Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/267/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205231 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317205231.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, F. X., XXX XX W., zastúpená LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom Lužná 1, 851 04 Bratislava a otec - G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX Z., v súčasnosti bytom O. XXX/XX, XXX XX K., na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.03.2017, č.k. 37P/67/2017-8, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 22.03.2017, č.k. 37P/67/2017-8, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu otcovi približovať sa k maloletému dieťaťu, ktorý bol posúdený ako návrh na dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), § 360 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a § 25 ods. 3, § 28 ods. 1, 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine dospejúc k záveru, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nepreukázala ani zlý výchovný vplyv otca na maloleté dieťa. Skonštatoval, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností vyvolaným len okolnosťami na strane dieťaťa a nie okolnosťami vyplývajúcimi zo vzťahov medzi rodičmi. Deklaroval, že dôvodom takéhoto zákazu môže byť potencionálna ujma na psychickom a fyzickom zdraví maloletého dieťaťa alebo ujma dieťaťa v inej, než zdravotnej oblasti, napr. v prípade negatívneho výchovného vplyvu drogovo závislého rodiča. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi maloletého dieťaťa zakáže a) približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadnej účasti účastníkov na procesných úkonoch v súdnom konaní, b) približovať sa k jej bydlisku na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, c) kontaktovať ju prostredníctvom telefonátov, SMS alebo elektronickej pošty (e-mailov). Poukázala na stav popísaný v návrhu, z ktorého jednoznačne vyplýva agresívne správanie otca k nej, majúce dopad aj na ich spoločného syna. Podľa nej dostatočne doložila nutnosť podania trestného oznámenia po napadnutí otcom v prítomnosti maloletého a zdôraznila, že ataky otca boli realizované po dlhšie obdobie pred podaním návrhu a trvajú aj v súčasnosti. Tvrdila, že konanie otca je cielené aj na maloletého M., nakoľko je jeho svedkom. Objasnila, že od februára 2017 ju otec prenasleduje, sleduje ju, v okolí zisťuje informácie o nej a jej priateľovi, a keď sa dostane do kontaktu s maloletým, kladie mu otázky týkajúce sa jej a priateľa, pričom maloletému rozpráva, že jej priateľ je vrah. Maloletý M. je z toho dezorientovaný, konanie otca je pre neho nepochopiteľné a z otca má strach. Otec pri svojich psychických a fyzických atakoch voči nej absolútne nedbá na zdravý duševný vývoj maloletého dieťaťa. Preto sa javí ako nutné dočasne upraviť pomery medzi ňou a otcom a otca upriamiť na fakt, že jeho konanie nie je akceptovateľným modelom správania ani vzorom pre výchovu maloletého dieťaťa. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. a odvolanie matky vyhodnotil ako neopodstatnené. 5. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa dočasného zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala matka odvolanie. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že matka sa svojim odvolaním domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie výrokom, netýkajúcim sa predmetu prejednávanej veci ale konania, ktoré ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, sa vedie na Okresnom súde Bratislava III na základe jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaz priblíženia sa k jej osobe, vedeného pod sp. zn. 21C/19/2017. 8. Keďže odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p.), preskúmal aj vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom sa stotožnil s jeho stanoviskom, že zákaz styku nemožno vysloviť z dôvodov nevyplývajúcich zo vzťahu rodič - dieťa. V danom prípade ide jednoznačne o vzťahové problémy rodičov a pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nepostačí tvrdenie o ich nepriaznivých následkoch na zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Je povinnosťou obidvoch rodičov, aby svoje správanie pred maloletým dieťaťom korigovali, zdržali sa akýchkoľvek invektív na adresu druhého, ako aj vzájomne sa iritujúceho konania majúceho dopad na psychiku ich spoločného dieťaťa. 9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.)