Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/329/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216407 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317216407.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. P. R. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., J. Q. č. XXXX/X, 2. S. R. narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom A., X. č. XXXX/XX, 3. V.. Z. R. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom A.. T. č. XXXX/XX, všetci zastúpení spoločnosťou FUTEJ & Partners, s.r.o., Bratislava, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, za ktorú koná JUDr. Daniel Futej, proti žalovanému: V.. R. B. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., R. č. XX/ XX, zastúpený spoločnosťou Herceg, s.r.o., Bratislava, Košická č. 56, IČO: 35 890 240, za ktorú koná JUDr. Peter Herceg, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. septembra 2017, č.k. 14 C 33/2017-66, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. septembra 2017, č.k. 14 C 33/2017-66, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemkom parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: záhrady, rozloha XXX m2, nachádzajúci sa v obci T., katastrálne územie T., okres B.; žalovanému sa najmä zakazuje uvedený pozemok scudziť, založiť, zaťažiť ho inými právami tretích osôb, ako aj na tento pozemok vstupovať, vykonávať na ňom akékoľvek stavebné alebo iné práce, akokoľvek pozemok upravovať, ako aj konať akýmkoľvek iným spôsobom obmedzujúcim žalobcov v užívaní tohto pozemku až do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie vlastníckeho práva k pozemku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3 § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333 a § 334 C.s.p. Nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti z vlastníckeho práva nebohej X. R., ktorá bola výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a po jej smrti ju zdedili jej potomkovia, a majú za to, že žalovaný nemá žiadny právny titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému pozemku. Žalobcovia vychádzali z priložených dedičských rozhodnutí, tiež poukázali na to, že nikto z nich ani z ich právnych predchodcov nepreviedol žiadnu časť nehnuteľnosti na tretiu osobu. Napriek tomu je ako vlastník spornej parcely vedený žalovaný. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobcovia preukázali, že žalovaný má snahu použiť spornú parcelu na stavebné účely, resp. podniká rôzne kroky, ktorými sa snaží obmedzovať žalobcov v jej užívaní a ktorými v prípade ich realizácie môže žalobcom spôsobiť ujmu, a tým aj ohrozenie výkonu rozhodnutia vo veci samej. Zriadenie záložného práva by obmedzilo žalovaného len obmedzene (v prípade existencie záložného práva by žalovaný mohol vykonávať stavebné práce na spornom pozemku), čo znamená, že nemožno dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Do právoplatného skončenia predmetného sporu vo veci samej, z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov, je na mieste nariadenie neodkladného opatrenia, v opačnom prípade by prípadné samotné určenie vlastníckeho práva k spornej parcele mohlo viesť k ďalším sporom. 2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, navrhol odvolaciemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré do spisu založil odvolateľ spolu s vyjadrením a ktoré sú pre zistenie rozhodujúcich skutočností významné. Poukázal na to, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je preukázanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom tvrdenia žalobcov sú vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu sami priložili. Predmetom sporu je nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, pozemok, parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: záhrady, o rozlohe XXX m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území T., okres B.. Všetci žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od vlastníckeho práva X. R., ktorá mala byť výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a ktorú po jej smrti zdedili jej potomkovia. Z geometrického plánu vyhotoveného dňa 14.2.2002, doloženého do spisu žalobcami, vyplýva, že do roku 2002 bolo označenie pozemnoknižnej parcely č. XXX/X používané pre iný pozemok, ktorý bol geometrickým plánom zlúčený do parcely E. XXX/X a je vo vlastníctve žalobcov. Označenie sporného pozemku ako E. XXX/X vzniklo tak až 14.2.2002 a označenie pozemku XXX/X v starších dokumentoch sa viaže na pozemok, ktorého označenie ako XXX/X zaniklo vytvorením geometrického plánu a jeho následným zavedením do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia stotožnil s tvrdením žalobcov o dedení predmetu sporu po nebohej X. R. a ignoroval skutočnosť, že zdediť v roku 1973 pozemok - parcelu E. XXX/X, ktorá vznikla až v roku 2002, je nemožné. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia neosvedčili skutočnosti hodnoverne preukazujúce ich nárok a jeho trvanie, čím nesplnili zákonnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolateľ k odvolaniu priložil uznesenie Okresného súdu X. zo dňa 19.6.1937, číslo XXXX/XX, ktorým súd povolil zápisy v pozemkovej knihe. Podľa tohto uznesenia sa niektoré parcely zapísané v pozemnoknižných vložkách č. XX a č. XXX na základe geometrického plánu zo dňa 25.10.1935 zlúčili a vytvorili sa nové parcely č. XXX/ X záhrada o výmere 4a XX m2, č. XXX/X zastavaná plocha dom o výmere 1a XX m2, č. XXX/ X zastavaná plocha dom a dvor o výmere XXa XX m2, č. XXX/X dvor o výmere XXa XX m2, č. XXX/X záhrada o výmere 2a XX m2, č. XXX/X záhrada o výmere XXa XX m2, č. XXX/X záhrada o výmere XXa XX m2, č. XXX/X záhrada o výmere XXa XX m2. Podľa tohto uznesenia sa novovytvorené parcely č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X odpisujú do novovytvorenej vložky číslo XXX a vkladá sa vlastnícke právo v prospech manželov K. R. v 1 a X., rod. W., v 1, a to na základe kúpnej zmluvy z roku XXXX. V súlade s týmto uznesením bola teda v prospech právnych predchodcov žalobcov založená pozemnoknižná vložka č. XXX, do ktorej sa zapísalo ich vlastníctvo. S poukazom na uvedené nadobudli právni predchodcovia žalobcov pozemky označené ako parcela č. XXX/X zastavaná plocha dom vo výmere 1a XX m2, parcela č. XXX/X zastavaná plocha dom a dvor vo výmere XXa XX m2, parcela č. XXX/X záhrada vo výmere XXa XX m2, celkom vo výmere XXa XX m2, t.z. X.XXX m2. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú v súčasnosti vlastníkmi pozemkov označených ako parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X záhrady o výmere X.XXX m2, spolu o výmere X.XXX m2. Podľa odvolateľa z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli nehnuteľnosti o výmere o 1 m2 menšej ako je výmera nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov. Tvrdenia žalobcov, že niekedy nadobudli predmet sporu, sú nepravdivé, keďže iný nadobúdací titul, okrem dedenia, neexistuje a osvedčeniami o dedičstve je potvrdené nadobudnutie dedičstva vždy len v rozsahu, v akom boli nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou z roku 1935. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevzal argumentáciu žalobcov bez konfrontácie s priloženými listinnými dôkazmi, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K listinnému dôkazu, ktorý predložili žalobcovia, a to upovedomeniu o spôsobe vybavenia podnetu Okresnej prokuratúry Bratislava III. zo dňa 21.8.2014, č.k. Pd XXX/XX/ XXXX-X, odvolateľ uviedol, že pri vybavení podnetu bolo predmetom skúmania nadobudnutie len X/ X predmetu sporu právnymi predchodcami žalovaného a skutočnosť uvedená v upovedomení, podľa ktorej z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že pozemok označený ako parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady, bol na list vlastníctva zapísaný pod číslom zmeny XXX/X, bola v čase nadobudnutia predmetu sporu (žalovaným) irelevantná, keďže v zozname titulov nadobudnutia predmetu sporu právnymi predchodcami žalovaného sa na liste vlastníctva č. XXX takýto údaj nenachádzal. K oznámeniu o vyradení konania č. X-XXX/XX, ktoré vydal Okresný úrad B., katastrálny odbor, dňa 6.10.2014 žalovaný uviedol, že v kontexte s priloženým uznesením Okresného súdu X. zo dňa 19.6.19637, č. XXXX/ XX, dáva toto oznámenie odpoveď na otázku vlastníctva predmetu sporu a aj právnych titulov jeho nadobudnutia, keď sa v ňom konštatuje, že predmet sporu je v zmysle vykonanej identifikácie identický s pozemnoknižnými parcelami č. XXX/X a XXX/X, pôvodne evidovanými v pozemnoknižnej vložke č. XX, k.ú. T., teda tej istej pozemnoknižnej vložke, do ktorej bol predmet sporu zapísaný v roku XXXX, v tom čase s označením parciel č. XXX/X a XXX/X spolu s parcelami č. XXX/X a XXX/X pre Z. Q., rod. C., v celosti, a teda nie v prospech právnych predchodcov žalobcov. Odvolateľ poukázal aj na pochybenie súdu prvej inštancie, keď tento ignoroval skutočnosti uvedené žalovaným vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie spolu s dôkazmi. Ďalšie procesné pochybenie odvolateľ videl v tom, že súd prvej inštancie mu spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedoručil aj návrh na jeho nariadenie. Nedopustil sa žiadneho konania, ktorým by bolo možné odôvodniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným. Využívanie vlastníctva žalovaného pri užívaní nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobcov nie je nevyhnutné. Pokiaľ ide o preukazovanie plánovanej výstavby na predmete sporu, žalobcovia, nimi predloženým dôkazom - územným rozhodnutím Obce T., vyvracajú svoje tvrdenie o hroziacej výstavbe na predmete sporu, keď z územného rozhodnutia vyplýva, že na predmete sporu nebola územným rozhodnutím umiestnená žiadna stavba. 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uvádzajú, poukazujúc na geometrický plán č. X/ XXXX zo dňa 14.2.2002, že sú vlastníkmi spornej parcely č. XXX/X, a to ako podľa pôvodného stavu do 14.2.2002, tak aj podľa nového stavu vyznačeného v geometrickom pláne, s ktorou skutočnosťou sa žalovaný v odvolaní nevysporiadal. Poukazujú na to, že geometrický plán je len technickým podkladom, na základe ktorého je možné vykonať zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností, nie však nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Uviedli, že okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení konštatuje, že okresný úrad neeviduje listinu, na základe ktorej došlo k prvotnému zápisu sporného pozemku na list vlastníctva č. XXX; k vyjadreniu okresnej prokuratúry sa žalovaný taktiež nevyjadril. Žalovaný nezaujal stanovisko ani k postupu okresného úradu, ktorý, podľa žalobcov, zjavne bez akéhokoľvek zákonného podkladu prepísal sporný pozemok na list vlastníctva č. XXX do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného. Na základe uvedených skutočností sa žalobcovia žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku, v ktorej žalobe poukazujú na skutočnosť, že mali sporný pozemok (rovnako ako aj ich právni predchodcovia) od okamihu jeho nadobudnutia po smrti X. R. nepretržite v držbe, minimálne od roku 2002, kedy bola parcela prepísaná na list vlastníctva č. XXX, čím boli splnené podmienky vydržania sporného pozemku. L., že tvrdenie žalovaného, že predmetom sporu je prístupová cesta, je nepravdivé, na parcele č. XXX/X sa žiadna prístupová cesta nenachádza. Podľa vyjadrenia žalobcov nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p., keď súd môže rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán v súlade s § 329 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia sú toho názoru, že dostatočne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, o čom svedčí aj skutočnosť, že od podania žaloby o určenie vlastníckeho práva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a nájomcom - spoločnosťou Black Swan Investments & Consultancy, s.r.o., ktorá už žalobcov oslovila v súvislosti so sporným pozemkom ako údajný nájomca s požiadavkou na preukázanie vlastníckeho práva k oploteniu a žumpe. Navrhli odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech, napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby podľa písm. c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, podľa písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 11. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 13.1. V posudzovanej veci sa žalobcovia, tvrdiac, že sú vlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: záhrady, rozloha XXX m2, nachádzajúcej sa v obci T., katastrálne územie T., okres B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, domáhajú, aby súd nariadil žalovanému nenakladať s predmetným pozemkom, najmä zakázal mu uvedený pozemok scudziť, založiť, zaťažiť ho inými právami tretích osôb, ako aj na tento pozemok vstupovať, vykonávať na ňom akékoľvek stavebné alebo iné práce, akokoľvek pozemok upravovať, ako aj konať akýmkoľvek iným spôsobom obmedzujúcim žalobcov v užívaní tohto pozemku, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie vlastníckeho práva k pozemku. V súčasnosti je ako vlastník spornej parcely evidovaný v katastri nehnuteľností žalovaný. Žalobcovia v 1. až 3. rade preukazujú nadobudnutie spornej nehnuteľnosti nasledovne. 13.2. Žalobca v 1. rade tvrdí, že rozhodnutím Štátneho notárstva v X. zo dňa 13.2.1973, sp.zn. D XXX/ XX, nadobudol po nebohej X. R. X-vý podiel na nehnuteľnostiach - domový majetok s dvorom a záhradou v celosti, nachádzajúci sa v katastrálnom území T., parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, vedený v SG X., na evidenčnom liste č. XX, a parcely č. XXX, XXX. V čase smrti X. R. boli vyššie uvedené pozemky, medzi nimi i sporná parcela č. XXX/X, v jej výlučnom vlastníctve a následne ich zdedili jej potomkovia, medzi ktorými bol aj žalobca v 1. rade. Toto svoje tvrdenie preukazoval rozhodnutím Štátneho notárstva v X. zo dňa 13.2.1973, sp.zn. D XXX/XX (č.l. 14 spisu). 13.3. Žalobkyňa v 2. rade tvrdí, že Osvedčením o dedičstve vydaným Q.. V. H., notárkou dňa 11.3.2015, sp.zn. XXD/XXXX/XXXX, F. XXX/XXXX, v dedičskej veci po nebohom C. R. nadobudla 1- nový podiel na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely reg. „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele č. XXX/X. N. C. R. pritom nadobudol podiel na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom osvedčenia o dedičstve po pánovi C. R., spolu so žalobcom v 1. rade na základe rozhodnutia v dedičskej veci po nebohej X. R.. Toto svoje tvrdenie preukazovala osvedčením o dedičstve vydaným Q.. V. H., notárkou, dňa 11.3.2015, sp.zn. XXD/ XXXX/XXXX, F. XXX/XXXX (č.l. 15, 16 spisu). 13.4. Žalobkyňa v 3. rade tvrdí, že nadobudla na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 13.8.2014 medzi ňou ako obdarovanou a R. R., nar. XX.X.XXXX, ako darkyňou X/X-ný podiel na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, a rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č.XXX/X. W. R. R. nadobudla podiel na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom uvedenej darovacej zmluvy, spolu so žalobcom v 1. rade a nebohým C. R. na základe rozhodnutia v dedičskej veci po nebohej X. R.. Toto svoje tvrdenie preukazovala darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 13.8.2014 v znení dodatku č. 2 k darovacej zmluve uzatvoreného dňa 31.3.2016 (č.l. 17, 18, 23 - 26 spisu). 13.5. Všetci žalobcovia teda odvodzujú svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti od vlastníckeho práva X. R., ktorá mala byť výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a po jej smrti nehnuteľnosti zdedili jej potomkovia. Doklad o vlastníctve sporného pozemku X. R. sa v spise nenachádza. 13.6. Žalobcovia preukazujú svoje vlastníctvo k spornej parcele listinnými dokladmi, obsahujúcimi rôzne spôsoby identifikácie parciel. Parcelu č. XXX/X identifikujú raz ako parcelu zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX a raz ako parcelu registra „C“ zapísanú na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia teda nerozlišujú medzi pozemkami evidovanými v katastri nehnuteľností ako parcely registra „C“, ktoré sú geometricky zamerané a prevedené do terajšieho stavu katastra nehnuteľností, alebo evidovanými ako parcely registra „E“, teda pozemkami pozemnoknižnými, ktoré, ak sa zapisujú do katastra nehnuteľností bez geometrického zamerania, zapisujú sa v pôvodnom stave podľa údajov pozemkovej knihy, alebo len parcelami pozemnoknižnými, teda parcelami zapísanými v pozemnoknižnej vložke, alebo iných listinách pozemkovej knihy. Žalobcovia prostredníctvom identifikácie parciel, či už identifikácie parcely č. XXX/X pozemnoknižnej, alebo spätnej identifikácie parcely č. XXX/X registra „C“, jednoznačne nepreukázali, ktorá z týchto parciel je v skutočnosti predmetom súdneho sporu, neuniesli dôkazné bremeno a neosvedčili tak existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ako jednej zo zákonných podmienok, ktorej splnenie je nevyhnutné pre úspešné domáhanie sa nároku. 14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupujúc podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).