Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/604/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408202675 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1408202675.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: X. G., J.. XX.X.XXXX, L. XXX/X, XXX XX G., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 916,15 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/588/2008-26 zo dňa 18.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/588/2008-26 zo dňa 18.09.2015, p o t v r d z u j e . II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konajúci vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - ďalej len „EP“). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko podaním zo dňa 02.09.2015 oznámil, že náhradu trov exekúcie nežiada priznať. Povinnému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne trovy nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zavinil zastavenie konania predložením nespôsobilého exekučného titulu. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko ide o zmluvu medzi dodávateľom (oprávnený) a spotrebiteľom (povinný) v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“). Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinný je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2007 a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“) má exekučný súd jednoznačne preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VPPU a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza. Medzi účastníkmi nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu. Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd prvej inštancie konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie). Nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolacej argumentácii namietal, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere, uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j. 28.02.2007). Preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver a RPMN nemusela byť uvedená. K tvrdeniam súdu o aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách oprávnený uviedol, že smernice vydané v rámci acquis communautaire (t. j. tzv. „európskeho práva“) majú len nepriamu záväznosť. Treba zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Na záver oprávnený poukázal na skutočnosť, že jeho pohľadávka vymáhaná v horeuvedenom exekučnom konaní bola dňa 29.06.2012 uhradená v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky oprávneného, a teda nie je potrebné vydávať v tejto veci ďalšie (nadbytočné) uznesenia. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 58 ods. 4 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 01.07.2016. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť. 6. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky, ani nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu s odôvodnením, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo VPPU, ktoré nie sú osobitne povinným podpísané, a že medzi účastníkmi nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Tento nedostatok vzhliadol v neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v nepodpísaných obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť zmluvy, ktorou bol založený záväzkový vzťah oprávneného a povinného. 7. Ako odvolací súd už uviedol, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva, oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Oprávnený v odvolaní namieta nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky pre výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov zo zmluvy a zaoberal sa aplikáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 8. Súd prvej inštancie sa ale v napadnutom uznesení neprijateľnosťou zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky, aplikáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vzdialenosťou sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania uvádzaných odvolateľom, vôbec nezaoberal. Odvolacie námietky oprávneného nijako nesúvisia s odôvodnením napadnutého uznesenia a v ňom uvedenými podstatnými úvahami, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Odvolateľ nijakým spôsobom nespochybnil ani nenamietal záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre absenciu jej obligatórnej písomnej formy. Platnosť rozhodcovskej doložky z hľadiska dojednania výlučnej právomoci rozhodcovského súdu, aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke a vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov, súd prvej inštancie vôbec neposudzoval. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo ani to, že odvolateľ v odvolaní uviedol, že jeho pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola dňa 29.06.2012 uhradená v celom rozsahu. Predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky oprávneného, a teda nie je potrebné vydávať v tejto veci ďalšie uznesenia. Súdny exekútor podaním zo dňa 02.09.2015 oznámil súdu prvej inštancie, že náhradu trov exekúcie nežiada priznať. 9. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Nakoľko teda odvolacie námietky oprávneného nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu, na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému povinnému nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje sa nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).