KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 4. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/555/2016 z 27. 4. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2017, sp. zn. 21CoE/555/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1407208644.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/555/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407208644
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407208644.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj,
advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: L. M., W.. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, L. R.,
pre vymoženie pohľadávky vo výške 391,42 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Longobardská 1301/27,
851 10 Bratislava, pod sp. zn. EX 165/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 37Er/2783/2007-60 zo dňa 26.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 37Er/2783/2007-60 zo dňa
26.01.2015 v napadnutom 1.výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) 1. výrokom zastavil exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, 2. výrokom uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,13 Eur, 3. výrokom nepriznal povinnému náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že dňa 30.07.2007 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5104 028541 pod sp. zn. 37Er/2783/2007 na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave sp.
zn. SR 6426/06 zo dňa 15.12.2006, ktorý nespĺňa podmienky vykonateľnosti pre závadu v jeho
doručení povinnému. Poukázal na skutočnosť, že pre doručovanie rozhodcovského rozsudku platia
rovnaké podmienky, ako pre rozhodnutia podliehajúcich úprave Občianskeho súdneho poriadku. Zo
spisu rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámil vyplýva, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
6426/06 zo dňa 15.12.2006 bol povinnému doručovaný na adresu Pri kríži 16, 841 02 Bratislava.
Z uvedenej adresy sa vrátila neprevzatá zásielka rozhodcovi s vyznačením "zásielka neprevzatá v
odbernej lehote". Z rozhodcovského spisu však má exekučný súd preukázané, že rozhodcovský súd
nevykonal žiadne úkony smerujúce k zisteniu adresy povinného, na ktorú by bolo možné opätovne
doručiť rozhodcovský rozsudok. Ak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania nevynaložil
žiadne úsilie (žiadny úkon) za účelom zistenia adresy povinného, neboli v danom prípade splnené
podmienky fikcie doručenia v zmysle § 25 ods. 1 posledná veta ZoRK a to že rozhodcovský
rozsudok má byť doručený povinnému doručením na adresu trvalého pobytu. Nakoľko neboli splnené
podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 1 ZoRK povinnému, exekučný
súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému do dnešného dňa
doručený. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. v Bratislave, sp. zn. SR 6426/06 zo dňa 15.12.2006, nebol povinnému doručený
v súlade so zákonom, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným.
Nakoľko exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul sa doposiaľ nestal
vykonateľným, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zastavil.



2. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený, v ktorom sa vyjadril k uzavretej rozhodcovskej doložke a k doručeniu
rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom exekučného súdu o nedostatku
riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko exekučný titul bol povinnému zákonom
predpísaným spôsobom riadne doručený fikciou doručenia v zmysle § 25 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní ( ďalej „ZoRK“) a § 47 ods. 2 OSP. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v časti výroku o zastavení exekúcie zrušil.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril.
4. Voči prvému napadnutému výroku Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 58 ods. 5 EP). Podaním
odvolania uplatneného za účinnosti OSP tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia
zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, sú splnené
podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe.
Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“) zostali zachované aj po 1.7.2016.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie povinného voči 1.výroku napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.03.2007 doručením
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi. Dňa
13.04.2007 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 6426/06 zo dňa 15.12.2006,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava. Okresný
súd Bratislava IV vydal dňa 30.07.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na
vymoženie uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému istinu 391,42 Eur (11.792,- Sk) s
príslušenstvom a trovy exekúcie.
7. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa konštantnej
judikatúry exekučný súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenou na
exekučnom titule, ktorý mu bol predložený a v prípade pochybností o jeho riadnom doručení, je
oprávnený sám preskúmať, či je rozhodnutie skutočne vykonateľné. Zistenie súdu, že nie sú splnené
predpoklady vykonateľnosti alebo že došlo k zrušeniu exekučného titulu, je dôvodom na zastavenie
exekúcie (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 456/2011-19).
8. Podľa § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (účinnom v čase doručovania), ak
sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli
doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto
jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po
vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú
zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu
adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
14. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa
považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
15. Podľa § 25 ods. 3 ZoRK ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych
písomností.
16. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30. 06. 2009 síce výslovne neustanovoval
povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok žalovanému do vlastných rúk, ale táto povinnosť mu



vyplývala z ust. § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní (ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na
doručovanie súdnych písomností) v spojení s § 51 ods. 3 zákona (ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi).
17. Podľa § 47 ods. 2 OSP (účinnom v čase doručovania) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa
má doručiť do vlastných rúk zastihnutý hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne
obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o
tom nedozvedel.
18. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP vychádza z toho,
že adresát sa v dobe doručenia (t.j.v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento
pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej
dobe doručovateľom zastihnutý a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení
zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom ( NS SR 4 Cdo 201/2008).

19. Rozhodcovský súd na výzvu súdu predložil fotokópiu spisu č. SR 6426/06, z ktorého bolo zistené
pochybenie pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Z predloženého rozhodcovského spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa
16.12.2005 Zmluvu o úvere č. 1760023, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému finančné prostriedky vo výške 10 000,- Sk. Povinný sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté
prostriedky spolu s poplatkom vo výške 5.360,- Sk šiestimi mesačnými splátkami po 2.560,- Sk. Nakoľko
povinný porušil zmluvné podmienky, oprávnený si pred rozhodcovským súdom uplatnil istinu vo výške
11.792,- Sk s príslušenstvom. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 15.12.2006 tak, že
povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 11.792,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne
zo sumy 5.120,- Sk od 13.09.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 3.994,- Sk, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zásielka adresovaná povinnému na adresu Pri Kríži 16, 841 02
Bratislava. Z fotokópie obálky sa nedá zistiť dátum kedy bola vrátená rozhodcovskému súdu, pričom sa
nej nachádza oznam poštovného doručovateľa o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Na základe tejto
skutočnosti rozhodcovský súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť ku dňu 15.01.2007 a vykonateľnosť
dňom 18.01.2007.
20. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.12.2005 vyplýva, že povinný ako
adresu svojho bydliska uviedol adresu: Pri kríži 16, 841 02 Bratislava. Na túto adresu mu rozhodcovský
súd dňa 21.12.2006 (podaním zásielky na poštovú prepravu) doručoval aj exekučný titul. Zásielka sa
po uplynutí úložnej lehoty vrátila späť so správou pošty “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na
rube zásielky sa nachádza pečiatka s oznamom doručovateľa „adresát nezastihnutý, odkaz zanechaný“.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodcovský súd nevykonal žiadne úkony
smerujúce k zisteniu adresy povinného, na ktorú by bolo možné opätovne doručiť rozhodcovský
rozsudok. Odvolací súd nepovažuje uvedený názor súdu prvej inštancie za správny, nakoľko povinnosť
zisťovať inú adresu povinného, na ktorú by bolo potrebné doručovať rozhodcovský rozsudok by súd mal
len v prípade, ak by bol adresát na danej adrese neznámy.
21. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje
na ustanovenia OSP. Ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v
§ 47 ods. 2 OSP, nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý
nadobudnúť právoplatnosť. Dodržanie zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z
predloženej fotokópie zásielky odvolací súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného
pokusu doručovateľa o doručenie s výzvou na opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa
vykonalo opakované doručenie. Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom
doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon
spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať
naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti.

22. Pri doručovaní rozhodcovského rozsudku v prejednávanej veci tieto neopomenuteľné podmienky
pre aplikáciu § 25 ods. 4 ZoRK v spojení s § 47 ods. 2 OSP, ako vyplýva z obsahu zásielky založenej
v rozhodcovskom spise a zaslanej na poštovú prepravu dňa 21.12.2006 splnené neboli.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.



24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu
žiadne nevznikli a ich nárok na ich náhradu si ani neuplatnil.
25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447
písm. d/, e/ CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1407208644)

  1. 26. 1. 2015Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 37Er/2783/2007 z 26. 1. 2015
  2. 27. 4. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/555/2016 z 27. 4. 2017 (toto rozhodnutie)