Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/371/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209833 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409209833.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci navrhovateľa: H.. S. Q., K.. X.XX.XXXX, I. O.: J.Í. Ú. XXXA, O., v zast.: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátkou so sídlom: Čapkova 8, Bratislava proti druhému manželovi: H.. J. Q., K.. XX.X.XXXX, I. O. J. Ú.P. XXXA, O., v zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokátom so sídlom: Seberíniho 1, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C/347/2009-723 zo dňa 11.06.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa: a/ Nehnuteľnosti: 1: Y. P. B. O., J. Ú.P. XXXA, W. Č. XXXX, V. na V. Č.. XXXX/XX G. V. U. K.P. R. B. XXX Q. U. - V. Č.. XXXX/XX - G. R. B. XXX Q., - V. Č.. XXXX/XX - J. V. R. B. XXX Q., - V. Č.. XXXX/XX - G. V. U. K. R. B. XXX Q., B. na J. Č.. XXXX, S.. Ú. S. B. B. Z. XXX.XXX,- A.. X. G. D. B. R. S., R. Q., W. Č. XXX, V. na V. Č.. XXXXX/XX - G. V. U. K. R. B. XX Q., - V. Č.. XXXXX/XX - G. V. U. K. R. B. XX Q. U. - V. Č.. XXXXX/XXX - I. I. V. R. B. XXX Q., - V. Č.. XXXXX/XX - G. R. B. XXX Q. B. na J. Č.. XXXX, S.. Ú.G. S., - V. Č.. XXXXX/X - G. R. B. XXXX Q., B. na J. Č.. XXXX S.. Ú.G. S. B. V. X/XX B. Z. XX.XXX,- A.. b/ Obchodný podiel v obchodnej spoločnosti TENEX, spol. s r.o., so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 31 399 011 v hodnote 25.960,- eur všetko v hodnote 989.960,- eur. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva druhého manžela: 1. K.: O. Č.. XX B. O., na T. X. W. Č.. X, na X. V., R. B. XX Q. K. W. B. O. P. W. Č.W. XXXX, na V. Č.. XXXX/XXX - G. V. U. K., B. na J. XXXX, S.. Ú. S. B. U. V.R. na W. Č. U. W. G. P. B. B. XXXX/XXXXX W. F. Č.. XXX B. O. P. W. Č.. XXXX, na V. Č.. XXXX/XX, S. Ú. S. B., B. na J. Č.. XXXX B. D. Z. XXX.XXX,- A.. R. Q. B. G. Q. D. S. XXX, Š. O.-XXX H. B. Z. X.XXX,- A., B. W. B. Z. XXX.XXX,- A.. 3. Navrhovateľovi uložil súd prvého stupňa povinnosť zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie jej podielu 280.836,- eur v štyroch mesačných splátkach po 70.209,- eur, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca počnúc uplynutím troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 4. O náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že navrhovateľovi a druhému manželovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok 16.596,50 eura na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 5. O náhrade trov konania účastníkov si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia. 6. Na odvolanie žalovaného voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie zmenil. 7. Rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8.Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.9.2009 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva s druhým manželom (ďalej aj ako „odporkyňou“) z dôvodu, že po rozvode ich manželstva, nedošlo medzi nimi k dohode o vyporiadaní BSM. V odôvodnení návrhu uviedol, že za trvania manželstva spolu s odporkyňou nadobudli nehnuteľnosti špecifikované v bode I., 1. a 2. a II. výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalej nadobudli hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S. XXX, Š. O.-XXX H., kompletné zariadenie bytu Č.. XX a kompletné zariadenie domu W.V.. Č.. XXXX a obchodný podiel v spoločnosti TENEX, s.r.o. Všetky hnuteľné a nehnuteľné veci boli nadobudnuté výlučne z jeho príjmov, pričom počas trvania manželstva sa staral aj o riadny chod a vedenie domácnosti a výchovu detí. V súčasnej dobe platí všetky poplatky a náklady spojené s užívaním všetkých nehnuteľností ako aj hnuteľných vecí, ktoré patria do BSM. Výlučne sám sa stará o obidve deti (mal. J. bola po rozvode manželstva zverená do jeho výchovy), ktoré s ním bývajú v spoločnej domácnosti. Maloletá J. U. U. V. S. sa v súčasnej dobe pripravujú štúdiom na budúce povolanie. Z tohto dôvodu, okrem osobnej starostlivosti, poskytuje a zabezpečuje všetky potreby obidvoch detí výlučne on sám a na vlastné náklady, pretože odporkyňa neplatí ani tie náklady, ktoré by mala platiť za seba. Ďalej sám zabezpečuje všetky náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, štúdium, športové aktivity, dovolenky a všetky ostatné potrebné výdavky pre svoje deti, pretože odporkyňa sa na týchto nákladoch absolútne nepodieľa a navyše neposkytuje ani žiadnu osobnú starostlivosť svojim deťom. Navrhol prikázať sebe do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - Y. P. B. O. s kompletným zariadením, záhradnú chatu v S. W. pozemkami, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. a odporkyni navrhol prikázať do výlučného vlastníctva O. Č.. XX B. O. s kompletným zariadením a garážou a osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S.R. XXX. Neskôr uviedol, že navrhuje, aby výška vyrovnávacieho podielu pre odporkyňu bola vo výške 35% hodnoty majetku patriaceho do BSM z dôvodu, že sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie v súčasnom stave všetkých vecí patriacich do BSM, pretože boli kúpené a zabezpečené výlučne z jeho príjmov. Od roku 2008 sa výlučne on sám stará o rodinu, o obidve deti, ktoré žijú a budú žiť s ním v spoločnej domácnosti v rodinnom dome B. O.. 9. Odporkyňa uviedla, že žiada, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal O. Č.. XX B. O. W. F., hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto byte, záhradnú chatu v obci S. s pozemkami a hnuteľné veci nachádzajúce sa v tejto chate, hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome B. O. uvedené v prílohe č. 4 , osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S. XXX a 50% podiel z obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. Navrhovateľovi navrhla prikázať do výlučného vlastníctva Y. P. B. O. s pozemkami, hnuteľné veci nachádzajúce sa v tomto dome uvedené v prílohe č. 5 a 50% podiel z obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o.. Neskôr uviedla, že žiada záhradnú chatu v R. S. s pozemkami a hnuteľné veci nachádzajúce sa v tejto chate prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľovi. Za účelom dosiahnutia rovnosti podielov oboch účastníkov na rozdelenom majetku patriacom do BSM žiadala, aby jej navrhovateľ vyplatil finančnú sumu vo výške 694.101,50 eura. Nesúhlasila s návrhom navrhovateľa, aby výška vyrovnávacieho podielu bola pre ňu stanovená vo výške 35% hodnoty majetku patriaceho do BSM. Navrhovateľ ničím právne relevantným nepodložil svoje tvrdenie o starostlivosti o obe deti a platení všetkých poplatkov a nákladov spojených s užívaním nehnuteľností a hnuteľných vecí patriacich do BSM. 10. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/267/2007-21 zo dňa 19.3.2008, právoplatným dňa 13.5.2008, bolo manželstvo účastníkov uzavreté P. XX.X.XXXX rozvedené. Súd zveril maloletú J., K.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporkyni uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 3.000,- Sk mesačne a styk odporkyne s maloletou zostal neobmedzený. Súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal hlboký a trvalý rozvrat spôsobený povahovými a názorovými rozdielmi medzi nimi, ktoré vyústili v prerušenie spolužitia v roku 2005 a v súčasnej dobe nie je predpoklad, že by sa ich vzťahy zlepšili a došlo k obnoveniu funkčnosti ich manželstva, keďže predovšetkým navrhovateľ nie je ochotný s odporkyňou v žiadnom prípade obnoviť spolužitie. Rozvrat v rodine zistil aj z obsahu spisu tun. súdu sp. zn. 8C/35/06, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vypočutý plnoletý syn účastníkov a súd mal jednoznačne preukázaný rozvrat manželstva účastníkov. Tvrdenie odporkyne, že je manželstvo harmonické súd vyhodnotil ako účelové, pretože napokon sama uvádzala, v konaní, ktoré prebiehalo v roku 2007, že manželstvo nie je dobré a ich vzťahy s odporcom sú rozvrátené. Manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií. 11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 149 ods. 1, ust. § 149 ods. 3, ust. § 150 OZ konštatujúc, že účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli a preto súd po zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov rozvodom ich manželstva (§ 148 ods.1 Obč. zák.) v zmysle § 149 ods. 3 Obč. zák. vykonal vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti, obchodný podiel v spoločnosti TENEX, s.r.o. a osobné motorové vozidlo zn. Q. D. S. XXX špecifikované v bodoch I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku. Medzi účastníkmi nebola sporná špecifikácia nehnuteľných, hnuteľných vecí a obchodného podielu patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a spôsob ich vyporiadania. Sporná zostala hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu v O. a obchodného podielu v obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o.. Hodnota ostatných nehnuteľností - záhradnej chaty B. R. S. a bytu v O. s garážou a osobného motorového vozidla zn. Q. D. S. XXX sporná nebola. K nehnuteľným veciam: a) Y. P. B. O. špecifikovaný v bode I., 1. výrokovej časti tohto rozsudku súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa tak ako žiadal, k čomu odporkyňa nemala žiadne námietky. Účastníci sa nedohodli na cene tejto nehnuteľnosti, každý z nich si dal vypracovať svoj znalecký posudok a keďže cena tejto nehnuteľnosti bola určená rôzne (podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať navrhovateľ /Č.. XXX/XXXX/ bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti po zaokrúhlení určená na sumu 866.000,- eur a podľa znaleckých posudkov, ktoré si dala vypracovať odporkyňa / Č..XX/XXXX/ bola hodnota po zaokrúhlení určená na sumu 34.200.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 1.135.232,025 eura a /Č.. XX/XXXX/ na sumu 1.200.000,- eur), súd ustanovil znalca na ocenenie tejto nehnuteľnosti. Znalec Ing. Juraj Nagy určil v znaleckom posudku č. XX/XXXX všeobecnú hodnotu uvedenej nehnuteľnosti po zaokrúhlení na sumu 1.250.000,- eur. Navrhovateľ namietal správnosť výšky stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a na základe tejto námietky znalec vypracoval doplnok č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určil po zaokrúhlení na sumu 853.000,- eur. S týmto doplnkom k znaleckému posudku nesúhlasila odporkyňa a preto súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty uvedenej nehnuteľnosti a za znalca určil Ing. Jozefa Fajnora., ktorý znaleckým posudkom č. XX/XXXX určil hodnotu predmetnej nehnuteľnosti po zaokrúhlení na sumu 892.000,- eur. Navrhovateľ ku kontrolnému znaleckému posudku námietky nemal, odporkyňa s ním nesúhlasila, nakoľko bol vypracovaný v rozpore so znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý si dala vypracovať ku dňu 7.10.2012. K námietkam odporkyne ku kontrolnému znaleckému posudku sa znalec Ing. Jozef Fajnor vyjadril jednak písomne a aj na pojednávaní konanom dňa 30.5.2013 s tým, že na svojom písomne podanom kontrolnom znaleckom posudku zotrval. Odporkyňa žiadala pribrať znaleckú organizáciu - Súdny znalecký ústav na vypracovanie kontrolného posudku na predmetnú nehnuteľnosť. Súd jej návrh na nariadenie opätovného znaleckého dokazovania navrhovaným ústavom zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko vo veci boli vypracované už tri znalecké posudky na predmetnú nehnuteľnosť a tieto súdu postačovali na určenie hodnoty tejto nehnuteľnosti. Súdny znalec Ing. Juraj Nagy ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť po doplnení svojho pôvodného znaleckého posudku na sumu 853.000,- eur a Ing. Jozef Fajnor ako kontrolný znalec na sumu 892.000,- eur. Súd pri určení hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa určovala z jej stavu v dobe zániku BSM (dňa 13.5.2008) ale z ceny ku dňu vyporiadania vychádzal z kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Jozefa Fajnora, ktorá bola určená na sumu 892.000,- eur. Táto hodnota sa približuje doplnenia č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX Ing. Juraja Nagya. Znalec Ing. Jozef Fajnor sa vo svojom znaleckom posudku o. i. vyjadril aj k znaleckému posudku č. XX/XXXX a poukázal na jeho pochybenia, pričom k doplneniu znaleckého posudku Č.. XX/XXXX uviedol, že znalec Ing. Juraj Nagy už v doplnení svojho posudku k väčšine namietaných skutočností prihliadol, údaje doplnil, upravil a po metodickej a formálnej stránke bol dodatok vypracovaný správne. Súd preto ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil a tak ako je uvedené vyššie vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti určenej kontrolným znaleckým posudkom, t. j. 892.000,- eur. b) Záhradnú chata v obci S. špecifikovanú v bode I., 2. výrokovej časti tohto rozsudku súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa tak ako žiadal, nakoľko odporkyňa s prikázaním tejto nehnuteľnosti do jeho vlastníctva súhlasila. Účastníci nemali námietky k hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 72.000,- eur. c) O. B. O. s garážou špecifikovaný v bode II., 1. výrokovej časti tohto rozsudku súd prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne tak ako to navrhli obaja účastníci s tým, že nemali námietky k hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 100.000,- eur. 12. K obchodnému podielu: Navrhovateľ sa počas trvania manželstva s odporkyňou stal spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na Drobného 27, do 14.8.2001 na Hanulovej 5/b. V konaní bolo preukázané, že obchodný podiel v tejto spoločnosti bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva účastníkov a preto sa tento podiel stal súčasťou ich BSM. Súd neprikazuje hodnotu obchodného podielu ale obchodný podiel, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľovi, k čomu odporkyňa nemala námietky, nakoľko tento podiel môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorým bol len navrhovateľ. Všeobecná hodnota obchodného podielu v uvedenej obchodnej spoločnosti bola stanovená ku dňu zániku BSM účastníkov, t. j. ku dňu 13.5.2008 znaleckým posudkom Č.. X/XXXX na sumu 25.960,- eur. Znalec pri určení hodnoty tohto podielu vychádzal z toho, že v čase zániku BSM účastníkov, bol navrhovateľ vlastníkom 20% podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti. Ďalším vlastníkom obchodného podielu a to vo výške 80% bol v čase od 6.12.2005 do 3.11.2008, t. j. aj v čase zániku BSM, syn účastníkov S. Q.. Zo spisu sp. zn. 24C/174/2007 súd zistil, že navrhovateľ previedol Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 2.12.2005 na syna S. obchodný podiel v uvedenej spoločnosti vo výške 80%. Nakoľko odporkyňa, ktorá bola v čase prevodu obchodného podielu manželkou navrhovateľa, nedala súhlas na prevod tohto podielu na ich syna, podala dňa 6.9.2007 na tunajší súd návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu, t. j. aby súd určil, že prevod časti obchodného podielu v uvedenej spoločnosti je neplatný. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 24C/174/2007 a dňa 18.2.2008 súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že prevod časti obchodného podielu navrhovateľa na ich syna je neplatný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2008. Aj napriek tomu, že v uvedenom konaní bola vyslovená relatívna neplatnosť právneho úkonu - prevodu časti obchodného podielu, súd určil hodnotu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. ku dňu zániku BSM účastníkov v zmysle vyššie uvedeného znaleckého posudku, t. j. vo výške 25.960,- eur, ktorá predstavuje 20% podiel na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti z dôvodu, že navrhovateľ previedol obchodný podiel na spoločného syna, ktorého má s odporkyňou a nie na tretiu, cudziu osobu. V uvedenom konaní navrhovateľ uviedol, že prevod urobil s najlepším vedomím a svedomím v čase, keď syn mal už 18. rokov, je úplne normálne, keď otec chce mať svojho nasledovníka. Spoločný syn účastníkov ako odporca v 2. rade v uvedenom konaní uviedol, že sa v rodine dlhšie rozprávalo o tom, že raz bude on majoritným spoločníkom obchodnej spoločnosti TENEX, s.r.o. a že bude pokračovať v šľapajach otca a viesť firmu. Táto skutočnosť bola všeobecne akceptovaná aj jeho matkou - odporkyňou, ktorá s tým bola uzrozumená. O prevode podielu odporkyni nepovedal, lebo mali narušené vzťahy, jeho vzťah s ňou bol harmonický do roku 2004. Navrhovateľ nakladal s obchodným podielom v dobrej viere, chcel aby po ňom pokračoval v podnikaní jeho syn a preto na neho previedol časť obchodného podielu. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd zobral do úvahy hodnotu obchodného podielu vo výške 100% v čase zániku BSM, keď navrhovateľ v tom čase vlastnil len 20% podielu na základnom imaní a zvyšných 80% vlastnil spoločný syn účastníkov. Pri určení všeobecnej hodnoty obchodného podielu súd vychádzal zo stavu tohto podielu v čase zániku BSM ale z jeho ceny platnej v čase rozhodovania. Na základe uvedených skutočností, tak ako je uvedené vyššie, súd prikázal obchodný podiel v spoločnosti TENEX, s.r.o. do výlučného vlastníctva navrhovateľa v hodnote 25.960,- eur, čo predstavuje 20% hodnoty základného imania a nie ako žiadala odporkyňa vo výške 129.780,- eur, t. j. 100% hodnoty základného imania. 13. K hnuteľným veciam: Účastníci za trvania manželstva nadobudli aj hnuteľné veci, avšak na ich vyporiadaní súdom netrvali z dôvodu mimosúdnej dohody o ich vyporiadaní okrem motorového vozidla zn. Q. D. S. XXX, Š. O.-XXX H.. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 30.5.2013 o. i. uviedla, že hnuteľné veci budú riešené dohodou strán bezodplatne, prejavila záujem asi o 10 ks hnuteľných vecí, ktoré mala súdu vyšpecifikovať. Do rozhodnutia súdu si odporkyňa uvedenú povinnosť nesplnila a špecifikáciu hnuteľných vecí súdu nezaslala a preto súd o hnuteľných veciach nerozhodol vzhľadom k tomu, že sa účastníci dohodli na ich vyporiadaní dohodou. Súd rozhodol len o vyporiadaní uvedeného motorového vozidla, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, nakoľko uvedené vozidlo dlhodobo užíva a o jeho prikázanie do jej vlastníctva žiadali obaja účastníci. K hodnote tohto vozidla 1.000,- eur nemala odporkyňa žiadne námietky. Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve predstavuje 1.090.960,- eur. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké, t. z. že každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote polovice uvedenej čiastky, t. j. 545.480,- eur. Navrhovateľovi boli prikázané veci v hodnote 989.960,- eur, odporkyni v hodnote 101.000,- eur a teda navrhovateľ by mal odporkyni zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 393.980,- eur. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 280.836,- eur, čo predstavuje 35% podiel z hodnoty majetku z nasledovných dôvodov: 14. Súd prvej inštancie sa v danom prípade odchýlil od ustanovenia § 150 Obč. zák., keď neurčil podiely oboch manželov rovnaké. Súd pri určení väčšieho podielu navrhovateľovi (65%) prihliadol k tomu, že navrhovateľ pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti, starostlivosti o deti a rodinu a pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí využil svoje schopnosti, možnosti lepšie ako odporkyňa, keď si svoje povinnosti plnil riadne. V rámci konania o rozvod manželstva účastníkov vedeného na súde pod sp. zn. 7C/267/2007 sa oboznámil so spisom tun. súdu sp. zn. 8C/35/2006, v ktorom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie ohľadne spolužitia účastníkov, ich starostlivosti o deti, rodinu. Odporkyňa ako navrhovateľka v rámci tohto konania ako účastníčka konania o. i. vypovedala (pojednávanie konané dňa 29.11.2006), že ona sa venovala rodine, deťom, domácnosti a navrhovateľ podnikaniu a vlastným záujmom. Žijú v tom istom rodinnom dome, nekomunikujú spolu, ona nakupuje čo treba, manžel nakupuje tiež. S dcérou je v kontakte každý deň, ktorá chodí na víkendy k starým rodičom a sestre manžela. Navrhovateľ ako odporca v uvedenom konaní ako účastník konania vo výpovedi o. i. uviedol, že manželka so synom už dva roky nekomunikuje a s dcérou komunikuje len formálne. Celý chod domácnosti, všetky nákupy ako aj kompletné finančné zabezpečenie chodu domácnosti je len na ňom. Manželka stratila o deti záujem. Syn účastníkov S. ako svedok vo výpovedi (pojednávanie konané dňa 27.2.2007) o. i. uviedol, že s mamou sa asi dva roky nerozprávajú, neprihovorí sa mu, nezaujíma sa o neho. Mama o neho ani predtým nemala nejaký extra záujem a ten sa postupne zmenšoval až sa prestala zaujímať úplne. So sestrou má mama lepší vzťah, zdravia sa, opýta sa jej ako sa má, čo má nové, vrátane školy. On býva s rodičmi a sestrou, domácnosť ťahá tatko, ktorý sa stará o neho aj sestru. Na upratovanie majú niekoľko rokov jednu pani. Mama domov nenakupuje žiadne potraviny, len si berie z toho, čo nakúpi otec. Mama pred ním hovorila o delení majetku a to pred všetkými, t. j. otcom aj sestrou, keď otcovi povedala, aby jej dal 15.000.000,- Sk a nech si deti nechá. V rámci konania o určenie výživného na plnoleté dieťa vedeného na tun. súde pod sp. zn. 16C/42/2009 súd zistil, že syn účastníkov podal predmetný návrh z dôvodu, že otec - navrhovateľ si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne ale jeho matka - odporkyňa sa o neho vôbec nestará. Študuje na vysokej škole, nemá žiadne finančné prostriedky ani majetok. Náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, školné a všetky ostatné potrebné výdavky mu zabezpečuje výlučne iba otec. Od odporkyne žiadal výživné 100,- eur mesačne, odporkyňa s jeho návrhom nesúhlasila a navrhla určiť výživné vo výške 20,- eur mesačne, nakoľko jej príjem nedosahuje možnosť prispievať na neho sumou 100,- eur mesačne. Plnoletý ako navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 7.12.2009 uviedol, že celý chod domácnosti je hradený len z finančných prostriedkov jeho otca. Odporkyňa na uvedenom pojednávaní ako účastníčka uviedla, že sa o neho vždy starala ale keď mal 18. rokov, odmietol od nej darček. Neprispieva mu na výživu žiadnymi prostriedkami, žijú v jednej domácnosti, kupuje potraviny, môže si zobrať ale upozornila jeho priateľku, že si berie z jej potravín. Od roku 2005 pracuje v službách, má živnosť, platí na dcéru výživné 100,- eur mesačne , ktoré platí rôzne a keď ju dcéra požiada, tak jej platí lieky, podala ale návrh o zníženie výživného na dcéru. Má príjem z prenájmu bytu mesačne 200,- eur a z podnikateľskej činnosti 150,- až 200,- eur mesačne, na vlastné potreby používa osobné motorové vozidlo zn. Q., ktoré patrí do BSM, benzín, osobné potreby a výživné na dcéru jej prispieva priateľ a rodičia. Súd rozsudkom zo dňa 7.12.2009 rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal na platenie výživného navrhovateľovi vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd argumenty odporkyne neakceptoval, výživné na dcéru vo výške 99,58 eura mesačne neplatí pravidelne v celej výške a že nemá iné mimoriadne výdavky a to ani na bývanie, nakoľko náklady spojené s prevádzkou domu v celej výške hradí otec navrhovateľa, dôvody uvádzané odporkyňou považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. 15. Na základe vyššie uvedených skutočností, aj keď súd prvého stupňa zohľadnil starostlivosť odporkyne o spoločnú domácnosť a deti, a to najmä o dcéru J., keď sa o syna S. prestala zaujímať počas roka 2005, boli dané predpoklady pre zvýhodnenie navrhovateľa, ktorý vyvinul väčšie úsilie na to, aby rodinu zabezpečil po každej stránke (materiálnej aj citovej). O potreby rodiny sa postaral vo väčšej miere navrhovateľ, čo bolo preukázané v rámci rozvodových konaní, konania o určenie výživného na plnoletého syna ako aj konania o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odporkyňa si počínala nezodpovedne voči rodine, keď sa prestala zaujímať o syna S., na jeho výživu ničím neprispievala až na základe rozhodnutia súdu začala prispievať na jeho výživu. Navrhovateľ, keď previedol časť obchodného podielu svojej spoločnosti TENEX, s.r.o. na syna S., tento prevod odporkyňa napadla, napriek tomu, že k prevodu časti obchodného podielu došlo z otca na syna a nie na tretiu cudziu osobu. Odporkyňa sa riadne nestarala ani o domácnosť, keď tak ako bolo preukázané v rozvodovom konaní, na upratovanie mali účastníci pani, ktorá k nim pravidelne dochádzala. Odporkyňa neuhrádzala ani náklady spojené s prevádzkou domu, tak ako bolo preukázané v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, v ktorom býva, tieto uhrádzal a hradí navrhovateľ. Sama odporkyňa vo vyjadrení k návrhu o určenie výživného na plnoletého zo dňa 3.7.2009 uviedla, že v dôsledku zániku BSM jej vznikli ďalšie náklady, ktoré sú spojené s užívaním nehnuteľností patriacich do BSM, ktoré si bývalí manželia zatiaľ nevyporiadali. Tieto náklady predstavujú sumu 383,- eur, ktorú však vzhľadom na jej súčasný príjem nie je schopná platiť a teda vzniká jej dlh. Súd preto uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 280.836,- eur, ktorá pozostáva z 35% hodnoty aktív, ktoré mu boli prikázané do výlučného vlastníctva, t. j. zo sumy 989.960,- eur (346.486,- eur) mínus 65% z hodnoty aktív, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne, t. j. zo sumy 101.000,- eur (65.650,- eur). Súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľovi pre splnenie uvedenej povinnosti 4 mesačné splátky po 70.209,- eur, ktoré musí odporkyni zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca s tým, že prvú splátku zaplatí po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, nakoľko vyrovnávací podiel predstavuje vyššiu sumu a navrhovateľ bude mať dostatočný čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky na splnenie uvedenej povinnosti. 16. Súd prvého stupňa zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok vo výške 16.596,50 eura, ktorý predstavuje 3% z hodnoty predmetu sporu - aktíva vo výške 1.090.960,- eur (položka 6, písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). 17. O náhrade trov konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. 18. Navrhovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie poukazujúc na chybu súdu prvého stupňa - odmietnutie návrhu navrhovateľky na pribratie znaleckej organizácie - Súdneho znaleckého ústavu, vzhľadom k tomu, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Fajnorom považovali za nesprávny. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu 280.836 eur, čo predstavuje 35% podiel z hodnoty majetku. Podľa názoru odporkyne mal súd prvého stupňa pristúpiť k výsluchu svedkov, ak na základe ich svedeckých výpovedí v inom konaní rozhodol o tak závažnej otázke, ako bolo delenie majetku v ne prospech odvolateľky v pomere 65:35. Nesúhlasili s rozdelením BSM v danom pomere aj z dôvodu, že navrhovateľ žije z kapitálu BSM, zabezpečuje mu hlavný príjem financovania domácnosti, osobných aktivít a pôžitkov. Uviedla taktiež, že súd prvého stupňa neakceptoval právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti prevodu obchodného podielu spoločnosti TENEX spol s r.o. a pravdepodobne sa s ním ani neoboznámil. Vyporiadal len 20% podielu v spoločnosti. 19. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne a právne správny. 20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie druhého manžela je opodstatnené. 22. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie a právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo/2/2016 zo dňa 29.06.2016, má odvolací súd za to, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie. Odvolací súd je toho právneho názoru, že vzhľadom k rozsahu Najvyšším súdom vytknutých nedostatkov rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je účelné a ani v súlade so zásadou dvojinštančnosti konania doplniť dokazovanie súdom druhej inštancie (odvolacím súdom). 23. Pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. 24. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná v súlade s právnym názorom Najvyšším súdom Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp.zn. 6 Cdo/2/2016 zo dňa 29.06.2016 a týmto smerom aj doplní dokazovanie. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).