Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/204/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409203642 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409203642.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag für Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zastúpená Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Žilina, Makovického 15, proti žalovanému: A. V., X.. X. X. XXXX, L. L., P. X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Šášik & Partners, s.r.o., Bratislava, Sokolská 18, o zaplatenie 105,79 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9. 3. 2016 č.k. 22C/73/2010 - 196, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým ( v poradí tretím ) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 105,79 € s príslušenstvom, na tom základe, že na základe písomnej objednávky uzavretej so žalovaným dňa 25. 4. 2006 sa žalobca zaviazal jednorazovo uverejniť portrétnu fotografiu žalovaného s jeho osobným životopisom v encyklopédii „Životná encyklopédia významných žien a mužov Slovenska“ v cene 105,79 € ( v prepočte 3.187,- Sk ), ktorú povinnosť si žalobca aj splnil a fotografiu žalovaného s osobným životopisom v encyklopédii zverejnil. Následne žalovanému vystavil dňa 26. 5. 2006 fa č. R. na sumu 105,79 €, splatnú dňa 9. 6. 2006. Žalovaný za služby poskytnuté žalobcom nezaplatil ani po viacerých výzvach. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že predložená objednávky zo dňa 25. 4. 2006 vôbec neobsahuje ustanovenie o spôsobe uplatňovania reklamácie neobsahuje vôbec ( § 7 ods. 1 písm.c/ zákona č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji ); v prípade ustanovenia o práve na odstúpenie od zmluvy sa toto javí ako nejasné a teda neurčité. Podľa poučenia na objednávke má objednávateľ , t.j. žalovaný, právo na odstúpenie od zmluvy do 7 pracovných dní, bez uvedenia o tom, kedy začne 7-dňová lehota plynúť, t.j. od kedy môže žalovaný toto právo voči žalobcovi účinne uplatniť ( § 7 ods. 1 písm. d/, § 7 ods. 2, § 8 zákona č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji ). Absencia podstatných náležitostí zmluvy uzatvorenej na základe zákona o podomovom predaji má za následok neplatnosť tejto zmluvy. Skutočnosť, že zmluva so žalovaným bola uzatvorená pri podomovom predaji potvrdzuje fakt, že k jej uzavretiu došlo pri návšteve zástupcu predávajúceho E. H. u spotrebiteľa ( žalovaného ) v priestoroch jeho pracoviska ( § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji ), keď E. H., vypočutý súdom ako svedok potvrdil, že objednávku uzatváral so žalovaným na lekárskej fakulte v pracovni žalovaného. Žalovaný v danom právnom vzťahu mal postavenie spotrebiteľa. V zmluve uzavretej podľa zákona o podomovom predaji úplne absentujú náležitosti týkajúce sa spôsobu uplatnenia reklamácie a ustanovenia o práve odstúpiť od zmluvy sú v objednávke nejasné a neurčité. Žalovaným uzavretá zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy ), pre ktorú je typické, že spotrebiteľ do zmluvného vzťahu vstupuje s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. zák., ďalej o ust. zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, ust. § 1, 2 ods. 1, ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 2, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Dodal, že bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, ktorý predchádzajúce dva rozsudky súdu prvej inštancie ( zo dňa 20. 12. 2010 č.k. 22C/73/2010 - 55 ako aj zo dňa 12. 6. 2013 č.k. 22C/73/2010 - 121, ktorými žalobe žalobcu vyhovel zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 8. 2011 č.k. 9Co/140/11 - 88 a následne zo dňa 30. 4. 2015 č.k. 9Co/484/2013 - 153 ). Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu tiež trovy konania. Žalobca napádal rozhodnutie súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca trval na tom, že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji, poukazujúc na ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z. cit. zákona. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že stretnutie žalovaného s redaktorom žalobcu bolo vopred dohodnuté. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ cit. zák. ide o podomový predaj, ak bola zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvorená pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že stretnutie s redaktorom bolo vopred dohovorené. Ak by stretnutie nebolo naplánované, redaktor by predsa nevedel a nemohol vedieť, kto je žalovaný a kde je jeho pracovisko. To, že stretnutie bolo vopred dohovorené vyplýva z formulácie na faktúre „Ďakujeme Vám, že ste priateľsky prijali nášho redaktora a veľmi nás teší, že Vás môžeme privítať v kruhu našich zákazníkov.“ Ak by redaktor oslovil žalovaného náhodne, neuvádzal by žalobca túto poznámku na faktúre. Ide o postup práce žalobcu pri jeho činnosti, tzn. vopred dohodnuté stretnutie. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak nemožno posúdiť podľa ustanovení ZoOS, t.j. nebolo nevyžiadané a žalobca žalovanému neponúkol nič viac ako to, na čom bol so žalovaným vopred dohodnutý. V prílohe odvolania žalobca pripojil rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/96/2014 zo dňa 24. 2. 2015, ktorým bolo rozhodnuté v takmer identickom prípade a v ktorom KS Košice uviedol, že „...predmetný právny vzťah nemožno podriadiť pod aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji, hoci sa v objednávke nachádza odkaz na tento zákon. Obsah objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom nezodpovedá definícii podomového predaja a zásielkového predaja, ako to vyžaduje zákon č. 108/2000 Z.z. návšteva obchodného zástupcu žalobcu u žalovaného .... bola vopred telefonicky dohodnutá a žalobca žalovanému neposkytol iný tovar alebo službu, o ktorú by žalovaný pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.“ Žalobca dodal, že ak by daný vzťah bolo možné posudzovať podľa ZoOS, objednávka nie je a nemôže byť neplatná. Absencia náležitostí nemá podľa zákona následok v podobe neplatnosti zmluvy; uvedené nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani zo smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2011/83/EÚ zo dňa 25. 10. 2011 a smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20. 12. 1085, ani z dôvodovej správy k ZoOS. Jediná zákonná úprava je obsiahnutá v časti zákona o zásielkovom predaji. So záverom prvoinštančného súdu o tom, že absencia podstatných náležitostí zmluvy uzatvorenej podľa ZoOS má za následok neplatnosť takto uzatvorenej zmluvy preto nemožno súhlasiť; záväzná objednávka nemôže byť v rozpor so ZoOS, nakoľko sa nespravuje jeho ustanoveniami. Zo žiadneho ustanovenia záväznej objednávky nevyplýva, že by sa mal právny vzťah medzi stranami sporu riadiť podľa ZoOS. Samotný odkaz na § 12 ZoOS sa týka len určenia lehoty, v ktorej môže objednávateľ od zmluvy bez udania dôvodu odstúpiť. Ak by aj súd dospel k záveru, že vzťah medzi stranami sporu je nutné posudzovať podľa ZoOS, je žalobca názoru, že námietky žalovaného, týkajúce sa neplatnosti právneho úkonu sú irelevantné. Absencia ustanovení o záruke a reklamácii nemôže spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy. Predmetná zmluva v podobe záväznej objednávky spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, a teda obsahuje názov právneho úkonu ( objednávka ), osobné údaje objednávateľa, osobné údaje dodávateľa, predmet objednávky, vymedzenie celkovej sumy objednávky, označenie miesta a dátum uzavretia objednávky, podpisy zmluvných strán. V prípade úspechu si žalobca uplatnil právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celkovej výške 880, 16 €. 4/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie riadne a v potrebnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo svojich skutkových zistení vyvodil aj správne skutkové aj právne závery. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., účinného v čase uzavretia zmluvy, pričom na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji, a to tých, ktoré súd vo svojom rozhodnutí citoval. Základným zmyslom a predmetom úpravy zákona č. 108/2000 Z.z. je ochrana spotrebiteľa pri podomovom predaji, pričom zákon definuje kritériá zmluvy o podomovom predaji, kde jasne stanovuje, že podomovým predajom sa rozumie uzatváranie zmlúv mimo miesta podnikania. Z okolností prípadu tak súd správne vyvodil, že zmluva bola uzatvorená podľa podmienok zákona č. 108/2000 Z.z. formálnym predpokladom uzavretia zmluvy o podomovom predaji nie je jej písomná forma, ale pokiaľ je uzavretá v písomnej forme, tak okrem náležitostí vyplývajúcich z ust. § 588 až § 627 Obč. zák. musí obsahovať v zmysle právnej úpravy podľa zák. č. 108/2000 Z.z. aj ustanovenia o záruke, o spôsobe uplatňovania reklamácie o práve na odstúpenie od zmluvy. Ide o podstatné náležitosti zmluvy o podomovom predaji, ktoré vyplývajú z ust. § 2 ods. 2 cit. zák. , ktoré musí takáto zmluva vždy obsahovať, pretože ak nie, spôsobuje to jej neplatnosť, k čomu správne dospel aj súd prvej inštancie. Súd správne uzavrel, že objednávka zo dňa 25. 4. 2006 pokiaľ išlo o uplatnenie reklamácie tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa a pokiaľ išlo o možnosť odstúpenia od zmluvy nebolo toto poučenie jasné a zrozumiteľné, ako to už skôr skonštatoval v zrušujúcom uznesení krajský súd. Žalovaný môže preto len súhlasiť so závermi súdu, že zmluva je svojím obsahom v rozpore so zákonom ( § 39 Obč. zák. ), čoho dôsledkom je jej absolútna neplatnosť a tým aj nemožnosť priznania uplatňovaného nároku na zaplatenie. Záverom sa žalovaný vyjadril k argumentácii žalobcu, že právny vzťah medzi nimi nespĺňa náležitosti podomového predaja, z dôvodu, že stretnutie bolo vopred dohovorené a zúčastnené strany pred uzavretím zmluvy telefonicky komunikovali. Žalobca sa odvoláva na ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z., podľa ktorého, ide o podomový predaj, ak bola zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvorená pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal. Žalobca tým dôvodí, že stretnutie so zástupcom predávajúceho nebolo náhodné ale vopred dohodnuté, t.j. nevyžiadané, pretože pokiaľ by tomu tak nebolo, predajca by nevedel, kto je žalovaný a kde sa nachádza jeho pracovisko. Tieto tvrdenia žalobcu označil žalovaný za zavádzajúce; žalovaný žalobcu nikdy nekontaktoval, nevedel, čo je v predmete jeho činnosti a nevedel ani to, kde sa žalobca nachádza a kde by mu mal do Švajčiarska telefonovať. Neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by niečo také objektívne preukazoval a osvedčoval to, že žalovaný žalobcu niekedy oslovil, predbežne sa s ním dohodol na predmete zmluvy o podomovom predaji a dokonca si s ním z vlastnej iniciatívy dohodol stretnutie. Preto žalovaný považuje za absurdné tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol na uskutočnení obchodu so žalobcom dohodnutý, a to ešte skôr, ako ho tento navštívil na jeho pracovisku v Bratislave, v budove Lekárskej fakulty UK. Nie je doteraz jasné, kde a akým spôsobom sa dostal žalobca k údajom o žalovanom, kde a ako získal na neho kontakt a prečo sa rozhodol navštíviť práve jeho. Žalovaný trval na tom, že skutočnosť, že nepoprel, že ho predajca predtým mohol telefonicky kontaktovať, nemôže znamenať, že si vyžiadal jeho návštevu a že s ním bol dokonca dohodnutý na obchode, ako to tvrdí v odvolaní žalobca. Podľa žalovaného pre posúdenie povahy podomového predaja nemôže byť rozhodujúce, či si kupujúci návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nevyžiadal, ako mylne tvrdí žalobca. Preto ani prípadné „vyžiadanie“ návštevy predajcu, ktoré však žalovaný rezolútne odmieta, nemusí bez ďalšieho automaticky znamenať, že nejde o podomový predaj podľa zákona č. 108/2000 Z.z. pokiaľ ide o predložené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, tento sa pri výklade zákona č. 108/2000 Z.z. podľa názoru žalovaného dostal do rozporu so znením a základným zmyslom tohto zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami predajcov ( šmejdov ) pri obchodovaní mimo kamenných obchodov a mimo miesta ich podnikania. Nemožno preto z neho vychádzať v prejednávanej právnej veci. 5/ Na vyjadrenie žalovaného ktoré bolo doručované žalobcovi tento nereagoval. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.); vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 219 ods. 3, § 378 ods. 1 C.s.p. Dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 9/ Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 10/ Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 108/2000 Z.z. ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy. 11/ V zhode so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná, a to podľa § 39 Obč. zák., t.j. neplatná absolútne, pre rozpor so zákonom č. 108/2000 Z.z. o podomovom predaji. ( Absolútnu ) neplatnosť uzavretej zmluvy spôsobuje absencia podstatných náležitostí, a to buď celkom ( v prípade ustanovení o záruke a spôsobe reklamovania ), a tiež pre nezrozumiteľnosť či neurčitosť ( v prípade poučenia o práve žalovaného ako spotrebiteľa na odstúpenie od uzavretej zmluvy, pre chýbajúce určenie začiatku plynutia 7 dňovej lehoty na odstúpenie ). Obrana žalobcu, založená na tvrdení, že predmetná zmluva nebola uzavretá podľa zákona o podomovom predaji neobstojí; samotný žalobca tým, že právnu úpravu o odstúpení práve podľa zákona o podomovom predaji pojal do zmluvy ( hoci neurčito a nezrozumiteľne ) podriadil daný právny vzťah právnej úprave v zmysle cit. zákona. Napokon samotná zmluva bola uzavretá pri návšteve predajcu žalobcu u žalovaného ( ako spotrebiteľa ) na jeho pracovisku, čo preukazuje písomné poďakovanie žalobcu na faktúre č. SK-XXXXXXXXXVI žalovanému za to, že priateľsky prijal „redaktora“ žalobcu. 12/ Žalobca sa v konaní bránil tvrdením, že daný právny vzťah nemožno podriadiť pod zákon o podomovom predaji ( zákon č. 108/2000 Z.z. ), pretože stretnutie žalovaného s redaktorom žalobcu bolo vopred dohodnuté žalovaným, pričom ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z. upravuje, že o podomový predaj ide vtedy, ak si spotrebiteľ návštevu predajcu nevyžiadal. Odvolací súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že ju považuje za účelovú. Je pravdou, že stretnutie žalovaného v priestoroch jeho pracoviska s predajcom žalobcu bolo vopred dohodnuté, sporná bola otázka, či bolo dohodnuté na základe vyžiadania žalovaného, ako to v konaní prezentuje žalobca. Za účelom posúdenia otázky, totiž, či išlo o žalovaným vyžiadané stretnutie ( čo by znamenalo, že by v danom prípade nešlo o spôsob podomového predaja v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z. ), je nutné vychádzať zo zistených skutkových okolností veci. Odvolací súd vychádza zo skutkového záveru, že osobnému stretnutiu redaktora žalobcu so žalovaným dňa 25. 4. 2006 musel predchádzať skorší kontakt, a to z dôvodu, že ako vyplynulo z dokazovania, na osobnom stretnutí dňa 25. 4. 2006 pri podpise objednávky žalovaný odovzdal predajcovi žalobcu svoju portrétnu fotografiu aj osobný životopis pre účely ich zverejnenia v encyklopédii a ťažko možno predpokladať, že ak by stretnutie nebolo dohodnuté vopred, že by mal žalovaný celkom náhodou pri sebe vyhotovenú portrétnu fotografiu aj s napísaným osobným životopisom. Z obsahu spisového materiálu zároveň plynie, že žalobca nikdy netvrdil, že to bol žalovaný, kto žalobcu, resp. jeho redaktora, iniciatívne kontaktoval, so záujmom zverejnenia svojej fotografie a životopisu v spomínanej encyklopédii. Žalovaný sám popiera, že by bol iniciatívne žalobcu ( alebo jeho redaktora ) oslovil za účelom zverejnenia svojej fotografie a životopisu v spomínanej encyklopédii ( o činnosti žalobcu nemal vôbec vedomosť ). Dohodnutému osobnému stretnutiu dňa 25. 4. 2006 tak zjavne predchádzal skorší kontakt, zrejme telefonický ( žalovaný nepopiera, že ho žalobca mohol najprv kontaktovať telefonicky ). Účelom tohto skoršieho kontaktu ( ktoré muselo predchádzať osobnému stretnutiu dňa 25. 4. 2006 ) zrejme v podobe telefonického hovoru ( ktorého iniciátorom tak musel byť predajca žalobcu, nie žalovaný ) bolo práve dosiahnuť dohodu o osobnej návšteve predajcu, ktorú žalobca prezentuje ako žalovaným vopred vyžiadanú návštevu. Takáto prax obchodného zástupcu je podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne motivovaná jeho snahou vyhnúť sa podradeniu takto založeného právneho vzťahu pod režim zákona o podomovom predaji, s odôvodnením, že návšteva obchodného zástupcu u žalovaného bola vopred ( napr. telefonicky ) dohodnutá a teda vyžiadaná spotrebiteľom ( žalovaným ). V skutočnosti je ale podľa názoru odvolacieho súdu nutné vychádzať z toho, že iniciátorom stretnutia nebol žalovaný ( spotrebiteľ ), ktorý o činnosti žalobcu nemal žiadnu vedomosť ( a teda ho logicky nemohol vopred kontaktovať ), ale obchodný zástupca, ktorý iniciatívne žalovaného kontaktoval, aby sa s ním následne v prípade záujmu stretol osobne. Takto dohodnutú návštevu však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hodnotiť ako vyžiadanú spotrebiteľom ( čo by vylučovalo použitie zákona o podomovom predaji ), pretože to nebol spotrebiteľ ( žalovaný ) od koho vyšla iniciatíva na dohodu o termíne stretnutia s redaktorom žalobcu, ale redaktor žalobcu, tým, že to bol on, kto prvý kontaktoval žalovaného. Neobstojí preto obrana žalobcu, že neboli splnené podmienky ust. § 5 ods. 1 písm. b/ zák. č. 108/2000 Z.z., a teda že sa v danom prípade nejednalo o právny vzťah založený podomovým predajom. 13/ Prvostupňový súd si správne ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti stranami uzavretej zmluvy, pričom dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že táto zmluva je neplatná, jednak pre jej rozpor so zákonom č. 108/2000 Z.z., ako aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť ( § 39 Obč. zák. ). 14/ Pretože uzavretá zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, nezaložila pre jej zmluvné strany žiadne práva a povinnosti, t.j. ani žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcom požadovanú sumu. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 C.s.p. ). 16/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( § 262 ods. 2 CSP ). 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).