkonu rodičovských práv a povinností na ich dohodu môže byť v budúcnosti marené a nerealizované v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Vo veci je evidentná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko medzi rodičmi maloletého dieťaťa pretrváva konflikt spočívajúci v neschopnosti dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa názoru súdu striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo mal. dieťa, preto upravil styk otca s maloletou. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol vzhľadom k skutočnosti, že nijako neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v časti zastupovania a spravovania majetku mal. dieťaťa. Súd dáva do pozornosti, že nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje konanie vo veci samej, kde po vykonaní náležitého dokazovania a zistení skutočného stavu veci rozhodne o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady platnej pre mimosporové konania zakotvenej v § 52 CMP. 7. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletej, podaním zo dňa 08.05.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.05.2017. V odvolaní otec namietal, že súd rozhodol na základe účelových zavádzajúcich a nepravdivých argumentácii matky a v rozpore s vykonaným dokazovaním na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.02.2017 na Okresnom súde Bratislava I, vo veci veci sp.zn. 27P 140/2016 vo veci o návrhu matky maloletej na určenie výživného a na úpravu styku otca s maloletou. V prípade maloletej nešlo o to, že by otec mal maloletú pri sebe a neodovzdával maloletú matke. Naopak. Matka maloletej nedodržiava dohodu rodičov o striedavej starostlivosti, ktorú uzavreli rodičia dňa 04.04.2014. Podľa názoru otca celé konanie, vrátane návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia má slúžiť jedinému cieľu, oslabiť väzby medzi otcom a maloletou. Matka sa vydala, založila si novú rodinu, v ktorej sa jej narodilo druhé dieťa. Má snahu, aby jej súčasný manžel nahradil pre maloletú biologického otca. Matka sa na pojednávaní, dňa 28.02.2017 v uvedenej veci výslovne vyjadrila tak, že so svojím súčasným manželom majú rovnaké názory na výchovu detí. Táto predstava sa podstatne líši od názorov na výchovu otca maloletej, a preto nemá záujem aby otec maloletej rušivo zasahoval do jej výchovy. Otec maloletej v podanom odvolaní nesúhlasil s vyjadreniami matky maloletej voči jeho matke, pretože jej tvrdenia sú absolútne neopodstatnené. Jeho matka netrpí žiadnymi psychickými chorobami a jej zdravotný stav zodpovedá jej veku 72 rokov. Preto argument zdravotného stavu jeho matky, z dôvodu ktorého má matka obavy o maloletú neobstojí, pretože otec maloletej od februára 2017 býva v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou partnerkou na adrese T. XX, XXX XX S. M. a nebýva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. O tejto skutočnosti matka maloletej vie, keďže maloletá sa na uvedenej adrese zdržuje v čase kedy je s otcom. Udalosti, tak ako ich opísala matka maloletej dňa 06.03.2017 a 08.03.2017 sa nestali. Splnili jediný účel, že matka mohla vyvolať pred súdom dojem, že sa s otcom maloletého dieťaťa nedá dohodnúť, a teda je potrebné urýchlene, upraviť styk otca s maloletou. Otec uviedol, že striedavá starostlivosť medzi rodičmi fungovala od apríla 2014 až do začiatku školského roka v septembri 2016. Otec tvrdil, že rozhodnutie súdu nahráva snahám matky vytlačiť biologického otca zo života maloletej. Skutočný stav vzťahu otca a maloletej je aktuálne taký, že maloletá sa rada zdržuje u svojho otca, nemá problém pripravovať sa s ním do školy. Má dobrý vzťah aj s partnerkou otca. V čase, kedy matka maloletej bola nútená nastúpiť na nemocničné liečenie od 24.4.2017 do 30.4.2017, maloletá bez problémov bývala u svojho otca a keďže sa otec presťahoval bývať bližšie k jej škole, nemala problém ani dochádzať do školy v Rovinke. Otec žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil alebo zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, že maloletá sa zveruje do striedavej starostlivosti rodičov tak, že v osobnej starostlivosti otca bude každý nepárny týždeň od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod., do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 18.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude každý párny týždeň od nedele párneho týždňa od 18.00 hod., do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 18.00 hod. 8. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 9. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 10. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov do času, kým súd vo veci rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. 14. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že pri rozhodnutí vychádzal len z vyjadrení matky v návrhu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. 16. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov nariadením neodkladného opatrenia a poukazuje na tvrdenie otca maloletej v podanom odvolaní, že matka maloletej nedodržiava dohodu rodičov o striedavej starostlivosti, ktorú uzavreli rodičia dňa 04.04.2014 a preto je správny záver súdu, že úprava práv a povinností rodičov je potrebná. Táto potreba vyplýva aj z vyjadrení rodičov, keď matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že nie je v záujme maloletej spôsob, akým rodičia spolu komunikujú a realizujú stretávanie otca s maloletou a rovnako aj na starostlivosť o maloletú a jej výchovu majú rozdielne názory, čo vyplýva najmä z toho, že ani na tom, akú školu bude dieťa navštevovať sa nedokážu dohodnúť. 18. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 19. Otec v podanom odvolaní poukázal na ustanovenie § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V tej súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, matka nežiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť otcovi odovzdať maloletú matke, preto v zmysle tohto ustanovenia nebol súd prvej inštancie povinný vec právne posúdiť a tak je námietka otca, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci neopodstatnená. 20. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 21. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 23. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca, že neodkladným opatrením je potrebné zveriť maloletú do striedavej starostlivosti rodičov tak, ako uviedol v odvolacom návrhu. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, a preto je predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 24. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedenými ustanoveniami správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka otca v podanom odvolaní, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, preto nie je opodstatnená. 25. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou otca, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nesprávne a tiež nepreskúmateľné, keď tvrdil, že súd prvej inštancie rozhodol na základe účelových, zavádzajúcich a nepravdivých argumentácií matky a v rozpore s vykonaným dokazovaním na pojednávaní dňa 28.2.2017. 26. Z ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. 27. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a pri rozhodovaní o ňom prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí. 28. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu pódia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany pódia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie pódia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).