Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/438/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405224339 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1405224339.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: X. Š., J. C. G. J., J. Q. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom Bratislava, Lužická 7, proti žalovanému: K. E., J. J., T.. S. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom Bratislava, Krajinská 30, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.marca 2016, č.k. 6C 412/2005-386, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom; v poradí druhým; uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 22 704,64 eur; pozostávajúcu z náhrady za bolesť vo výške 2 788,29 eur, a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19 916,35 eur; a žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 5 123,08 eur. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 444 Obč. zák. v spojení s § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný sa dopustil dňa 13. 07. 2003 sexuálneho násilia voči žalobkyni , za čo bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 109/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To 114/2005. Spornou zostala skutočnosť, či následkom konania žalovaného došlo k zdravotným komplikáciám na strane žalobkyne. V tomto smere poukázal na znalecký posudok C.. G. L., z ktorého vyplynul jednoznačný záver, že žalobkyňa následkom sexuálneho násilia utrpela ťažký duševný otras, čím u nej došlo k rozvoju duševnej poruchy v zmysle úzkostnej depresívnej poruchy so somatizáciou a zmenami osobnosti po traumatickom zážitku. Žalobkyňa pred uvedeným skutkom nebola liečená na psychiatrii, spočiatku bola liečená neurológom a až na jeho odporúčanie prešla do starostlivosti psychiatra, pričom iná traumatická skutočnosť, ktorá by sa týkala žalobkyne a ktorá by mohla byť dôvodom jej zdravotných problémov nebola zistená. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že medzi skutkom sexuálneho násilia na žalobkyni a jej zdravotnými problémami je príčinná súvislosť. Pri rozhodovaní o výške bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku C.. G. L., ktorá ich určila vo výške 1 070 bodov (70 + 1 000). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v tomto prípade; vzhľadom na spôsob vykonaného sexuálneho násilia ako aj zdravotných následkov u žalobkyne; nepostačuje zvýšenie bodového ohodnotenia v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré dostatočne nevyjadruje skutočnosť, že možnosti žalobkyne sú veľmi výrazne obmedzené, keď zdravotná porucha u nej pozostáva z dvoch diagnóz , a to prvou je zmena osobnosti po traumatickom zážitku, ktorým bolo znásilnenie a z úzkostnej depresívnej poruchy so somatizáciami, čo je diagnóza, ktorá nasadá na terén s poškodením osobnosti a diagnóza žalobkyne je jednoznačne spôsobená traumatickou udalosťou. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie náhrady nad stanovený limit podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Pri určení zvýšenej náhrady za bolestné dospel k záveru, že žalobkyňou žiadaný 20násobok bodového ohodnotenia vykonaného znalkyňou C.. G. L.M. je viac ako primeraný vzhľadom na obzvlášť vysokú brutalitu a bezohľadnosť žalovaného pri spáchaní sexuálneho násilia, ktoré napriek prosbám žalobkyne trvalo dlhšiu dobu a vo svojej podstate aj bolo dôvodom ďalších zdravotných problémov žalobkyne. Pri sťažení spoločenského uplatnenia vychádzal taktiež so znaleckého posudku C.. L., keď mal jednoznačne preukázané, že následkom sexuálneho útoku žalovaného na žalobkyňu došlo u nej k rozvoju duševnej poruchy v zmysle úzkostnej depresívnej poruchy so somatizáciou a zmenami osobnosti po traumatickom zážitku. Konštatoval, že žalobkyňa má doposiaľ veľmi vážne zdravotné problémy, ktoré jej bránia opätovne sa zaradiť do predchádzajúceho spoločenského, pracovného a rodinného života. Preto uplatnený 10násobok bodového ohodnotenia považoval za primeraný a aj v tejto časti žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav vo veci, vec posúdil nesprávne po právnej stránke a vyvodil vo veci nesprávne právne závery vedúce k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Zotrval na odvolacích dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré nepovažoval za potrebné na tomto mieste opakovať. Uviedol, že tieto odvolacie dôvody platia i pre toto odvolanie a ich podstata spočíva v tom, že jeho konanie spočívajúce v jeho trestnej činnosti, ktorej sa dopustil na poškodenej, nie v príčinnej súvislosti so vznikom škody na jej strane, ale dôvod vzniku škody na jej strane je požívanie alkoholických nápojov vo väčšom množstve z jej strany. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 314/2014 zo dňa 24. 11. 2015, v ktorom odvolací súd už vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie správne ustálil zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú jej na zdraví a tiež poukázala na závery znaleckého posudku číslo 11/2012. Súd prvej inštancie preto správne ustálil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie na posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobkyne, jeho skutkové zistenia v tomto smeru majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s vyhláškou č. 32/1965 Zb. a svoje úvahy vedúce k priznaniu žalovanej pohľadávky z dôvodu zodpovednosti žalovaného za vznik škody na duševnom zdraví žalobkyne v dôsledku sexuálneho násilia spáchaného žalovaným na žalobkyni, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. 6. Žalovaný vo svojom odvolaní už len zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu uvedenú v jeho predchádzajúcom odvolaní, s ktorou sa vysporiadal už odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 8Co/314/2014-352 zo dňa 24.11.2015 a v súlade s ním bola posúdená existencia príčinnej súvislosti aj súdom prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ jeho rozhodnutia v otázke existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobkyne, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho záverom o existencii príčinnej súvislosti, ktorá je základným predpokladom zodpovednosti žalovaného za vznik škody na zdraví žalobkyne, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Súdu prvej inštancie nemožno; vzhľadom na obsah odvolacích dôvodov; vytknúť žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení tejto otázky, a preto je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. 7. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 8. Kauzálny nexus je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Jeho existencia predpokladá, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody; vrátane jej rozsahu; následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a preto ju nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Príčinná súvislosť by tak nebola daná, pokiaľ by škodlivý následok bez protiprávneho konania nenastal. Priamosť pôsobenia príčiny na následok znamená, že príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho, vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 9. V preskúmavanej veci bola príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobkyne bezpečne preukázaná. V tejto súvislosti správne poukázal súd prvej inštancie na závery znaleckého dokazovania, ktorým bolo žalovaným tvrdené nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalobkyňou vylúčené ako možná príčina duševného poškodenia zdravia žalobkyne (jej úzkostnej depresívnej poruchy a zmeny osobnosti). V tomto smere odvolací súd dodáva, že pokiaľ by aj protiprávne konanie žalovaného dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný (duševný) stav žalobkyne, táto skutočnosť nevylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobkyne za stavu, keď bolo spoľahlivo preukázané, že v danom prípade je protiprávne konanie žalovaného príčinou bezprostrednou a podstatnou, bez ktorej by k poškodeniu zdravia žalobkyne nebolo došlo. V konaní bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného preukázať, že príčinou vzniku škody na zdraví žalobkyne boli iné skutočnosti. Pokiaľ žalovaný na preukázanie svojej obrany o nadmernom požívaní alkoholických nápojov žalobkyňou žiadal vypočuť svedkov, ich výpovede by nepostačovali na spochybnenie záverov vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania a nebolo by možné dospieť na ich základe k iným právnym záverom, ku ktorým už dospel súd prvej inštancie na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania v rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie takých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov nemôže obstáť ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v tomto odvolacom konaní úspech , priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).