Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/317/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216439 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317216439.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobkyne: C. A., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, M., proti žalovanému: B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, M., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 7. septembra 2017, č. k. 23C/61/2017- 18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami: rodinným domom v M. so súp. č. XXX, nachádzajúcich sa na parcele reg. „R. O.. Č.. XX/X, o výmere 61 m2, zastavané plochy a nádvoria, s parcelou č. XX/X, o výmere 61 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 729 m2, záhrady, parc. č. XX/X o výmere 147 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanými na LV č. XXXX, evidovanými Okresným úradom A., katastrálny odbor A., U. M., katastrálne územie M., najmä aby vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam nepreviedol na tretiu osobu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že v októbri v roku 2004 spolu so žalovaným začali výstavbu nehnuteľnosti na pozemkoch, ktoré žalovaný nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 11.05.2005 do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa od počiatku vystupovala v stavebnom konaní ako účastník stavebného konania ako investor, reálne výstavbu rodinného domu financovala z vlastných príjmov, platila všetky administratívne poplatky spojené so správnym konaním a samotnou realizáciou stavby. Do výstavby nehnuteľnosti a interiérového zariadenia rodinného domu reálne investovala celkovú sumu vo výške 170.000,- eur, z dôvodu, že žalovaný nebol dostatočne zárobkovo činný, aby výstavbu financoval sám. Na základe vyššie uvedeného mala žalobkyňa za to, že jej vzniká spoluvlastnícky podiel, so žalovaným mali ústne dohodnuté zanesenie jej podielu na rodinný dom a pozemkom k tomu prislúchajúcim vo veľkosti 1, čo sa podvodným konaním z jeho strany nestalo a na LV č. XXXX je v súčasnosti výslovne žalovaný uvedený ako výlučný vlastník všetkých nehnuteľností. Dňa 11.05.2017 ju kontaktoval právny zástupca žalovaného, ktorý poukazoval na výlučné vlastníctvo žalovaného nehnuteľností a na jej neoprávnené zotrvanie a užívanie ich, nakoľko k nehnuteľnostiam nemá žiaden právny vzťah. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť opustila spolu s maloletým dňa 24.06.2017, nakoľko žalovaný sa do domu vrátil a začal ho využívať spolu so svojou priateľkou a jej maloletým dieťaťom, ich vzájomné spolužitie bolo pre nich dospelé osoby neznesiteľné z dôvodu násilia. Žalobkyňa považuje správanie a konanie žalovaného za nebezpečné a nepredvídateľné. Strany sporu po 12 rokoch partnerského vzťahu, uzavreli manželstvo dňa 22.10.2008, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.03.2017 rozvedené. Dôvodom rozvratu manželstva bolo dlhodobé psychické násilie spojené s fyzickými útokmi voči žalobkyni, vďaka ktorému došlo k trvalému odcudzeniu s nemožnosťou nápravy. Žalobkyňa nevylučuje, že žalovaný by mohol naďalej s pozemkami a rodinným domom nakladať a previesť ich na ďalšiu osobu, čím by došlo k porušeniu jej práv, ktoré si v súčasnosti uplatňuje mimosúdnou dohodou. Žalobkyňa mala za to, že oprávnenosť jej obáv z možného prevodu nehnuteľností žalovaným na tretiu osobu a teda aj nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov je súdu dostatočne osvedčená najmä z predchádzajúceho správania žalovaného k jej osobe, zodpovedajúcej profilu násilníka, ktorý sa naďalej snaží na žalobkyňu pôsobiť prostredníctvom spoločného majetku a ublížiť jej. Žalobkyňa nevylučuje, že prevodom nehnuteľností na tretiu osobu jej chce ublížiť tým, že by ju obral o jej majetkové práva. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 327 C.s.p.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania o veci samej. Uviedol, že medzi náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých absencia má za následok podľa § 327 C.s.p. odmietnutie takéhoto návrhu, patria, okrem všeobecných náležitostí podania podľa 127 C.s.p., aj osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 - 136 C.s.p. a osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 C.s.p.. Vzhľadom na predmet neodkladného opatrenia, ktorého charakter nepredstavuje trvalú úpravu pomerov, ale len dočasnú a rovnako ani nesubsumuje rozhodnutie o veci samej, je nevyhnutné, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé, jasné a zrozumiteľné, čoho sa žalobca bude domáhať žalobou vo veci samej a to aj z toho dôvodu, že súd bude musieť žalobcovi uložiť povinnosť, aby podal žalobu vo veci samej s konkrétnou špecifikáciou predmetu konania vo veci samej a jej účastníkov (strán sporu). Poukázal na to, že konanie o neodkladnom opatrení, ako aj konanie o samotnej žalobe, môže začať len na základe návrhu, je teda prejavom dispozičného práva navrhovateľa, resp. ktorejkoľvek zo strán sporu. Dispozičným právom sa rozumejú oprávnenia subjektov konania prejavmi ich vôle určovať predmet konania (t.j. práva a povinnosti, ktorých sa domáhajú), okruh subjektov konania, ako aj nakladať s predmetom konania, ako aj s okruhom jeho subjektov. V sporovom konaní toto právo patrí jedine subjektom konania a preto súd v tomto prípade nemôže nahrádzať vôľu navrhovateľa a namiesto neho určovať, čoho sa má vo veci samej domáhať, teda akú žalobu má podať, ak tak sám neurčil, čím jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsiahol požadované náležitosti žaloby podľa § 132 C.s.p., hlavne žalobný návrh, resp. jeho budúce a plánované znenie. 4. V danej veci z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývalo, čoho by sa žalobkyňa chcela domáhať vo veci samej, pričom žalobkyňa túto skutočnosť ani len nezmienila. Uvedený nedostatok spočívajúci v absencii žalobného návrhu ako jednej z náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyústil taktiež do nezrozumiteľného a materiálne nevykonateľného petitu neodkladného opatrenia (t.j. ... „musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha“), keďže časovú pôsobnosť navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyňa neohraničila, pričom ako už súd uviedol, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo zrejmé, aké rozhodnutie vo veci samej, by mal v budúcnosti súd vyhlásiť. V zmysle vyššie uvedených skutočností, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu prvej inštancie neobsahoval náležitosti stanovené § 326 C.s.p., teda žalobný návrh ako jednu z náležitostí žaloby, čo vyústilo v absenciu zrozumiteľného petitu neodkladného opatrenia, čoho následkom bolo podľa § 327 C.s.p. odmietnutie takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uviedla, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je evidentné, zreteľné, jasné a zrozumiteľné, čoho sa ako žalobkyňa domáha. V podaní vykresľuje predchádzajúce konanie žalovaného, ktoré vyústilo až v nevyhnutnosť procesnej ochrany neodkladným opatrením, ktorým boli uložené žalovanému dočasné zákazy podľa § 325 ods. 2 písm. e/, h/ C.s.p.. Má zato, že týmto dostatočne osvedčila násilie zo strany žalovaného. Súčasne v návrhu uviedla aj dôvody odôvodňujúce jej oprávnený záujem na nehnuteľnosti, ktorá je síce toho času vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ale súčasne sa pripúšťa možnosť spoluvlastníckeho podielu na tejto nehnuteľnosti v jej prospech, ktorá otázka má byť predmetom ďalšieho súdneho konania a v súčasnosti je predmetom zmierovacieho konania. Z návrhu je tak celkom jasné, že u žalovaného ako osoby s násilným sklonom a črtou manipulácie, je zvýšená obava a suspekcia, že bude s majetkom nakladať, čím zmarí jej práva na nehnuteľnosť, ktorých sa v súčasnosti domáha mimosúdnou formou. Aj petit navrhovaného neodkladného opatrenia je zrozumiteľný, keďže sa ním domáha zabránenia prevodu nehnuteľností žalovaným na tretiu osobu. Navyše vady vytýkané súdom prvej inštancie nebránili pokračovaniu v konaní a nešlo o neodstrániteľné vady. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zmeniť. 7. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol dostatočne zrozumiteľný a preto nebol správny postup súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Predovšetkým návrh žalobkyne obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako i opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i znenie výroku neodkladného opatrenia. Výrok navrhovaného neodkladného opatrenia bol dostatočne určitý a zrozumiteľný a je nepochybné, že v ňom žalobkyňa žiadala uloženie zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v ňom popísanými. Rovnako bolo zrejmé, že sa uloženia tejto povinnosti voči žalovanému domáha z obavy ich možného prevodu na tretiu osobu, čím sledovala ochranu svojho prípadného spoluvlastníckeho podielu k nim. Za konanie žalovaného, ktoré by malo nasvedčovať možnosť prevodu žalovaných nehnuteľností na tretiu osobu označila jeho násilné správanie k nej, ako i neochota sa mimosúdne dohodnúť. 8. Napriek vyššie uvedenému, odvolací súd nemohol návrhu žalobkyne na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vyhovieť. V tomto smere uvádza, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O.s.p. 9. V danej veci odvolací súd má za to, že žalobkyňa síce osvedčila uplatnený nárok (svoje právo domáhať sa určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti), avšak neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť nielen svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. V tomto smere nepostačuje iba obava žalobkyne z možného prevodu nehnuteľnosti žalovaným na tretiu osobu, ale osvedčenie, že táto obava aj reálne hrozí (a to v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žalobkyňa v predmetnej veci neosvedčila a nepreukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ani z jej odvolania) nevyplýva záver, že by mal žalovaný záujem predmetnú nehnuteľnosť predať, resp. že realizuje jej prevod akýmkoľvek spôsobom, z čoho je zrejmé, že žalovaný nemá v súčasnosti záujem scudziť, resp. iným spôsobom previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo teda osvedčené, že by žalovaný v súčasnej dobe vykonával nejaké úkony smerujúce k prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Sama žalobkyňa uviedla, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť v súčasnosti užíva so svojou novou partnerkou a jej dieťaťom, čo samo o sebe vylučuje jeho zámer ju prevádzať na tretiu osobu. Tvrdenie, že úmysel žalovaného previesť predmetné nehnuteľnosti má vyplývať z toho, že sa žalovaný ku žalobkyni správa násilne, resp. že nechce jej nárok usporiadať mimosúdne, nepovažoval odvolací súd za postačujúce. Uvedené správanie totiž samo o sebe nepreukazuje úmysel nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Takéto konanie žalovaného by mohlo byť dôvodom iba pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., čo sa aj v minulosti stalo. Navyše prípadný nárok žalobkyne na podiel na predmetných nehnuteľnostiach zrejme bude predmetom konania o vyporiadanie BSM (§ 150 OZ) medzi bývalými manželmi, resp. nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (investícii do cudzej veci). 10. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov, t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Inak povedané, žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný v súčasnej dobe mieni predmetnú nehnuteľnosť ďalej prevádzať na tretie osoby. Takéto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“, nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. 11. Z toho vyplýva, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na jeho nariadenie zamietol. 12. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).