Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/272/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317207208 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317207208.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci žalobkyne: Z. H., K.. S., X.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXXX/XX, L., zastúpenej JUDr. Katarínou Michálkovou MBA, advokátkou, Košická 48, Bratislava, proti žalovanému: A.. F. P., X.. XX. XX. XXXX, V. L. C. XXX/XX, F., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 16Pc 10/2017-98 zo dňa 23. októbra 2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 16Pc 10/2017-98 zo dňa 23. 10.2017 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 16PC 10/2017-98 zo dňa 23. 10.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalobkyni nakladať s nehnuteľnosťou v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory, evidovanou na liste vlastníctva Č.. XXXX - K. G., R. Č.. XXXXX, postavený na pozemku - parcela registra ". J.. Č.. XXXX/ X, a to najmä rodinný dom predať, darovať alebo prenajať a zdržať sa takých právnych úkonov, ktoré by viedli k svojvoľnému vyprataniu žalobcu z rodinného domu alebo k znemožneniu alebo obmedzeniu jeho užívania žalobcom, a to až do právoplatného skončenia konania sp.zn. 16Pc/10/2017. 2. Žalobou zo dňa 12. 04. 2017 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže: - nehnuteľnosť, rodinný dom so R.. Č.. XXXXX J. na J.. Č.. XXXX/X druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere XX H., parcela registra "., zapísané na LV č. 3940 evidovanom Okresným úradom, katastrálny odbor, k.ú. Vajnory, okres Bratislava III, obec BA m.č. Vajnory, hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome, a motorové vozidlo Dacia r.v. 2013. 3. Žalobkyňa na seba preberie záväzok splácať úver Štátneho fondu rozvoja bývania zabezpečený záložným právom podľa Y.-XXXXX/XX. Žalobkyňa na seba preberie záväzok splácať úver Všeobecnej úverovej banky a.s. na základe zmluvy o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, refinancovaný zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 23.10.2010 a Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 03.01.2014. Žalovaný sa stane vlastníkom motorového vozidla S., K..Y.. XXXX. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 15.000,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 4. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným počas manželstva nadobudli majetok: 1/ nehnuteľnosť - rodinný dom so R.. Č.. XXXXX postavený na parc.č. XXXX/X druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere XX H., zapísané na LV č. XXXX evidovanom Okresným úradom, katastrálny odbor, k.ú. Vajnory, okres Bratislava III, obec BA - m.č. Vajnory , 2/ hnuteľné veci - zariadenie domu, 3/ záväzok - úver poskytnutý so Štátneho fondu rozvoja bývania, na základe ktorého vzniklo záložné právo podľa Y.-XXXXX/XX, 4/ záväzok - hypotekárny úver poskytnutý Y. C..R.. na základe Zmluvy o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.09.2005, ktoré bolo zapísané na základe ktorého Y.-XXX/XX. Pričom úver bol refinancovaný Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 23.10.2010 a Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, 5) hnuteľná vec - motorové vozidlo G., K..Y.. XXXX, 6) hnuteľná vec - motorové vozidlo S., K..Y.. XXXX. Žalobkyňa navrhovala vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že sa stane výlučným vlastníkom domu, ako aj polovice, hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou domu, prípadne sa v ňom v čase podania návrhu nachádzal, prevezme úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a hypotekárny úver zo Všeobecnej úverovej banky a.s. Rovnako tak sa stane vlastníkom motorového vozidla G. s povinnosťou vyplatiť žalovaného čiastkou 15.000,- eura, ktorá je dostatočná vzhľadom to, čo doteraz bolo zo spoločných záväzkov uhradené a vzhľadom na to, čo žalovaný z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov použil na úhradu záväzkov, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne vznikli pred uzatvorením manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným a vzhľadom na to, že žalobkyňa prevezme na seba všetky záväzky. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 09. 2017 uviedol, že so žalobným petitom nesúhlasí z dôvodu, že z hľadiska vymedzenia rozsahu aktív a pasív majetku je neúplný a z hľadiska niektorých skutkových tvrdení nepreukázaný. Nehnuteľný majetok nadobudnutý do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zhode so žalobou nesporne zahŕňa ako aktívum rodinný dom, súpisné č. XXXXX, ktorý je aj s pozemkami parcely registra ". parcelné Č.. XXXX/X, X C. X Y. katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory v súčasnosti evidovaný na liste vlastníctve č. XXXX Y. celosti iba ako vlastníctvo žalobkyne. Napriek tomu, že zo strany žalobkyne nebola ochota, aby mohol byť vykonaný zápis vlastníckeho práva manželov k rodinnému domu do katastra, tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je potrebné ho vyporiadať rozhodnutím súdu. Nespochybnil, že pozemky pod rodinným domom nadobudla žalobkyňa darovacou zmluvou od jej rodičov, čomu svedčí zápis na liste vlastníctva, a tieto nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade "investícií" zo strany jedného manžela (tvrdenie o vklade "vlastných peňazí" do výstavby rodinného domu, "cena" za darované pozemky a pod.) cenou, ktorú treba vziať do úvahy pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je cena zo znaleckého posudku nehnuteľností, ale cena, za ktorú by bolo možné hodnotené (nezastavané) pozemky nadobudnúť do vlastníctva pred výstavbou rodinného domu, pričom poukázal na nadhodnotenú cenu pozemkov (116.000,- eur), ktoré sú bez rodinného domu nepredajné. Žalobkyňa do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov účelovo nezaradila (okrem dvoch áut) všetky hnuteľné veci včítane nábytku a ďalšieho zariadenia rodinného domu (okrem vecí, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) v zostatkovej cene cca 3.000 až 5.000,- eur, keďže mnohé z nich si vzala po odsťahovaní z domu. Potvrdenie o tom, ktoré veci si vzala žalovanému nevydala, i tieto však musia byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za rozvratom manželstva stálo viacero skutočností, no najväčším problémom bolo nezodpovedné správanie sa žalobkyne, ktorá dlhodobo už od začiatku spoločného spolužitia si riadne neplnila svoje povinnosti, ktoré jej ako manželke a matke vyplývajú. Odlišnosť názorov, ktoré sa týkali najmä hospodárenia a udržiavania domácnosti pretrvávali a zasahovali do každodenného života aj po narodení detí. Ako manželka nezvládala základnú starostlivosť a svoje návyky nezmenila ani po narodení detí. Žalobkyňa nevedela hospodáriť s peniazmi a taktiež nevedela zabezpečiť jej riadny chod. Od začiatku vzťahu riešil žalovaný všetky finančné problémy, do ktorých sa dostala nezodpovedným nepreberaním pošty a nepravidelným platením účtov, za čo bola opakovane v pozícií dlžníka a nedoplatky často končili upomienkami a exekúciami. Príčinou rozvratu bola aj nevera, kedy žalobkyňa mala počas trvania manželstva viacero mimomanželských pomerov. Jej nestálosť nebola len v rodinnom prostredí, ale prejavovala sa aj v iných situáciách, napríklad aj častou zmenou zamestnaní, nakoľko si nevedela udržať stále miesto. V jej správaní úplne absentovala zodpovednosť, stálosť, porozumenie a spoľahlivosť. Z hľadiska bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba uviesť, že ku dňu jeho zániku sú predmetom vyporiadania aj pasíva spočívajúce v dlhoch (peňažných záväzkoch) voči Štátnemu fondu rozvoja bývania (ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostatok 30.958,48 eur) a Všeobecnej úverovej banke, a. s. (ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostatok 77.918,24 eur). Spolu (ku dňu splátok uhradených v mesiaci august 2017) ide o zostatok dlhu 103.695,07 eur. Odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaný na účely splácania obidvoch úverov uhradil z vlastných finančných zdrojov sumu 1.836,52 eur (v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania) a sumu 3.345,13 eur (v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.), t. j . spolu 5.181,65 eur. Do ďalších pasív treba tiež zahrnúť čerpanie peňazí z kreditnej karty/ spotrebný úver 1.300,- eur (na zaplatenie dovolenky v Chorvátsku a Rakúsku), ktoré od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spláca výlučne žalovaný. Okresný súd Bratislava III pri rozhodovaní o rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V súčasnosti na tunajšom súde prebieha mimosporové konanie o návrhu žalobkyne (matky) na zmenu schválenej dohody rodičov a konanie o ňom je vedené pod spis. zn. XXP/XXX/ XXXX. Listinné dôkazy, ktoré sú založené v tomto spise, navrhol vykonať aj v sporovom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek podaniu žaloby na súd je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov možné vykonať ešte mimosúdnou dohodou, z dôvodu čoho súdu nepredložil návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov i keď je zrejmé, že s navrhovaným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne nesúhlasí. Predbežný návrh dohody žalovaného o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladá, keďže nemá vyriešenú bytovú otázku a rodinný dom užíva aj spolu s deťmi, ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa stal vlastníkom rodinného domu (bez pozemkov) s tým, že prevezme na seba povinnosť splatiť dlhy voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a Všeobecnej úverovej banke, a. s. a na vyrovnanie podielu na nadobudnutom majetku vyplatí žalobkyni sumu 50.000,- eur. Nábytok, bytové zariadenie a vybavenie rodinného domu a ostatné hnuteľné veci vrátane oboch áut nadobudne do svojho vlastníctva ten účastník dohody v rozsahu a v stave, ako tieto veci pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu uzavretia tejto dohody výlučne ako vlastník užíva. 6. Žalovaný dňa 02. 10. 2017 návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd do rozhodnutia vo veci o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zakázal žalobkyni nakladať z nehnuteľnosťou, v katastri nehnuteľností vedenou Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX rodinný dom, súpisné č. XXXXX, postavený na pozemku parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X, najmä rodinný dom predať, darovať alebo prenajať a zdržať sa takých právnych úkonov, ktoré by viedli k svojvoľnému vyprataniu žalobcu z rodinného domu alebo k znemožneniu alebo obmedzeniu jeho užívania žalobcom. 7. Žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že predmetný rodinný dom je v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory evidovaný na liste vlastníctva Č.. XXXX (aj s pozemkami parcely registra "C" parcelné Č.. XXXX/X, X C. X ) v celosti ako vlastníctvo žalobkyne. Žalobkyňa okrem informácie o začatí sporového konania šikanózne vyzvala žalovaného, aby do 31.08.2017 opustil nehnuteľnosť (rodinný dom) a odsťahoval si svoje osobné veci. Zároveň ho upozornila, že v opačnom prípade bude požadovať od neho úhradu za užívanie nehnuteľnosti (nájom), a to aj spätne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Tejto výzve predchádzala e-mailová správa žalobkyne zo dňa 15.08.2016, v ktorej v závere uviedla, že "pokiaľ odignoruješ mail a nedodržíš uvedené termíny, budem nútená pristúpiť k radikálnemu riešeniu, ktoré ti ihneď znemožní bývať v dome a na ktoré mám po konzultácii s právnikmi a policajtami právo. Nakoľko to bude krajné riešenie, ktoré sa dotkne aj detí verím, že k môjmu návrhu pristúpiš zodpovedne". Žalovaný v liste zo dňa 21.08.2017 (doručený právnej zástupkyni žalobkyne dňa 30.08.2017) okrem iného uviedol, že rodinný dom užíva žalovaný spolu s maloletými deťmi v čase, kedy sú v jeho starostlivosti. Z tohto dôvodu charakterizuje výzvu žalobkyne ako formu šikanovania či nátlaku, keďže v jej zastúpení predčasne žiada žalovaného o vypratanie rodinného domu, ktorý patrí ešte do stále nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán prebiehajúceho sporového konania). Tento list bol doručovaný na vedomie žalobkyni a na jej korešpondenčnú adresu (Č. M. XX, L. XX) sa nepodarilo doručiť. Právna zástupkyňa žalobkyne pripustila v e-mailovej odpovedi zo dňa 12.09.2017 možnosť uzavretia mimosúdnej dohody vo veci vysporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a požiadala o predloženie súvisiaceho návrhu. 8. Žalovaný ako skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedol, že z opísaných dôvodov je zrejmé, že vzhľadom na to, že zo strany žalobkyne nemožno vylúčiť právne úkony, ktoré by v medziach jej výzvy zo dňa 03.08.2017 smerovali k svojvoľnému vyprataniu, znemožneniu či aspoň obmedzeniu práva žalovaného užívať predmetný rodinný dom (výmena zámkov a podobne), žalovaný sa domnieval, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade môže nastať protiprávny stav, spočívajúci v zamedzení užívania predmetného rodinného domu žalobkyňou žalovanému. 9. Okresný súd vychádzal z predložených dôkazov, ktoré strany sporu na osvedčenie svojich tvrdení a nárokov predložili: rozsudok okresného súdu č.k. 37P/3/2016-60 zo dňa 12.05.2016, zmluvu č. XXX/ XXXX/XXXX zo dňa 27.10.2005, zmluvami č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 03.01.2014, zmluvu č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.09.2005, návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 03.01.2014, výpis z LV č. XXXX k. ú. Bratislava III, list právnej zástupkyne žalobkyne žalovanému zo dňa 10. 01.2017, list právneho zástupcu žalovaného právnej zástupkyni žalobkyne zo dňa 21.08.2017, výzvu Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. B.-XXXX/XX zo dňa 28.04.2016, potvrdenie Štátneho fondu rozvoja bývania, potvrdenie Všeobecnej úverovej banky, a.s., listinné dôkazy založené v súdnom spise sp.zn. XXP/X/XXXX - list právnej zástupkyne žalobkyne žalovanému zo dňa 03. 08.2017 a e-mailovú správu žalobkyne žalovanému zo dňa 15. 08. 2016, ako aj ďalšie listinné dôkazy, založené v spise. 10. Súd z verejne prístupného katastrálneho portálu zistil, že výlučným vlastníkom rodinného domu, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného správou katastra pre okres Bratislava III, obec Bratislava m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory je ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zápisu v katastri žalobkyňa. 11. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 CSP, podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Tiež podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2, písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 18. Okresný súd v odôvodnení uznesenie zdôraznil, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. 19. Žalovaný ako navrhovateľ neodkladného opatrenia splnenie predpokladov pre jeho nariadenie odvodzoval zo skutočnosti, že má záujem zdržiavať sa v predmetnej nehnuteľnosti (rodinnom dome) z toho dôvodu, že v dome býva a poskytuje v ňom súdom stanovenú starostlivosť maloletým deťom, o čom aj písomne informoval žalobkyňu listom zo dňa 21.08.2017, v ktorom zároveň navrhoval možnosť mimosúdnej dohody, naopak žalobkyňa listom zo dňa 03.08.2017 vyzvala žalovaného na opustenie rodinného domu. 20. Okresný súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na ďalšie tvrdenia strán sporu a predložené listiny a aj verejne prístupné informácie (katastrálny portál), v danom prípade boli preukázané zákonné dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu (§ 329 ods. 2 CSP) odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má obmedziť v podstate akákoľvek dispozícia žalobkyne s predmetným rodinným domom. Napriek skutočnosti, že podľa listu vlastníctva č. XXXX, vedeného správou katastra pre okres Bratislava III, obec Bratislava m. č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, je ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, výlučným vlastníkom predmetného rodinného domu žalobkyňa, súd pokladá za nespornú skutočnosť, že predmetný rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vychádzajúc z návrhu žalobkyne na vysporiadanie BSM a vyjadrenia žalovaného, tzn. zo zhodných tvrdení strán sporu ( § 151 a § 186 ods. 2 CSP). Za daného stavu, má žalovaný bezpochyby právo dom užívať a v ňom bývať. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa bez vážnejšieho skutkového alebo právneho dôvodu ešte pred rozhodnutím súdu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyzývala žalovaného k opusteniu rodinného domu pod sankciami finančného charakteru. Súd je však toho názoru, že zo samej podstaty vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva nikto nemôže vlastníkovi bez právneho dôvodu obmedziť jeho vlastnícke právo (§ 123 a § 126 Občianskeho zákonníka), čo v tomto prípade žalobkyňa listom zo dňa 03.08.2017 urobila. 21. Z uvedených dôvodov, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 03.08.2017 ešte pred rozhodnutím súdu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyzývala žalovaného na opustenie rodinného domu, ktorý je predmetom samotného vysporiadania, ako aj skutočnosť, že ako vlastník predmetného domu je vedená na LV č. XXXX, okres Bratislava III, katastrálne územie Vajnory vedená výlučne žalobkyňa, mal súd tvrdenie žalovaného o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu dostatočne osvedčené. Okrem už uvedených záverov by akceptácia uvedeného konania žalobkyne súdom bola právne neprijateľná, keď ochrana spoluvlastníckeho práva žalovaného na čas do rozhodnutia súdu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň práv ich dvoch maloletých detí má bez akýchkoľvek pochybností prednosť pred ochranou spoluvlastníckeho práva žalobkyne. Z uvedeného dôvodu spoluvlastnícke právo žalobkyne k predmetnému rodinnému domu nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nebude narušené, keď o jeho vysporiadaní bude rozhodnuté súdom v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vedené súdne konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželov, samo o sebe neoprávňuje žalobkyňu narušiť doterajšie vzťahy medzi otcom a deťmi a príp. aj krehkú psychickú rovnováhu spoločných maloletých detí H., X.. XX.XX.XXXX (XX-K.) C. C., X.. XX.XX.XXXX (XX-K.), tým, že bez vzájomnej dohody, jednostranne vysťahuje ich otca z rodinného domu, kde po rozvode doposiaľ maloleté deti spoločne bývajú s otcom a s matkou. Maloleté deti potrebujú pre svoj duševný a psychický rozvoj v mieste svojho bydliska pokoj, pocit istoty a zázemia, ktorý by mohol byť ešte pred konečným doriešením majetkových vzťahov bývalých manželov, ktoré sú doposiaľ sporné, násilným zamedzením vstupu žalovaného do rodinného domu, vážne narušený. 22. Pretože žalovaný osvedčil potrebným spôsobom zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ktorými je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel. Okresný súd zároveň v súlade s § 330 ods. 1 CSP určil, že ním nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, konkrétne do právoplatného skončenia tohto konania, vedeného na súde pod sp.zn. XXPc/XX/XXXX, v ktorom sa vyrieši otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory, evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX - rodinný dom, súpisné č. XXXXX, postavený na pozemku - parcela registra ". J.. Č.. XXXX/X, s ktorým súd týmto neodkladným opatrením zakázal žalobkyni nakladať. 23. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s nariadením neodkladného opatrenia a žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, nakoľko súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, najmä zmluvou o zriadení záložného práva, ktorého súčasťou je zabezpečovacie opatrenie, spočívajúce v obmedzení nakladania s nehnuteľnosťou a samotné záložné právo zriadené na nehnuteľnosti, alternatívne, aby zrušil uznesenie, nakoľko v zmysle § 324 ods. 3 CSP účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia bol dosiahnutý ešte pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva, súčasťou ktorého je nakladanie s nehnuteľnosťou, obmedzené v zmysle čl. 4 bod 2 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.1.2014. V odvolaní žalobkyňa namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že pozemok, na ktorom stojí predmetný dom, nadobudla žalobkyňa darovacou zmluvou od rodičov a veľká časť financií investovaných do výstavby tohto domu bola získaná predajom bytu žalobkyne, čo žalovaný podľa návrhu na vklad zo dňa 22.5.2012 ani nespochybňuje predpokladala žalobkyňa, že po rozvode zostane s deťmi bývať v dome (bude splácať aj hypotéku Y. Ú. banky a.s. a Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorými je dom zaťažený). Žalobkyňa dúfala, že sa žalovaný odsťahuje po rozvode z domu, nakoľko jeho príjem v čase rozvodu bol približne 4x vyšší ako príjem žalobkyne. Žalobkyňa nemala prostriedky na zariadenie ďalšej domácnosti. V dome chcela zostať bývať aj vzhľadom na to, že deti sú na dom zvyknuté, a samé chceli, aby práve žalobkyňa ako matka s nimi v tomto dome zostala bývať. Maloleté deti sú už dosť veľké (maloletá dcéra ma 12r. a maloletý syn má 15r.) a vnímali to, že matka sa stará o chod domácnosti, o nákupy, stravu, o poriadok a o všetko potrebné. Nakoľko sa ale žalovaný odmietol odsťahovať a vzťahy počas rozvodu a po ňom boli zo strany žalovaného také vyhrotené, že to veľmi negatívne vplývalo na deti, tak žalobkyňa uznala za lepšie z toho domu odísť, aby mali maloleté deti kľudné prostredie v ktorom môžu vyrastať a dospievať. Zabezpečila bývanie v podnájme v blízkosti, čo bolo pre ňu finančne náročné, nakoľko mala niekoľkokrát menší príjem a mala aj zvýšené náklady so sťahovaním a zariadením detských izieb pre deti, pre kľud v rodine a kvôli spokojnosti svojich detí však žalobkyňa išla pre ňu ťažšou cestou. Žalobkyňa podala žalobu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov potom, čo žalovaný neprejavil záujem o dohodu, ktorá mu bola zo strany žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne doručená a ani neposlal protinávrh, dokonca nijako nereagoval na niekoľké výzvy, až pokým mu nebola doručená výzva zo súdu, aby sa vyjadril k samotnej žalobe. Z uvedeného je jasne vidieť skutočnosť, že žalovaný tzv. naťahuje čas a odďaľuje akúkoľvek dohodu so žalovanou. Dokonca sa sám niekoľko krát voči žalobkyni vyjadril, že "má čas tri roky od rozvodu''. Situácia žalobkyne sa naopak v porovnaní so žalovaným, ktorý stále má rovnaký príjem ako v čase rozvodu vo výške približne 2.500 eur, výrazne zmenila, nakoľko je momentálne nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, pričom od júla 2017 jej už nie je vyplácaná ani dávka v nezamestnanosti. Žalovaný opiera opodstatnenosť návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia o nasledovné skutočnosti: Žalovaný si v dome "zvykol" a vychováva v ňom svoje dve deti. Je nutné uviesť, že žalobkyňa, žalovaný a maloleté deti si v dome zvykli všetci rovnako a ako už bolo uvedené, mala žalobkyňa záujem v dome ostať a vychovávať deti naďalej tam, nakoľko deti sú zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd automaticky predpokladal vo svojom odôvodnení skutočnosť, že deti žijú s otcom a matka "akoby rodinu opustila," pričom z jej strany sa jednalo o únik zo situácie, ktorá bola dlhoročne nepríjemná pre účastníkov a aj maloleté deti. Maloleté deti sa dokonca niekoľkokrát vyjadrili, že chcú, aby sa rozviedli a chcú ostať so žalobkyňou v dome. Je nutné rovnako uviesť, že žalobkyňa je veľmi vzorná matka, ktorá sa riadne starala o domácnosť a o deti, dokonca si v podstate viac mohla "zvyknúť" na predmetný dom, keďže bola s deťmi na rodičovskej dovolenke, vodievala ich do školy, na krúžky, k lekárom a naproti tomu žalovaný chodil domov neskoro večer. Okrem toho potom, čo sa žalobkyňa odsťahovala napriek uzatvorenej dohode o striedavej starostlivosti maloleté deti trávili viac času so žalobkyňou, maloletá dcéra je minimálne polovicu času u žalobkyne, maloletý syn má už vzhľadom na svoj vek často program "bez rodičov". Takže si v podstate na novovzniknutú situáciu "museli zvyknúť" maloleté deti a žalobkyňa. Žalovaný opiera svoje tvrdenia o skutočnosti, ktoré mali viesť k rozvodu manželstva a nesúvisia s predmetom sporu. Žalobkyňa sa ako vzorná matka a partnerka starala o domácnosť a v podstate sama preberala celú starostlivosť o maloleté deti, deťom sa aj doteraz v maximálnej možnej miere venuje, chodila a chodí s nimi von, vozí ich na krúžky, športovala s nimi, dbala na ich životosprávu, riešila všetko okolo domácnosti, školy a krúžkov vybavovala práve žalobkyňa, rovnako ako vybavovala výlety, dovolenky, lekárov, oblečenie, obuv, kultúrne podujatia, najnovšie zmenu školy kam chodí maloletá dcéra, zháňanie informácií o gymnáziách pre maloletého syna, doučovania, vďaka čomu urobil maloletý syn monitor na 96% a dostal sa na obe školy. Naopak žalovaný už niekoľko rokov odmieta dať maloleté deti zaočkovať a detská lekárka ich nechce zaočkovať, pretože nechce mať s ním problémy. Žalovaný má k školskej dochádzke a školskej príprave veľmi laxný prístup, deti veľmi veľa vymeškávali v dňoch keď ich má on v striedavej starostlivosti, aj preto, že ich nechával zbytočne doma, napríklad, že zaspali, alebo sa im nechcelo vstať, alebo majú písomku (veľmi častý dôvod), idú k lekárovi okolo obeda, tak v ten deň nejdú do školy, atď. Potom im chýba učivo, z čoho majú obaja potom len problémy. Žalovaný sa nikdy nestará o opravy domu, prípadne o poriadok, čo výrazne ovplyvňuje stav v akom sa dom aktuálne nachádza, napr. v izbe maloletého syna je diera (ktorá sa stále zväčšuje) a zateká cez ňu zo strechy. Žalovaný počas spolužitia so žalobkyňou neupratoval a potom, čo žalobkyňa opustila domácnosť, tak nie je v dome upratané vôbec, z uvedeného dôvodu sa dom znehodnocuje (nakoľko sanita v kúpeľni už má pieseň a hrdzavie), rovnako sa vytvára pieseň v okolí okien, čo okrem toho , že je úplne nevhodné prostredie pre výchovu detí, tak tiež znehodnocuje hodnotu domu. Maloleté dcéra má v izbe rozbitú posteľ a tak spáva v obývačke so žalovaným na rozťahovacom gauči, čo je nevhodné pre 12.ročné dievča, ktoré má školské povinnosti a žalovaný do noci pozerá televízor. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného v časti dôvodov, ktoré mali viesť k rozvodu, pričom uvedené nie je podstatnou súčasťou konania o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pravdepodobne zvolili so svojim právnym zástupcom taktickú cestu vyvolania súcitu. Napriek tomu, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, nie je v našej právnej úprave nikde zakotvené, že ak by mal aj jeden z manželov mať vinu na rozvrate manželstva, tak by v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne v konaní o nariadení neodkladného opatrenia druhý účastník požíval väčšiu ochranu. Rovnako je nutné pripomenúť, že aj návrh na rozvod manželstva podala žalobkyňa, nie je preto jasné, prečo má žalovaný potrebu v každom konaní uvedené znovu spomínať na obranu svojich tvrdení (žalobkyňa podala návrh na zmenu ÚPP, kde žalovaný znovu uvádza skutočnosti s pred rozvodu). Je nutné uviesť, že manželstvo žalobkyne a žalovaného už dlhodobo neplnilo svoju funkciu, žalovaný sa správal k žalobkyni chladne, nestaral sa o domácnosť, chodieval spočiatku neskoro, netrávil čas s maloletými deťmi, mal niekoľké mimomanželské pomery. Nie je pravda, že žalobkyňa je nestála a často mení zamestnanie (za posledných 10 rokov od konca rodičovskej dovolenky sama podnikala a mala piatich zamestnávateľov + "podnikanie" - škôlka), uvedené, ani žalovaný vo svojom tvrdení nijako nepreukázal. Napriek tomu, že máme za to, že uvedené nie je predmetom tohto konania, žalobkyni ako matke a rovnako bývalej partnerke tvrdenia žalovaného nie sú ľahostajné. Od začiatku, čo spolu žalobkyňa a žalovaný bývali, mal žalovaný dlhy v poisťovniach, na kreditných kartách, spotrebné úvery, neplatil nájomné za byt. Žalovaný nevedel hospodáriť s peniazmi, čo je možné vidieť aj na situácii v dnešnej dobe, kde uvádza, že jeho výdavky sú vyššie ako jeho príjem (mesačný príjem netto cca 2.500 eur), z čoho platí podľa vedomostí žalobkyne splátky na hypotéku (aktuálne sám nakoľko žalobkyňa nemá žiaden príjem) a platí žalobkyni 75,- eur výživné na každé maloleté dieťa. Žalobkyňa prišla do manželstva s nehnuteľnosťou (bytom a pozemkom na výstavbu) a s výraznou finančnou pomocou rodičov pri výstavbe domu a pri rôznych iných finančných ťažkostiach, čo samozrejme bude predmetom konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hypotekárny úver vo Y. Ú.Y. banke a.s. musel byť vzhľadom na to, že žalovaný mal dlhy a peniaze z úveru použil inde, ako na výstavbu domu - dvakrát refinancovaný. 24. Žalobkyňa ako odvolateľka v súvislosti s námietkou nesprávne vykonaných dôkazov, na základe ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, uviedla, že súd z predložených dôkazov a verejne dostupných informácií (katastrálny portál) mal zistiť odôvodnenosť vydania neodkladného opatrenia. Súd nedostatočne posúdil situáciu, nakoľko z listinných dôkazov predložených súdu, aj verejne dostupných informácií je jasné, že žalobkyňa považuje nehnuteľnosť za predmet vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, rovnako považuje za nutné sa s manželom vysporiadať a bola dokonca iniciátorom tejto skutočnosti a akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťou je už zakázané bankou, napriek tomu, že je na liste vlastníctva evidovaná ako výlučná vlastnícka tejto nehnuteľnosti. Súd nevzal do úvahy, že na liste vlastníctva sú zapísané dve záložné práva, ktoré samé o sebe obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti nakladať s touto nehnuteľnosťou a rovnako v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa X.X.XXXX medzi žalobkyňou a Všeobecnou úverovou bankou v zmysle či IV bod 2: "Záložca sa zaväzuje, že počas trvania touto zmluvou zriadeného záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu banky sa zdrží nasledovného konania a nesmie založenú nehnuteľnosť: a) scudziť (najmä predať, darovať, zameniť s vecami inej osoby, vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, podieľať sa s nimi ako vkladom na podnikaní iného podnikateľa) pokaľ nebol v tomto článku už vyjadrení súhlas s nakladaní v prípade prevodu založenej nehnuteľnosti záložné právo nezaniká a pôsobí v plnom rozsahu podľa tejto zmluvy na nadobúdateľa, b) ani k nej zriadiť vecné bremeno ani iné obdobné právo, ktoré by sťažovalo výkon práv banky zriaďovaných touto zmluvou. " Vzhľadom na to, že v zmysle CSP strany sporu sú povinné uvádzať pravdivo všetky skutočnosti, skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, žalovaný a jeho právny zástupca majú procesnú povinnosť uvádzať pravdivo všetky skutočnosti a máme za to, že zamlčali súdu obmedzenie nakladania s domom v k.ú. Vajnory. K zisteniu súdu, že žalobkyňa vyzývala žalovaného k opusteniu domu pod sankciou finančného charakteru, žalobkyňa namietala, že súd nedostatočne posúdil výzvu, pričom táto neobsahuje ani žiadnu finančnú sankciu. Žalobkyňa navrhovala prenájom domu, ako finančnú výpomoc pre seba a maloleté deti. Žalovaný zámerne zamlčal súdu skutočnosť, že žalobkyňa nemá v súčasnosti žiaden príjem a aj z uvedeného dôvodu požiadala aj o zvýšenie výživného v konaní na OS BA III sp. zn.. 39P/113/2017. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a uviedla, že nemá v súčasnosti žiaden príjem, žalovaný jej platí 75,- EUR na každé maloleté dieťa čím prispieva na výživu maloletých v čase keď má žalobkyňa maloleté deti v starostlivosti. Žalobkyňa sa snaží si nájsť prácu, príležitostne si privyrába, ale jej príjem je neporovnateľný s príjmom žalovaného a nakoľko sa maloleté deti majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a samotný dom predstavuje majetkovú hodnotu ako pre žalobkyňu, tak aj pre žalovaného, je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 zákona o rodine, aby neboli využité majetkové pomery (hodnoty) žalobkyne účelne vzhľadom na jej vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Naproti tomu žalobcov príjem je vo výške cca. 2.500,- EUR netto z ktorého platí výživné žalobkyni a úver v Štátnom fonde rozvoja bývania vo výške 131,18 EUR a úver vo Y. Ú. banke a.s. vo výške cca 402,- EUR. O ďalších záväzkoch žalobkyňa nemá vedomosť. Žalovaný však podľa vlastného vyjadrenia tvrdí, že jeho príjem je nedostatočný a jeho výdavky sú vyššie ako jeho príjem. Práve preto máme za to, že v prípade, že by sa nehnuteľnosť prenajala dočasne by táto skutočnosť pomohla splácať úvery a čiastočne pomohla finančne aj žalobkyni a aj žalovanému, keďže príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý v predmetnej mestskej časti Vajnory predstavuje za porovnateľnú nehnuteľnosť čiastku minimálne 1.200,- EUR mesačne. Naproti tomu nájom 3i bytu v Bratislave by stál žalobcu približne 500,- EUR. Z uvedenej čiastky (príjmu z prípadného nájmu) by žalobkyňa v prvom rade vedela zabezpečovať náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti a rovnako uhrádzať čiastočne úvery ktorými je nehnuteľnosť zaťažená. Žalovaný žalobkyni často spomína, že úver musí splácať sám. Žalobca sám užíva takú veľkú nehnuteľnosť (úžitková plocha domu je cca 130 m2 a dom má 3 spálne, 1 veľkú kúpeľňu (cca 11 m2), 2 WC, obývaciu izbu a kuchyňu), čo považuje žalobkyňa za neúčelné, je pravdepodobné, že má prostriedky na to aby si prenajal menšiu nehnuteľnosť a príjem z prenájmu domu by bol čiastočne príjmom obidvoch, preto bola adresovaná žalovanému výzva zo dňa 3.8.2017. Z príjmu z prenájmu by žalobkyňa spolu so žalovaným mohli uhrádzať obidve splátky hypoték (spolu 533,- EUR) a ostal by im spoločný príjem 670,- EUR, ktorý keby si rozdelili tak by sa zvýšil príjem žalovaného a rovnako žalobkyne do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Zvýšením príjmu žalovaného o ďalších približne 300,-EUR by bol schopný platiť si nájom rovnako ako to robila žalobkyňa. Čo je ale podstatnejšie, takýmto spôsobom by obidvaja spolu mohli uhrádzať splátky hypotéky a žalobkyňa by mala prostriedky pre maloleté deti počas toho, kedy sú maloleté deti v striedavej starostlivosti u nej. Tým, že žalovaný uvedené odmieta, využíva situáciu do ktorej sa bez vlastného zavinenia dostala žalobkyňa, platí sám splátky hypotéky so zámerom, aby v konaní o vysporiadaní bezpodielového vlastníctva mu pravdepodobne bol priznaný väčší podiel na majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je totiž nutné pripomenúť, že vzhľadom na to, že žalobkyňa je aktuálne evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce, je nutné zefektívniť "majetok," ktorý vlastnia so žalobcom a v prvom rade zabezpečovať výživu maloletých v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, nakoľko vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom zo strany žalobkyne a žalovaného má prednosť pred ostatnými výdavkami. Podľa žalobkyne by to zefektívnilo aj finančnú situáciu žalobcu a výzva mu bola zaslaná na "pripomenutie" tejto možnosti. Samotný email žalobkyne z 15.8.2017, ktorý uvádza žalobca na podporu svojich tvrdení a preukázanie odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia považuje za vytrhnutý z kontextu. V rámci komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vznikajú do dnešnej doby situácie, kde sú emócie vyhrotené.. Samotný email však nenapĺňa zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tento je naplnený iba vtedy, ak sa dosiahnutie účelu nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne ak ním treba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Žalobkyňa tvrdila, že podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný porušil čl. 5 CSP, v zmysle ktorého "Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní." Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je zakázané žalobkyni nakladať s nehnuteľnosťou v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa jedná o procesný úkon, ktorý zjavne slúži k svojvoľnému uplatňovaniu práva a prieťahu v konaní. Konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bolo začaté na návrh žalobkyne, takže žalovaného obavy z toho, že žalovaná je zapísaná na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka nie sú na mieste po začatí tohto konania a svoju opodstatnenosť by možno malo, ak by žalobkyňa odmietala skutočnosť, že žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Vajnory. Žalovaný dokonca ani v roku 2014, kedy sa stal záložným dlžníkom voči Y. Ú. banke a.s. nenamietal skutočnosť, že žalobkyňa je zapísaná na liste vlastníctva ako výlučný vlastník. V uvedenom prípade, sa preto iba jedná o procesný úkon (podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva) - ako typ procesnej obrany, ktorý zjavne slúži na zneužitie práva a ktorý nespĺňa zákonné podmienky na jeho nariadenie, nakoľko účel, ktorý tvorí podstatu neodkladného opatrenia je dosiahnutý iným spôsobom a to zabezpečovacím opatrením v podobe záložného práva. Žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, že dom v k.ú. Vajnory je potrebné v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadať, sama podala aj návrh dohody, aj žalobu a snaží sa nájsť vhodné riešenie pre každého účastníka. Komunikácia so žalovaným prebieha normálne, negatívne emócie sa vo veľkej miere z ich správania vytratili nakoľko komunikujú v súvislosti výchovou a časom stráveným s maloletými deťmi, ktorým vychádzajú obidvaja v ústrety. Z uvedeného nie je preto jasné, z akého dôvodu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu návrh na nariadenie bezodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP, v zmysle ktorého sa tento inštitút použije pre prípady, kedy je nutné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, prípadne dosiahnutie účelu sa nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vydané uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 23.10.2017 tak pôsobí negatívne na konečne zmierlivú situáciu medzi účastníkmi (účastníci majú napríklad dohodnuté stráviť spolu Štedrý deň kvôli maloletým deťom), spôsobuje vážny nepomer v rovnosti účastníkov vzhľadom na to, že nakladanie s nehnuteľnosťou je obmedzené zmluvou o zriadení záložného práva s Y. Ú. bankou a.s. Vzmysle § 324 ods.3 CSP "neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením."Jedným zo zákonných predpokladov totiž je podmienka "ak sa nedá sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením," pričom v uvedenom prípade je účel zabezpečený zriadením záložného práva, v zmysle ktorého je obmedzené nakladanie s domom v k.ú. Vajnory. Neexistuje totiž žiadna preukázaná obava, že by žalobkyňa nakladala s nehnuteľnosťou, snažila sa "obísť" žalovaného pri predaji alebo inom nakladaní (žiaden inzerát, obhliadky, ponuky na predaj alebo prenájom), dokonca ju sama vôbec neužíva. Okrem toho nakladanie s nehnuteľnosťou je už obmedzené existenciou záložného práva v prospech Y.U. Ú. banky a.s. a v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobkyňa nie je oprávnená scudziť dom bez súhlasu banky a záložné právo je riadne zapísané na liste vlastníctva. Neodkladné opatrenie má byť procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom obmedzení práva v prípade, že je preukázaná existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Žalovaný nepreukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko sa v odôvodnení opiera o dôvody, ktoré podľa neho mali smerovať k rozvratu manželstva a opomína zákonné podmienky na nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie, ktoré zakazuje nakladať žalobkyni s nehnuteľnosťou je rovnako nadbytočné vzhľadom na znenie zmluvy o zriadení záložného práva s Všeobecnou úverovou bankou a.s. a spôsobuje nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi, nakoľko jeho vydanie bolo odôvodnené skutočnosťami ktoré sa týkajú rozvratu manželstva žalobkyne a žalovaného (aj to len zo strany žalovaného) a poukazujú na starostlivosť len žalovaného o maloleté deti (čo je predmetom iného konania). 25. Z uvedených dôvodov žalobkyňa namietala, že rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia trpí vadami a v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP "Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty" nie je spravodlivé voči žalobkyni. Takže práve naopak žalobkyňa, ktorá po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti (kvôli vyhroteným vzťahom so žalovaným) mala neúmerne vyššie náklady na zriadenie ďalšej domácnosti a ďalších detských izieb prišla o prácu a v súčasnosti nepoberá dávky v nezamestnanosti, čím je veľmi ťažké poskytovať maloletým deťom striedavú osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu ako žalovaný. Žalovaný naopak pravdepodobne nemá finančnú núdzu, nakoľko maloletým deťom kúpil finančne náročné darčeky ako napríklad iPhone, gopro kameru atd'., čo si žalobkyňa nemôže v žiadnom prípade dovoliť. Z uvedeného je rovnako možné vyvodiť, že žalovaný má prostriedky na platenie nájmu v inej nehnuteľnosti a prenájom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo iba vhodným a ekonomicky výhodným riešením situácie žalobkyne, vzhľadom na povinnosť žalobkyne ako rodiča poskytovať v prvom rade podľa svojich majetkových pomerov, schopností a možností poskytovať výživné a starostlivosť o maloleté deti. Žalobkyňa absolútne odmieta "šikanózne" konanie z jej strany, práve naopak návrh žalovaného na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo v rámci aktuálneho stavu nadbytočné, pôsobí šikanózne na žalobkyňu, ktorá je obviňovaná v návrhu z nejakého "svojvoľného vypratávania" a "šikanovania" žalovaného, ktoré ani v návrhu nepreukázal. Máme za to, že vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 23.10.2017, ktorým súd zakázal žalobkyni nakladať s nehnuteľnosťou v k.ú. Vajnory bolo predčasné, súd nedostatočne zistil skutkový a právny stav, prípadne na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu posúdeniu veci. 26. V zmysle § 389 ods.l písm. c) CSP odvolateľka navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (najmä zmluva o zriadení záložného práva, ktorej súčasťou je zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v obmedzení nakladania s nehnuteľnosťou a samotné záložné právo zriadené na nehnuteľnosti). Alternatívne v zmysle § 376 CSP navrhuje, aby súd prvej inštancie uznesenie zrušil, nakoľko v zmysle § 324 ods. 3 CSP účel sledovaný nariadením neodkladného oparenia bol dosiahnutý ešte pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného oparenia zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva, súčasťou ktorého je nakladanie s nehnuteľnosťou obmedzené v zmysle čl. IV bod.2 zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.1.2014. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 28. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 29. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 30. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 32. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 33. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 34. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 35. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 36. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 37. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 38. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 39. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 40. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 41. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 42. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruj k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 43. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. 44. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 45. Z opisu skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že žalobou zo dňa 12. 04. 2017 sa žalobkyňa domáha vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný dňa 02. 10. 2017 návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd do rozhodnutia vo veci o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zakázal žalobkyni nakladať z nehnuteľnosťou v katastri nehnuteľností, vedenou Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX - rodinný dom, súpisné č. XXXXX, postavený na pozemku - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X, najmä rodinný dom predať, darovať alebo prenajať a zdržať sa takých právnych úkonov, ktoré by viedli k svojvoľnému vyprataniu žalobcu z rodinného domu alebo k znemožneniu alebo obmedzeniu jeho užívania žalobcom. 46. Žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že predmetný rodinný dom je v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (aj s pozemkami - parcely registra "C" - parcelné č. XXXX/X, X C. X ) v celosti ako vlastníctvo žalobkyne. Žalobkyňa okrem informácie o začatí sporového konania šikanózne vyzvala žalovaného, aby do 31.08.2017 opustil nehnuteľnosť (rodinný dom) a odsťahoval si svoje osobné veci. Zároveň ho upozornila, že v opačnom prípade bude požadovať od neho úhradu za užívanie nehnuteľnosti (nájom), a to aj spätne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Tejto výzve predchádzala e-mailová správa žalobkyne zo dňa 15.08.2016, v ktorej v závere uviedla, že "pokiaľ odignoruješ mail a nedodržíš uvedené termíny, budem nútená pristúpiť k radikálnemu riešeniu, ktoré ti ihneď znemožní bývať v dome a na ktoré mám po konzultácii s právnikmi a policajtami právo. Nakoľko to bude krajné riešenie, ktoré sa dotkne aj detí verím, že k môjmu návrhu pristúpiš zodpovedne". Žalovaný v liste zo dňa 21.08.2017 (doručený právnej zástupkyni žalobkyne dňa 30.08.2017) okrem iného uviedol, že rodinný dom užíva žalovaný spolu s maloletými deťmi v čase, kedy sú v jeho starostlivosti. Z tohto dôvodu charakterizuje výzvu žalobkyne ako formu šikanovania či nátlaku, keďže v jej zastúpení predčasne žiada žalovaného o vypratanie rodinného domu, ktorý patrí ešte do stále nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán prebiehajúceho sporového konania). Tento list bol doručovaný na vedomie žalobkyni a na jej korešpondenčnú adresu (Č. M. XX, L. XX) sa nepodarilo doručiť. Právna zástupkyňa žalobkyne pripustila v e-mailovej odpovedi zo dňa 12.09.2017 možnosť uzavretia mimosúdnej dohody vo veci vysporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a požiadala o predloženie súvisiaceho návrhu. 47. Žalovaný ako skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedol, že z opísaných dôvodov je zrejmé, že vzhľadom na to, že zo strany žalobkyne nemožno vylúčiť právne úkony, ktoré by v medziach jej výzvy zo dňa 03.08.2017 smerovali k svojvoľnému vyprataniu, znemožneniu či aspoň obmedzeniu práva žalovaného užívať predmetný rodinný dom (výmena zámkov a podobne), žalovaný sa domnieva, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade môže nastať protiprávny stav, spočívajúci v zamedzení užívania predmetného rodinného domu žalobkyňou žalovanému. 48. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v predmetnej veci osvedčil a preukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko z návrhu za začatie konania vo veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že žalobkyňa má záujem zostať vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu aj po vyporiadaní BSM a tak chce zostať naďalej bývať v dome a ako vyplýva z obsahu spisu, vyzvala žalovaného, aby sa z rodinného domu vysťahoval, dom vypratal a odviezol si svoje veci. 49. V súvislosti s predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tieto nezhody sa môžu týkať napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícií ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. V uvedených prípadoch môže každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Ak návrh smeruje k úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom presne vyjadriť jeho rozsah, pretože súd ním je viazaný a nemôže ísť ultra petitum. Návrh možno formulovať aj tak, aby súd rozhodol o striedaní sa v užívaní spoločnej veci alebo žiadať o nahradenie chýbajúcej vôle jedného z manželov pri zamýšľanom právnom úkone ( § 229 C.s.p.). Pri tomto rozhodovaní sa opäť uplatňuje konštrukcia, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Nemôže ísť teda o žalobu na vydanie veci (vindikačnú) proti druhému manželovi, ktorý je takisto úplným jej vlastníkom. Medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi je preto vylúčená žaloba podľa ustanovenia § 126. Vzťahy medzi manželmi možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním predbežného opatrenia (§ 325 C.s.p.). Pri jeho vydaní treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Nemožno však, a to ani výnimočne, vydať neodkladné opatrenie takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený. 50. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) splnené boli, nakoľko predmetom sporu vo veci samej je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej bude riešená aj otázka ďalšieho vlastníctva spoločného majetku bývalých manželov a aj vzťah k nehnuteľnosti, ktorého obsahom je aj riešenie otázky o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci a to k rodinnému domu. Nie je podstatné tvrdenie žalobkyne, že ak ona podala návrh na vyporiadanie BSM, nemožno predpokladať, že z jej strany dochádza k úkonom, ktoré by mali znemožniť žalovanému užívať rodinný dom, pretože nie je podstatné, ktorý z bývalých manželov podal návrh na vyporiadanie BSM. Právne významná nie je ani otázka financovania nákladov na rodinný dom, spoločnej domácnosti do času, kým strany sporu spolu žili, prípadne v súčasnej dobe, tiež výživné na maloleté deti, ako aj otázky, ktorými sa odvolateľka vo svojom odvolaní zaoberala. To bude vecou v inom konaní, napríklad o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Odvolací súd sa s takýmito tvrdeniami odvolateľky v podanom odvolaní oboznámil, ale ich nevyhodnocoval, pretože svojim obsahom neovplyvnili správnosť rozhodnutia okresného súdu. 51. Preto žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 52. V danom prípade žalovaný, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčil svoj nárok voči žalobkyni, z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z vyjadrenia žalobkyne aj žalovaného ako aj z obsahu spisu a predložených listín vyplýva, že strany sporu ako bývalí manželia sa nedokážu dohodnúť pri riešení otázky o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. odvolací súd pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nerieši otázku, kto je, resp. bude oprávnený ( ktorý z bývalých manželov ) naďalej užívať rodinný dom a kto bude musieť dom vypratať, pretože túto otázku vyriešiť súd pri rozhodnutí o vyporiadaní BSM. Za danej situácie je významné, že obe strany sporu zastávajú názor, že nehnuteľnosť patrí do BSM a preto pokiaľ žalobkyňa vyzvala žalovaného aby odišiel z rodinného domu, čo odôvodňuje situáciu, že by mal byť z užívania rodinného domu vylúčený, tento stav je nutné upraviť navrhovaným neodkladným opatrením. Žalobkyňou tvrdenú nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu neodôvodňuje skutočnosť, že v zmysle § 324 ods. 3 CSP účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia bol dosiahnutý ešte pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva, súčasťou ktorého je nakladanie s nehnuteľnosťou, obmedzené v zmysle čl. 4 bod 2 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.1.2014, pretože okrem výroku, že súd zakazuje žalobkyni nakladať s nehnuteľnosťou v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Vajnory, evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX - rodinný dom, súpisné č. XXXXX, postavený na pozemku - parcela registra ". parc. č. XXXX/X, a to najmä rodinný dom predať, darovať alebo prenajať, okresný súd uložil žalobkyni aj povinnosť zdržať sa takých právnych úkonov, ktoré by viedli k svojvoľnému vyprataniu žalobcu z rodinného domu alebo k znemožneniu alebo obmedzeniu jeho užívania žalobcom, a to až do právoplatného skončenia konania sp.zn. 16Pc/10/2017. Práve tvrdenie žalovaného a jeho obava z vypratania rodinného domu, na základe výzvy a hrozby zo strany žalobkyne bolo dôvodnom podania jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to aj z dôvodu, že výkon práv a povinností rodičov k deťom je upravený ich zverením do striedavej starostlivosti a otec mal obavu aj o to, kde bude vykonávať starostlivosť o deti, keď bude musieť rodinný dom opustiť bez toho, že by mal zabezpečené náhradného bývanie. Na túto skutočnosť tiež správne prihliadol aj okresný súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalovaného. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami resp. právami. 53. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorý zároveň poukazuje ako aj na odôvodnenie tohto uznesenia. Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu uznesenie okresného súdu, ktoré je vecne správne. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).