Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/268/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406218424 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1406218424.5 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: z predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová, členov senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35925922 zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému: P. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V.Á. XX, R., v konaní o zaplatenie 217,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04. septembra 2013, č.k. 16C/158/2009-180, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04. septembra 2013 č.k. 16C/158/2009-180 v časti napadnutej odvolaním p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 04.09.2013 č.k. 16C/158/2009-180 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 52,01 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13.5.2009 až do zaplatenia a 12,5 %, úrok z omeškania ročne zo sumy 68,61 eura od 4.10.2003 do 12.5.2008, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 30 % z celkovej ceny predmetu prenájmu, ktorá je splatná do jedného týždňa po obdržaní písomnej výzvy k úhrade, upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach prenájmu k Zmluve o prenájme zo dňa 23.4.2001, je neprijateľná. V závere súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.11.2006 domáhal od žalovaného zaplatenie 7.045,80 Sk (233,88 eura) s príslušenstvom titulom nezaplatenia splátok a zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o prenájme č. 6307066623 zo dňa 23.4.2001. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 35Ro/5800/2006-41 dňa 23.3.2007, ktorým žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania zaviazal. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného, súd prvej inštancie ho uznesením č.k. 35Ro/5800/2006-59 zo dňa 26.11.2008 zrušil. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Uznesením č.k. 16C/158/2009-71 zo dňa 11.1.2010 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 16,60 eura a o zaplatenie 9,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 165,26 eura od 9.10.2006 až do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca v tejto časti vzal žalobu späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2010. Rozsudkom č.k. 16C/158/2009-82 zo dňa 30.3.2010 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co/13/2011-108 zo dňa 31.10.2011 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe vykonaného dokazovania (pred vyhlásením rozsudku zo dňa 30.3.2010 a po vrátení veci odvolacím súdom) mal súd prvej inštancie preukázaný nasledovný skutkový stav. Nakoľko sa na pojednávanie konané dňa 4.9.2013 neustanovil žalovaný, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4.9.2013 uviedol, že žalovaný doteraz uhradil len 1 x sumu 500,- Sk. Žalovaná suma 217,28 eura pozostáva z neuhradených zvyšných splátok a zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu C. E., a.s. ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 23.4.2001 Zmluvu o prenájme č. 6307066623, na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi do prenájmu rádiomagnetofón zn. W. T.-F.-P. V. farby v cene prenájmu 4.690,- Sk a televízor zn. B. E.-XXMTR v cene prenájmu 11.112,- Sk. Celková predajná cena bola 16.599,- Sk (550,98 eura) s tým, že žalovaný sa ju zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 1.383,- Sk (45,90 eura) poštovou poukážkou do 5. dňa v mesiaci. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu na splátkach celkom za obdobie od 20.6.2001 do 3.10.2003 sumu 14.532,- Sk (482,37 eura) a mal zaplatiť 16.596,- Sk (550,89 eura). Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedenej zmluvy nesplnil a splátky riadne žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi riadne neuhradil, zaviazal ho súd prvej inštancie na zaplatenie sumy 52,01 eura, ktorá predstavuje zvyšnú časť splátok, ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil vo výške 2.067,- Sk, Sk prepočte konverzným kurzom 68,51 eura (550,98 eura, ktoré mal zaplatiť mínus 482,37 eura, ktoré zaplatil) mínus 16,60 eura, ktoré zaplatil po podaní žaloby (konanie v tejto časti bolo zastavené - vyššie uvedené čiastočné späťvzatie žaloby). Podľa čl. V. Všeobecných obchodných podmienok prenájmu k Zmluve o prenájme, prenajímateľ má právo uplatniť voči nájomcovi za každé porušenie všeobecných obchodných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 30 % z celkovej ceny predmetu prenájmu, ktorá je splatná do jedného týždňa po obdržaní písomnej výzvy k úhrade. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2005 C. E., P..B.. ako postupca postúpila pohľadávky voči úverovým dlžníkom na žalobcu. Medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka žalovaného. Výzvou zo dňa 2.10.2006 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 4.978,80 Sk do 7 dní od doručenia výzvy. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 165,27 eura, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle čl. V Všeobecných obchodných podmienok z dôvodu, že pri posúdení zmluvy vychádzal z toho, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko táto mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami s nemožnosťou akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa (odporcu) k záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce so spoločnosťou vstúpiť do zmluvného vzťahu. Dojednanie takejto zmluvnej pokuty má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Dojednaná zmluvná pokuta vo výške 30 % z celkovej ceny predmetu nájmu napriek tomu, že bola medzi stranami slobodne dohodnutá má charakter neprijateľnej podmienky, nakoľko predstavuje neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu, ktorú by mal spotrebiteľ, teda žalovaný zaplatiť za oneskorené splnenie svojho záväzku, keď žalovaný nezaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi necelé 2 splátky v celkovej výške 68,61 eura (2.067,- Sk) do jedného týždňa po obdržaní písomnej výzvy a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zároveň určil s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30% z celkovej ceny predmetu nájmu do jedného týždňa po obdržaní písomnej výzvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ho súd prvej inštancie v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úroku z omeškania z priznanej sumy 52,01 eura vo výške 9 % ročne od 13.5.2009 tak ako žiadal žalobca vo svojom podaní zo dňa 9.10.2009 (čiastočné späťvzatie žaloby), t.j. odo dňa úhrady sumy 16,60 eura žalovaným a vo zvyšku, t. j. 3,5% žalobu zamietol z dôvodu, že k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % + 8 percentuálnych bodov. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 68,61 eura, t.j. zo sumy neuhradených splátok ku dňu podania žaloby od 4.10.2003, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady splátky, ktorým bol deň 3.10.2003 do 12.5.2008, t.j. do dňa úhrady sumy 16,60 eura, keď k uplatnenému dňu omeškania 4.10.2003 bola výška diskontnej sadzby 6,25 %. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 165,26 eura od 9.10.2006 z dôvodu, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 126,27 eura zamietol z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (v časti čiastočného späťvzatia žaloby) tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol úspešný len v časti o zaplatenie istiny 52,01 eura s príslušenstvom a neúspešný v časti o zaplatenie istiny 165,27 eura s príslušenstvom. 3. Proti tomuto rozsudku, v časti II., III. a IV., podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby a súčasne určenia neprijateľnosti podmienky je záver súdu prvej inštancie o tom, že dojednaná zmluvná pokuta má predstavovať neprimerane vysokú kompenzáciu. V prvom rade žalobca namietal, že zo strany súdu prvej inštancie mu nebolo umožnené sa k takémuto možnému posúdeniu predmetnej zmluvnej podmienky nikdy vyjadriť. Postup súdu prvej inštancie v tomto smere žalobca považoval za odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie. Žalobca namietal aj dôvodnosť záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko tieto vychádzajú z neúplných a predčasných záverov. Posúdiť, či nejaké ustanovenie spôsobuje hrubú nerovnováhu, v právach a povinnostiach zmluvných strán vyžaduje komplexné zhodnotenie práv a povinností podľa daného ustanovenia, s ním súvisiacich ustanovení a ich právnych dôsledkov. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, a aj zo smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej (čl. 4 odstavec 1) nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku len konštatuje, že ide o neprimerane vysokú pokutu ale bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí zvážil aj význam zabezpečenej povinnosti a predpoklad vzniku nároku na sankciu. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty nebolo zohľadnené, že pokuta zabezpečuje základnú povinnosť žalovaného - riadne a včasné plnenie záväzkov zo zmluvy. Išlo pritom o základnú povinnosť žalovaného zo zmluvného vzťahu. Nárok na zmluvnú pokutu nevznikol uzavretím zmluvy, ale jej neplnením. Súd prvej inštancie ďalej nezvážil ani to, že jednou zo základných funkcií zmluvnej pokuty je pohrozenie majetkovou ujmou pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. V pomeroch posudzovanej veci to znamená zohľadniť fakt, že na to, aby zmluvná pokuta mohla plniť svoj účel musí byť svojou výškou dostatočne motivujúcim faktorom k plneniu zmluvných povinností a k predchádzaniu jej porušovania. Vzhľadom na uvedené, žalobca žiada odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Odvolací súd preskúmal vec pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tým, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k posúdeniu predmetnej zmluvnej podmienky. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že dňa 04.09.2013 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa vyjadril, že si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 30 % z celkovej ceny predmetu nájmu, tak ako bola dohodnutá vo Všeobecných podmienkach, avšak k samotnej výške zmluvnej pokuty a neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyjadril. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nemohla byť odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sa mal právo vyjadriť k výške uplatňovanej zmluvnej pokuty v celom konaní, a aj na predmetnom pojednávaní, čo však neučinil. Súd nie je povinný poučovať strany sporu o hmotnoprávnych otázkach, ale len o procesnoprávnych, medzi ktoré neprijateľnosť zmluvnej podmienky nepatrí. Odvolací súd po oboznámení sa s priebehom konania tak, ako vyplýva zo spisu, dospel k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že súd danú vec posúdi z hľadiska spotrebiteľského práva. 6. Hoci žalobcom namietané odňatie možnosti konať pred súdom nemá žiadny skutkový základ, odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k právnej stránke veci. To, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril k posúdeniu zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno pokladať za odňatie možnosti konať pred súdom. Súdny dvor Európskej únie síce judikoval, že strany sporu majú právo oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie, avšak z vnútroštátneho práva súdu v čase rozhodovania žiadne konkrétne formálne povinnosti v tejto súvislosti nevyplývali (v súčasnosti už možno povinnosti súdu v tomto ohľade vyvodiť z § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd zastáva názor, že žalobca, ktorý je navyše v konaní zastúpený advokátom, mohol dôvodne predpokladať, že súd prvej inštancie musí ex offo posúdiť predmetnú vec z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Neznalosť práva neospravedlňuje, a teda žalobca nemôže ospravedlniť ani svoju údajnú nevedomosť o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, a o neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých. Z hľadiska hospodárnosti konania a s prihliadnutím na právny stav v čase rozhodovania sa preto javí ako neúčelné osobitne oboznamovať žalobcu o ex offo uplatňovaných právnych dôvodoch rozhodnutia, najmä keď spotrebiteľský charakter predmetného sporu bol v danom prípade zjavný, vyplýval priamo zo zákona a z dôkazov, ktoré boli obom stranám k dispozícií (posudzovaná zmluva). 7. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je strana, ktorá túto povinnosť poruší, povinná pokutu zaplatiť, i keď oprávnenej strane porušením povinnosti nevznikne škoda. 8. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. 9. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). 11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd uvádza nasledovné: 13. Je nepochybné, že zmluva o prenájme uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 23.04.2001 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 14. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. 15. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o prenájme a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. 16. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 17. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o prenájme je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ide o neúmerne vysokú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta za porušenie povinností bola stanovená pevnou sumou a to vo výške 30 % z celkovej ceny predmetu nájmu, t.j. 164,27 eur. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu za každých okolností vždy v plnej výške. Pre posúdenie zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Právny predchodca žalobcu ako osoba podnikajúca na trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne a právne správne potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).