Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/658/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1399899519 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1399899519.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: A.. P.. M. Ď., C. Z. X, D., Č. Q., zastúpeného JUDr. Jozefom Holíčom, advokátom, so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti žalovaným: X/ A. C., T. XX, C., správca konkurznej podstaty úpadcu Želstav A - Z spol. s. r. o. v konkurze, so sídlom Štefánikova ul. 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, 2/ AMSET, s. r. o., so sídlom Jakubovo nám. 3, Bratislava, IČO: 17 328 969, zastúpenému JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. októbra 2013, č. k. 19Cb 558/1999 - 888, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po zmene petitu žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 29. 11. 2011, č. k. 19Cb 558/1999 -702 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam na parc. č. XXXXX/X, druh stavby 20, popis stavby: V. X a parc. č. XXXXX/X, druh stavby: 20, popis stavby V. X, vedených na LV č. XXXX a proti žalovanému 2/ sa domáhal ich vypratania. Rozhodol tak podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalobca tvrdil, že jeho právo bolo porušené, keďže správca konkurznej podstaty spoločnosti Želstav A - Z, s. r. o ako žalovaný 1/ v rámci speňažovania majetku odpredal žalovanému 2/ sporné nehnuteľnosti, preto v takomto prípade, keď už došlo k porušeniu právneho postavenia žalobcu, neprichádza určovací návrh ako prostriedok poskytnutia ochrany jeho právneho postavenia, a teda ako určitá forma prevencie do úvahy, ale v takomto prípade môže mať žalobca záujem už len na odstránení následkov porušenia práva, teda na samotnom plnení, t. j. domáhať sa od nadobúdateľa sporného majetku jeho vydania, resp. vypratania. Uviedol, že žalobca sa okrem určenia vlastníctva domáhal aj uloženia povinnosti žalovanému 2/ predmetné nehnuteľnosti vypratať a v rámci rozhodovania o tomto nároku si súd musí ako predbežnú otázku určiť, či žalobcovi svedčí vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam, a preto nemôže byť žalobca úspešný v určovacom petite svojej žaloby, ktorý sa javí ako nadbytočný. Na základe uvedenej skutočnosti dospel k názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti, tak ako boli vyšpecifikované v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 29. 11. 2011, č. k. 19Cb 558/1999 - 702, ktorým povolil zmenu petitu žaloby, patria do jeho vlastníctva. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca vystupujúci pod obchodným menom Stavebno-obchodná firma A - Z, Hodonín, IČO: 10 5792 81 ako kupujúci a Federálny fond národného majetku ČSFR ako predávajúci, uzavreli dňa 30. 4. 1992 Zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej Federálny fond národného majetku ČSFR previedol na Stavebno-obchodnú firmu A - Z, Hodonín vlastníctvo práva ku všetkým veciam a všetky iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu privatizovaného Železničného staviteľstva Bratislava, stredisko Bratislava, pôvodne začleneného do štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava, kúpna cena bola stanovená sumou 455 miliónov Kčs. Dňa 23. 7. 1992 založili spoločníci Stavebno-obchodná firma A - Z, Měšťanská 9, Hodonín, Z. R. - Z. A.. P.. M.B. Ď., P.. R. R. B. P.. X. Z. spoločnosť Želstav A-Z s. r. o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava. Zmenou spoločenskej zmluvy - Dodatkom č. 1 z 23. 11. 1992 a Dodatkom č. 3 zo dňa 14. 12. 1992 bolo upresnené obchodné meno a miesto podnikania spoločníka Stavebno-obchodná firma A - Z, Měšťanská 9, Hodonín na obchodné meno: A.. P.. M. Ď. - Stavebno-obchodná firma A - Z, s miestom podnikania Štefánikova 15, Bratislava. Zároveň touto zmenou spoločenskej zmluvy spoločník A.. P.. M.B. Ď., Stavebno-obchodná firma A - Z, Bratislava, v súlade s § 59 a 109 ods. 3 Obchodného zákonníka vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A - Z s. r. o. časť podniku Železničné staviteľstvo, a to v rozsahu, ktorý nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku z 30. 4. 1992 a jej príloh ako aj Zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 92/1992 Zb. s výnimkou nehnuteľností, a to rekreačného strediska K. F. v E.. Ú.. K. F. B. F. N. E.. Ú.. K.. Zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná spoločníkmi vrátane A.. P.. M.B. Ď. a jeho manželky Z. R. a ich podpisy boli overené Obvodným úradom Bratislava I. Návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy zaslala na Štátne notárstvo Bratislava I spoločnosť Želstav A - Z s. r. o. a návrh podpísal konateľ A.. P.. M. Ď. dňa 23. 12. 1992. Konštatoval, že v návrhu označil konkrétne nehnuteľnosti a tie, ktoré sú predmetom sporu, medzi nimi uvedené neboli, avšak Štátne notárstvo Bratislava I registrovalo Zmenu spoločenskej zmluvy svojím záznamom z 28. 12. 1992 pod č. R1587/92, a to ako celok a nielen jednotlivé konkrétne uvedené nehnuteľnosti. Rozhodnutie Štátneho notárstva zrušené nebolo, je platné a účinné a súd je takýmto rozhodnutím viazaný. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 7Nc 8/01 - 15 zo dňa 21. 3. 2003, právoplatne dňa 4. 8. 2004, ktorým bolo zastavené konanie o návrhu na povolenie obnovy konania, vedeného pred bývalým štátnym notárstvom Bratislava I, č. k. RI589/92, ktorým bol registrovaný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku 6Obo 62/03 zo dňa 24. 9. 2003, podľa ktorého dňom registrácie spoločenskej zmluvy na Štátnom notárstve nadobudla zmena spoločenskej zmluvy ako celku právoplatnosť, stala sa právne účinnou a zároveň aj vkladuschopnou listinou, keďže registráciou Štátnym notárstvom bola splnená základná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v roku 1992, podľa ktorého k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom. Z uvedeného dôvodu vlastníctvo k celému vnesenému majetku prešlo dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy, t. j. dňom 28. 12. 1992 na spoločnosť Želstav A - Z, s. r. o. a týmto dňom prestal byť žalobca vlastníkom vneseného majetku. Je nepochybné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, boli súčasťou majetku, ktorý nadobudol na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 30. 4. 1992 Federálnym fondom národného majetku ČSFR, a ktorý na základe zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti Želstav A-Z, s. r. o., Dodatkom č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 vniesol ako nepeňažný vklad do majetku spoločnosti Želstav A-Z, s. r. o., pričom Dodatok č. 1 podpísal A.. P.. M.B. Ď. ako aj jeho manželka Z. R., ktorá sa preto nemôže úspešne domáhať určenia, že na takýto úkon dala súhlas iba ako spoločníčka spoločnosti Želstav A-Z, s. r. o., a nie ako manželka A.. P.. M. Ď.. Poukázal na to, že Najvyšší súd v rozsudku spisovej značky 2Obo 170/96 ako aj v rozsudku sp. zn. 6Obo 62/03 sa zaoberal aj významom a právnym dopadom rozsudku Okresného súdu Hodonín sp. zn. 7C 669/96 zo dňa 5. 5. 1997, ktorým súd určil, že právny úkon, ktorý A.. P.. M. Ď.V. ako spoločník spoločnosti Želstav A - Z, s. r. o. vniesol do tejto spoločnosti majetok tak, ako ho získal na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30. 4. 1992, uzatvorenej s Federálnym fondom národného majetku ČSFR, a to formou dodatku č. 1 o zmene spoločenskej zmluvy v čl. IV bod 5 je neplatný a uviedol, že by bolo v rozpore s verejným poriadkom uznať rozhodnutie súdu Českej republiky a vzhľadom na to, že účastníci konania pred Okresným súdom v Hodoníne tento dezinformovali nepravdivými prednesmi v rozpore so skutočnosťou, posúdil tento rozsudok ako bezcenný z hľadiska posudzovania nároku žalobcu na určenie vlastníctva. Dospel preto k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by opätovne nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam po dátume registrácie zmeny spoločenskej zmluvy na Štátnom notárstve, t. j. po dátume 28. 12. 1992. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrilo spoločnosti Želstav A - Z s. r. o. Vykonaným dokazovaním ďalej mal za preukázané, že Mestský súd v Bratislave uznesením č. k. 38K 111/95 - 59 zo dňa 1. 2. 1996 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Želstav A - Z s. r. o. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil A.. A. A., ktorý v rámci speňažovania majetku odpredal nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu spoločnosti žalovaného 2/ tak, ako je zrejmé z výpisu z LV č. XXXX. Keďže žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nie je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá patrí vlastníkovi, a preto jeho návrh na vypratanie nehnuteľnosti zamietol. Uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne A.. D. D. na okolnosti registrácie dodatku spoločenskej zmluvy č. 1 z 23. 11. 1992, P.. K. O.S. k otázke spracovania Zmluvy o predaji časti podniku, vyžiadaním LV č. XXXX, prípadne LV č. XXXX spolu so všetkými listinami, ktoré boli použité ako položky pre jednotlivé záznamy, keďže takéto dokazovanie by bolo vo vzťahu k prejednávanej veci nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné, keď na základe vykonaných dôkazov bolo možné dostatočným spôsobom ustáliť skutkový stav veci. Taktiež nevykonal doplnenie dokazovania dotazom na P.. K., vedúcu oddelenia pre vykonanie zápisov v Katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, aby oznámila súdu, ktorý pracovník prevzal uznesenie súdu sp. značky 19Cb 146/99 - 112 (predbežné opatrenie) a nevykonal zapísanie plomb a z akého dôvodu, keďže toto doplnenie dokazovania posúdil ako nadbytočné, ktoré by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým že súd prvej inštancie pri rozhodovaní porušil zákon podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O. s. p. s poukazom na porušenie ust. § 205a ods. 1 písm. b/ O. s. p. Namietal, že súd prvej inštancie konal vo veci ako súd "obchodnoprávny Cb" napriek tomu, že mal konať senát "občianskoprávny C", v dôsledku čoho nerešpektoval podanie žalobcu s poukazom na Občiansky zákonník, ale riadil sa rozhodnutiami v zmysle Obchodného zákonníka a Zákona o konkurze a vyrovnaní, čo je nesprávne. Nesprávne podľa jeho názoru súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by opätovne nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam po dátume registrácie zmeny spoločenskej zmluvy na štátnom notárstve, t. j. po dátume 28. 12. 1992, pretože žalobca bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností až v roku 2004, čo preukázal predloženými listami vlastníctva, z čoho vyplýva, že registráciou v roku 1992 - 1993 vlastníctvo na spoločnosť Želstav A - Z s. r. o. neprešlo. Predmetné nehnuteľnosti neboli Štátnym notárstvom registrované záznamom č. RI 587/92, čo bolo konštatované aj v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave č. 27S 15/98, č. 27S 17/98 zo dňa 6. 10. 1998, ktoré boli (nepriamo) potvrdené rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. značky M - Sždov 2/99 a M - Sždov 4/99 tým, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo Najvyšším súdom SR zamietnuté. Na základe týchto rozsudkov Krajský katastrálny úrad v Bratislave zrušil zápisy vlastníctva v prospech vlastníctva Želstavu A - Z s. r. o. z dôvodu, že registrovaná zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 pod č. RI 587/92 z 28. 12. 1992 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 170/96 zo 14. 5. 1997 nespĺňajú podmienky na vykonanie záznamu. Tieto skutočnosti by súd zistil podľa jeho názoru, ak by vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne A.. G. D., P.. K. O.X., vyžiadaním LV č. XXXX, prípadne LV č. XXXX spolu so všetkými listinami, ktoré boli použité ako položky pre jednotlivé záznamy a dotazom na P.. K., vedúcu oddelenia pre vykonanie zápisov v Katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré však považoval za nadbytočné a právne irelevantné, avšak nevykonanie dokazovania výsluchom svedkov malo za následok porušenie § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O. s. p. a týmto nesprávnym a nezákonným postupom pri dokazovaní porušil ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 2 O. s. p. Namietal, že nevykonaním dokazovania, ktoré malo pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, porušil súd ust. § 120 ods. 1 O. s. p. a v tejto súvislosti poukázal na komentár O. s. p. JUDr. Krajčo a kol. na str. 487, 488. Namietal, že týmto postupom mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvej inštancie porušil čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené práva a slobody, nesmú sa využívať na iný účel než na ten, na ktorý boli určené. Nemohol preto použiť v občianskom súdnom spore podľa Občianskeho zákonníka rozhodnutia podľa Obchodného zákonníka a Zákona o konkurze a vyrovnaní, mohol rozhodovať len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nesprávne však použil rozhodnutia obchodných súdov sp. zn. 2Obo 170/96 a sp.zn. 6Obo 62/03, ktorými nemohlo byť rozhodované o vlastníctve k nehnuteľnostiam. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Poukázal na to, že predmetný majetok nadobudol do vlastníctva dňa 30. 4. 1992 na základe Zmluvy o predaji časti podniku, uzatvorenej medzi Federálnym fondom národného majetku ČSFR a Stavebno-obchodnou firma A - Z, Hodonín, ktoré bolo na žalobcu zapísané v roku 1995 pod pol. VZ č. 404/95 č. 84/96. V čase podania žaloby 25. 9. 1997 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, čoho dôkazom je LV č. XXXX a LV č. XXXX. Nehnuteľnosti na parc. č. XXXXX/X a č. XXXXX/X na žalovaného 1/ boli prevedené bez akejkoľvek vkladuschopnej alebo záznamovej listiny pod pol. v. z. 1061/04 až v roku 2004. Dôkazom o tom sú rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. značky 27S 17/98, a 27S 60/99, ako aj protest okresného prokurátora č. Pd 2027/04 - 16. Prevod vlastníctva na žalovaného 1/ bol realizovaný v rozpore so zákonom, čo konštatuje aj Krajský súd v Bratislave v uvedených rozsudkoch, ktoré správny orgán, a ani súd nerešpektovali a žalovaný 1/ nerešpektoval ani predbežné opatrenie vydané Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 19Cb 146/99, právoplatné a vykonateľné v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 28Cob 174/99, musel žiadať o pribratia do konania žalovaného 2/, ktorému bol majetok predaný a zároveň musel zmeniť petit žaloby. Súd prvej inštancie nesprávne podľa jeho názoru konštatoval, že môže mať už len záujem na samotnom plnení, t. j. domáhať sa od nadobúdateľa sporného majetku o jeho vydanie, resp. vypratanie, keď nevyhodnotil svoje uznesenie sp. zn. 19Cb 558/1999 - 702, ktorým pripustil zmenu petitu a neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný 1/ už nemohol vypratať nehnuteľnosti, keď previedol vlastníctvo na žalovaného 2/. Namietal, že naliehavý právny záujem na určení preukázal podaniami zo dňa 4. 12. 1997, 20. 2. 1998, 4. 3. 1998 a 1. 3. 2006 a o existencii jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení svedčí aj nemožnosť vysporiadať aj BSM žalobcu a jeho manželky na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Hodoníne č. k. 4C 784/96 zo dňa 24. 6. 1996. Ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd hodnotil iba dôkazy predkladané žalovaným 1/, v dôsledku čoho porušil zásadu rovnosti strán a aj zásadu nestrannosti a nezávislosti, čo malo za následok porušenie aj zásady konať a rozhodnúť v primeranej lehote. Nezaoberal sa návrhmi žalobcu v tom, či Dodatok spoločenskej zmluvy č. 1 je právoplatným dodatkom v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jeho tvrdením, že predmetné nehnuteľnosti neboli zapísané v konkurznej podstate žalovaného 1/. Uviedol, že Dodatok spoločenskej zmluvy č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 bol v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka právoplatne zrušený Dodatkom č. 3, Zmeny spoločenskej zmluvy dňa 14. 12. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a účinnosť dňa 22. 1. 1993 a podpísaním s overenými podpismi spoločníkov, kedy už štátne notárstva neexistovali a na prevod vlastníctva musela byť vkladuschopná listina podľa § 2 až § 6 Katastrálneho zákona č. 265/92 Zb. Ďalej namietal, že ani v spoločenskej zmluve č. 1 a č. 3 nie je uvedené, že majetok "vniesol" ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A - Z s. r. o., ale v čl. IV bod 5 dodatku č. 1 a č. 3 je uvedené, že majetok "vnáša" ako nepeňažný vklad, čo sa však do dnešného dňa nestalo. Na vnesenie nepeňažného vkladu do spoločnosti musela byť uzatvorená Zmluva o predaji časti podniku v zmysle § 59 a 109 ods. 3 v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá však uzavretá nebola, a preto nedošlo k navýšeniu základného imania, čoho dôkazom je výpis z obchodného registra spoločnosti Želstav A - Z s. r. o., v ktorom základnom imaní je stále uvedená suma 200 000 Sk. To, že obligatórne pre prevod vlastníctva nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu majetku, konštatovali aj spoločníci v prípise Slovenskej sporiteľni a. s. dňa 8. 11. 1994, ako aj audítori vo svojich audítorských správach za rok 1992 až 1994. Súd prvej inštancie sa týmito jeho námietkami nezaoberal a tým mu znemožnil domáhať sa zákonným spôsobom svojho vlastníckeho práva. Súd porušil O. s. p. aj tým, že neskúmal, či boli naplnené formálne predpoklady uvedené v ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka (najmä § 483 v spojení s ust. § 59 ods. 3, keď poukazuje na spoločenskú zmluvu, bez riadneho preskúmania a vyhodnotenia). Taktiež sa nevysporiadal s otázkou platnosti rozsudku Okresného súdu v Hodoníne sp. zn. 7C 669/96 zo dňa 5. 5. 1997, iba si osvojil nesprávny právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu č. k. 2Obo 170/96 zo dňa 14. 5. 1997, že predmetný rozsudok je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, pričom nesprávne vychádzal z čl. 23 písm. e/ Zmluvy o právnej pomoci uzavretej medzi ČR a SR, uverejnenej pod č. 193/1993 Z. z., keď čl. 23 uvedenej zmluvy možno aplikovať len na vzťahy uvedené v čl. 22 uvedenej zmluvy a nesprávne použil výhradu verejného poriadku v súvislosti s domnienkou o nesprávnom výklade zákona. Namietal, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je dôkazom o nadobudnutí majetku žalovaným 1/, pretože jeho výrok neurčil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Želstav A - Z s. r. o. a uvedeným rozsudkom nebolo rozhodované o nehnuteľnostiach, o ktorých sa koná v tomto konaní, a okrem toho vlastníctvo mohlo prejsť v prospech úpadcu iba do vyhlásenia konkurzu dňa 1. 2. 1996. Poukázal na to, že v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. iba výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány to výrok majúci náležitosti podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z., pričom rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. značky 2Obo 170/96 a 6Obo 62/03 tieto náležitosti nespĺňajú. Ďalej uviedol, že na základe právnych skutočností, ktoré nastali po začatí konania, s ktorými právne predpisy spájajú prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, žiadal, aby súd zmenu návrhu vyhodnotil a s poukazom na § 95 ods. 1 rozhodol súd zmenenému žalobnému návrhu sčasti vyhovel, keď uznesením sp. zn. 19Cb 558/1999 - 456 na základe týchto návrhov rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník pristúpil žalovaný v 19/. Tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal uznesením sp. zn. 19Cb 558/99 - 702, návrhom žalobcu zo dňa 14. 3. 2013 a 25. 3. 2013, porušil zákonné právo žalobcu domáhať sa svojho vlastníckeho práva, porušil aj čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o čl. 6 ods. 1, čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru a čl. 18 tohto dohovoru a to právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom iba o časti žaloby, keďže sa nezaoberal otázkou hnuteľného majetku, ktorý bol zablokovaný predbežným opatrením sp. zn. 9Cb 146/99 zo dňa 21. 5. 1999. 3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca majetok, ktorý získal zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30. 4. 1992 od Federálneho fondu národného majetku ČSFR, platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A - Z spol. s. r. o. so sídlom Štefánikova č. 15 Bratislava. Na právnom úkone tejto zmeny spoločenskej zmluvy sa vedome podieľali všetci vtedajší spoločníci spoločnosti, ktorí vrátane žalobcu uzatvorili dňa 23. 11. 1992 Dodatok č. 1 k zmene spoločenskej a túto zmenu spoločenskej zmluvy registrovalo Štátne notárstvo Bratislava I dňom 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92. Vlastníctvo k celému vznesenému majetku k hnuteľnému ako aj nehnuteľnému prešlo na úpadcu dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti Želstav A - Z spol. s. r. o., čo potvrdzujú aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značky 2Obo 170/1996 a sp. značky 6Obo 62/03, v ktorých bolo jednoznačne konštatované, že žalobca platne vniesol okrem iného aj majetok, ktorý je predmetom tohto konania ako nepeňažný vklad do majetku spoločnosti Želstav A - Z spol. s. r. o. Ďalej uviedol, že správca konkurznej podstaty úpadcu Želstav A - Z spol. s. r. o. do súpisu podstaty zapísal aj sporné nehnuteľnosti bunky UNIMO, úpadca sporné bunky ako bunka UNIMO 2 a bunka UNIMO 1 evidoval v kmeňovej knihe HIM na str. 30 pod inventárnymi číslami 77057 a 77075 a správca konkurznej podstaty do súpisu majetku úpadcu zapísal 77057 BUNKA UNIMO II, 77075 BUNKA UNIMO I, všetko na str. 776 spisu Krajského súdu Bratislava sp. zn. 38K/111/1995. Poukázal ďalej na to, že žalobca podal dňa 28. 8. 1997 na Krajskom súde Bratislava žalobu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ktorá žaloba bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 81Cb/80/97 - 859 zo dňa 9. 12. 2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 9. 2003 sp. značky 6Obo 62/2003, právoplatným dňa 5. 1. 2004. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že preukázal svoje vlastníctvo LV č. XXXX aj dňa 17. 7. 1996 a bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností. Keďže údaje zapísané v katastri majú povahu verejnej listiny, zaťažuje preto žalovaného dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že žalobca nie je, a nebol vlastníkom, preukázal teda naliehavý právny záujem na určení. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 168 s poukazom na § 378 ods. 1 CSP nariadil predbežné prejednanie sporu a vyzval žalovaného na predloženie všetkých listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva vo svojom vyjadrení. Žiadal, aby predložil Dodatok č. 1 zmeny spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992, návrh na registráciu zo dňa 23. 12. 1992 (v ktorých vyznačí predmetné nehnuteľnosti na parcelách č. 17870/3 UNIMO I a č. 17870/4 UNIMO II s tým, že boli Štátnym notárstvom registrované záznamom v konaní sp. zn. RI 587/92 dňa 28. 12. 1992 a listinnými dôkazmi preukáže, že sa registračné konanie uskutočnilo zákonným spôsobom v zmysle § 61 - 65 Notárskeho poriadku č. 72/1983 Zb. Ďalej žiadal, aby žalovaný 1/ v rozsudkoch Najvyššieho súdu 2Obo 170/96 a sp. zn. 6Obo 62/03 vyznačil vo výrokoch týchto rozsudkov (alebo v odôvodneniach), že predmetné nehnuteľnosti boli súčasťou týchto rozsudkov. Ďalej žiadal, aby preukázal, z akého dôvodu majetok a jeho hodnota nebola zapísaná v Obchodnom registri Želstav A - Z spol. s. r. o. ako základné imanie v zmysle § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej namietal, že kmeňová kniha HIM bola a je súčasťou Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 4. 1992, uzavretej medzi Federálnym fondom národného majetku ČSFR a žalobcom, a nemôže byť preto podkladom na zostavenie konkurznej podstaty bez vykonanej inventarizácie. Namietal, že predmetné nehnuteľnosti nemohli byť zapísané v konkurznej podstate Želstav A - Z spol. s. r. o., pretože neboli v jeho vlastníctve, ale boli vo vlastníctve žalobcu od 30. 4. 1992 min. až do 20. 7. 2004. Opätovne poukázal aj na vydané predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo správcovi konkurznej podstaty nehnuteľný majetok scudzovať. 5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak čiastočne z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca po poslednej zmene petitu žaloby, pripustenej uznesením súdu prvej inštancie č. k. 19Cb 558/1992 - 702 zo dňa 29. 11. 2011 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam na parc. č. XXXXX/X, druh stavby: 20, popis stavby: V. P. a č. XXXXX/X, druh stavby: 20, popis stavby: V. P., vedené na LV č. XXXX a vypratania týchto nehnuteľností žalovaným 2/. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co 229/2008 - 597 zo dňa 28. 9. 2010, ktorým je v zmysle § 226 O. s. p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, viazaný, zaoberal sa procesnými podaniami žalobcu, ktorými žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby, keď pôvodne sa žalobou spolu so žalobkyňou 2/ Akad. mal a soch. Z. R., domáhali určenia, že hnuteľné a nehnuteľné veci špecifikované v petite žaloby patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V priebehu konania viacerými písomnými podaniami žiadali pripustiť zmenu petitu žaloby v rôznom znení, ako aj o pribratie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného. Vzhľadom na obsahový rozpor v podaniach žalobcov zo dňa 1. 3 2006 a 19. 7. 2006 vyzval ich na jeho odstránenie a predloženie konečnej úpravy petitu žaloby, na základe ktorej výzvy žalobkyňa 2/ zobrala žalobu späť, žalobca 1/ zobral žalobu späť voči žalovaným 2/ až 18/ a žiadal, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do jeho podielového vlastníctva, žalovanému 2/ žiadal uložiť povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti a alternatívne žiadal žalovanému 1/ uložiť povinnosť vyplatiť mu sumu, ktorú získal predajom ako bezdôvodné obohatenie na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Následne podaním zo dňa 22. 3. 2011 opätovne upresnil petit žaloby tak, že vypustil alternatívny petit a žiadal určiť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a žalovanému 2/ žiadal uložiť povinnosť vypratať ich. Na základe uvedených podaní žalobcov súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7. 7. 2011 č. k. 19Cb 558/1999 - 670 zastavil konanie vo veci žalobkyne 2/ a konanie vo veci žalobcu 1/ a voči žalovaným v 2/ až 18/ a uznesením zo dňa 29. 11. 2011 č. k. 19Cb 558/1999 - 702 pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania žalobcu zo dňa 22. 3. 2011, ktorým sa domáhal určenia jeho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a ich vypratania voči žalovanému 2/. Vzhľadom na takto ustálený predmet konania písomnými podaniami žalobcu na základe výzvy súdu, nie je dôvodná jeho námietka, uvedená v odvolaní, že súd prvej inštancie nerozhodol o celej žalobe, ale iba o jej časti, a to aj vzhľadom na to, že výrokom napadnutého rozsudku zamietol žalobu v celom rozsahu. 8. V časti žaloby, v ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníctva, správne súd prvej inštancie skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určené v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nesprávne však aplikoval toto ustanovenie v danom prípade, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti špecifikované v uznesení zo dňa 29. 11. 2011, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby, patria do jeho vlastníctva, pričom vychádzal zo skutočnosti, že otázku vlastníctva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam je potrebné skúmať ako predbežnú otázku v rámci rozhodovania o ďalšom žalobcom uplatnenom nároku, a to na vypratanie nehnuteľností voči žalovanému 1/ a vzhľadom na to posúdil určovací petit ako nadbytočný. I keď určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva a nie je prostriedkom poskytnutia ochrany právneho postavenia žalobcu v prípade, ak právny vzťah alebo právo už boli porušené, môže byť daný naliehavý právny záujem aj v prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, a to vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. Podľa ustálenej súdnej praxe určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne potrebná pre zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo koho právneho postavenia sa sporný právny vzťah alebo právo týka. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sú nositeľmi práv a povinností, o ktorých v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, a ten, kto je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností. V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ako ich vlastník je evidovaný v katastri nehnuteľností žalovaný 2/ a vzhľadom na to je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. 9. Uvedené nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nemá však za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď posudzoval aj vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam ako otázku predbežnú pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal voči žalovanému 2/ vypratania týchto nehnuteľností. Za účelom zistenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a z toho dôvodu nie je ani aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá patrí vlastníkovi, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil. 10. Žalobca sa domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že nehnuteľnosti nadobudol na základe Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej dňa 30. 4. 1992 s Federálnym fondom národného majetku ČSFR, ktorú uzavrel ako kupujúci vystupujúci pod obchodným menom Stavebno-obchodná firma A - Z Hodonín, na ktorého Federálny fond národného majetku ČSFR previedol vlastnícke práva ku všetkým veciam a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu privatizovaného Železničného staviteľstva Bratislava, stredisko Bratislava, doposiaľ začlenené do štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná a taktiež nebolo sporné založenie spoločnosti Želstav A - Z s. r. o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava dňa 23. 7. 1992 spoločníkmi Stavebno - obchodná firma A - Z Hodonín, Měšťanská 9, Hodonín, Z. R. (Z. A.. P.. M. Ď.B.), P.. R. R. B. P.. X. Z.. Vykonaným dokazovaním ďalej bolo preukázané, že Zmenou spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti Želstav A - Z s. r. o., zo dňa 23. 11. 1992 okrem iného spoločník A.. P.. M. Ď.X. - Stavebno-obchodná firma A - Z Bratislava, podľa § 59 a 109 ods. 3 Obchodného zákonníka vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A - Z s. r. o., časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom Bratislava, v rozsahu, ktorý nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku z 30. 4. 1992 a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí veci, s výnimkou nehnuteľností rekreačné stredisko K. F. B. F. K.. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná vtedajšími spoločníkmi vrátane A.. P.. M. Ď. a jeho manželky Z. R., ktorých podpisy boli riadne overené, návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy bol podpísaný konateľom A.. P.. M. Ď. a Štátne notárstvo Bratislava I registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy záznamom z 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že uvedenou zmenou spoločenskej zmluvy, nevniesol majetok ako nepeňažný vklad do spoločnosti Želstav A - Z s. r. o., a to s poukazom na znenie čl. IV bod 5 dodatku č. 1 a č. 3 ust. § 59 a 109 ods. 3, § 476 a nasl, Obchodného zákonníka, ako aj na výpis z Obchodného registra Želstav A - Z s. r. o., keď pri posudzovaní tejto skutočnosti je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. značky 2Obo 170/96 zo dňa 14. 5. 1997, právoplatným dňa 9. 7. 1997, výrokom ktorého bolo právoplatne určené, že žalovaný 1/, t. j. A.. P.. M.Š. Ď. - Stavebno-obchodná firma Bratislava, zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. novembra 1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným Želstav A- Z vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, t. j. časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom Bratislava v rozsahu, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku z 30. 4. 1992 a jej príloh s výnimkou nehnuteľností rekreačné stredisko K. F. B. F. K.. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti neboli registrované Štátnym notárstvom záznamom č. RI 587/92, čo bolo konštatované v rozsudku Krajského súdu Bratislava č. 27S 15/98 a č. 27S 17/98 v spojení s rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. značky M - Sždov 2/99 a M - Sždov 4/99, a z toho dôvodu neprešlo vlastníctvo na Želstav A - Z s. r. o., v dôsledku čoho boli zrušené zápisy vlastníctva v prospech tejto spoločnosti, keď v rozpore s týmto právnym názorom, vyplývajúcim zo žalobcom uvedených rozhodnutí, v rozsudku sp. zn. 6Obo 62/03 zo dňa 24. 9. 2003 Najvyšší súd SR, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb 80/97 - 859, ktorým bola zamietnutá žaloba A.. P.. M. Ď. - Stavebno-obchodná firma Hodonín, ktorou sa domáhal vylúčenia hnuteľných a nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu Želstav A - Z spol. s. r. o., dospel k záveru, že vnesenie hnuteľného a nehnuteľného majetku A.. P.. M. Ď. - Stavebno-obchodná firma Hodonín sa realizovalo v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, registráciou zmeny spoločenskej zmluvy Štátnym notárstvom dňa 28. 12. 1992 nadobudla zmena spoločenskej zmluvy právoplatnosť a stala sa právne účinnou a tiež vkladuschopnou listinou, keď registráciou spoločenskej zmluvy Štátnym notárstvom bola splnená zákonná podmienka v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení v roku 1992, podľa ktorého k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom a vzhľadom na uvedené konštatoval, že vlastníctvo k celému vnesenému majetku, hnuteľnému i nehnuteľnému prešlo na úpadcu v zmysle vtedy platného § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti Želstav A - Z s. r. o. Odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym záverom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku sp. zn. 6Obo 62/03, keď vzhľadom na znenie čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992, ktoré neobsahuje špecifikáciu konkrétnych hnuteľných a nehnuteľných vecí, vnesených do spoločnosti ako nepeňažný vklad, ale vzhľadom na to, že ide o veci tvoriace časť podniku, je v uvedenom článku nepeňažný vklad špecifikovaný ako časť podniku Železničné staviteľstvo so sídlom Bratislava v rozsahu, ktorý nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku z 30. 4. 1992 a jej príloh, dospel k záveru, že registrácia zmeny spoločenskej zmluvy Štátnym notárstvom sa vzťahuje na túto zmenu spoločenskej zmluvy ako celok, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, a to bez ohľadu na konkretizáciu niektorých nehnuteľností v návrhu na registráciu. Správne preto súd prvej inštancie a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku sp. značky 6Obo 62/03 dospel k záveru, že dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti Želstav A - Z s. r. o. žalobca prestal byť vlastníkom vneseného majetku. Táto skutočnosť vyplýva podľa názoru odvolacieho súdu aj z výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 12. 2002 č. k. 81Cb 80/97 - 859, ktorým zamietol návrh na začatie konania, ktorým sa žalobca A.. P.. M. Ď.V. Stavebno-obchodní firma Hodonín, Měšťanská 9, IČO 10579281 domáhal vylúčenia hnuteľných a nehnuteľných vecí, špecifikovaných v petite návrhu zo dňa 10. 9. 1997 z konkurznej podstaty úpadcu (Želstav A - Z s. r. o. Bratislava) v spojení s uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu sp. značky 6Obo 62/03, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 81Cb 80/97 - 859, pričom odvolací súd považuje za irelevantnú tú skutočnosť, či predmetom uvedeného konania boli veci totožné s tými, ktoré sú predmetom tohto konania, pretože z uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že predmetom konania na základe návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu, bol majetok, ktorý žalobca podľa jeho tvrdenia nadobudol Zmluvou o predaji časti podniku od Fondu národného majetku ČSFR, a teda majetok, na ktorý sa taktiež vzťahuje čl. IV bod 5 dodatku zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 rovnako, ako na majetok, ktorý je predmetnom tohto konania. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, uvedené v jeho odvolaní, že uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo 62/03 a sp. zn. 2Obo 170/96 nebolo výrokom, ktorý je záväzný, určené vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pretože z rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave zo dňa 22. 4. 1996 sp. značky 22Cb 21/96 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14. 5. 1997 vyplýva, že predmetom tohto konania bolo pôvodne určenie, že spoločnosť Želstav A - Z spol. s. r. o. je vlastníkom majetku hnuteľného a nehnuteľného, ktorý vniesol na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 žalobca v rozsahu tak, ako ho získal na základe Zmluvy o predaji časti podniku z 30. 4. 1992 a jej príloh v výnimkou lodenice, nachádzajúcej sa v k. ú K., F. Č.. XXX, parc. č. XXXX, pričom rozsudkom súdu prvej inštancie v uvedenom konaní bolo tomuto určovaciemu návrhu vyhovené a v odvolacom konaní Najvyšší súd SR o určení vlastníctva nerozhodoval len z dôvodu zmeny žaloby žalobcom, v dôsledku ktorej rozhodol len o určení vnesení majetku zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 a prechod vlastníctva k celému vnesenému majetku na úpadcu konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Obo 62/03, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 81Cb 80/97 - 859, ktorý výrokom, ktorý je záväzný, zamietol návrh na vylúčenie hnuteľných a nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu Želstav A - Z s. r. o., taktiež vnesených zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992. 11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, vyžiadaním LV č. XXXX, prípadne LV č. XXXX so všetkými listinami, ktoré boli použité ako položky pre jednotlivé záznamy, avšak z obsahu jeho odvolania vyplýva, že ním tvrdené skutočnosti považuje za preukázané listinnými dôkazmi, založenými v spise, a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní a neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti mali ním uvedení svedkovia potvrdiť, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav bol dostatočne ustálený na základe vykonaných dôkazov, a to najmä listinných, ako konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto správne posúdil toto dokazovanie, nevykonanie ktorého žalobca v odvolaní namietal, ako nadbytočné a irelevantné. 12. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalobcu, že vo veci rozhodoval obchodnoprávny senát napriek tomu, že predmetná žaloba patrí do výlučnej právomoci občianskoprávneho senátu, v dôsledku čoho nebolo rešpektované jeho podanie s poukazom na Občiansky zákonník, ale súd prvej inštancie sa riadil rozhodnutiami v zmysle Obchodného zákonníka a Zákona o konkurze a vyrovnaní, keď odvolací súd dospel k záveru, že táto skutočnosť nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že na zistený stav aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení posudzoval podľa § 80 písm. c/ O. s. p., pričom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukázal, sa zaoberali skúmaním vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, príp. ich vnesením do spoločnosti Želstav A - Z s. r. o. a sám žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré taktiež neboli vydané občianskoprávnym senátom, ale správnym senátom. 13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zaoberal zisťovaním skutočností, ktoré aj odvolací súd považoval za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, pričom odvolací súd nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie v konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti alebo nestrannosti, a pokiaľ žalobca namietal, že súd sa nezaoberal s jeho návrhmi v tom, či dodatok spoločenskej zmluvy č. 1 zo dňa 23. 11. 1992, je právoplatným dodatkom v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd považuje za potrebné poukázať opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 170/96, výrokom ktorého bolo právoplatne určené vnesenie majetku zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992 do spoločnosti Želstav A - Z spol s. r. o. Pokiaľ žalobca namietal, že predmetné nehnuteľnosti neboli zapísané v konkurznej podstate žalovaného 1/, táto skutočnosť je irelevantná pre posúdenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. 14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 170/96 nerozhodol, resp. neurčil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Želstav A - Z s. r. o. a tento rozsudok nie je dôkazom o nadobudnutí majetku žalovaným 1/, ale odvolací súd je toho názoru, že pri skúmaní vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je potrebné vychádzať aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bolo určené, že majetok bol vnesený do spoločnosti Želstav A - Z , spol. s. r. o., a to bez ohľadu na to, že nebolo v uvedenom konaní rozhodované o nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, keď bolo rozhodované o majetku v rozsahu podľa čl. IV bod 5 spoločenskej zmluvy, t. j. majetok, ktorý žalobca nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 4, 1992, na základe ktorej žalobca nadobudol aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svojej rozhodnutie. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).