Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/682/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409211289 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409211289.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: P. M., G.. XX.XX.XXXX, K. A. F.. Č.. XX, K., zast. advokátom Mgr. Richardom Palušom, Kopanice č. 23, Bratislava proti žalovanému: L. C., G.. XX.XX.XXXX, K. A. F.. Č.. XX, K., zast. advokátom Mgr. Petrom Starinským, Hálova ul. č. 2, Bratislava, o zaplatenie 800,- eur s prísl., o vzájomnom návrhu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. júla 2014, č. k. 22C/171/2010-141, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800,- eur s 9 % úrokmi z omeškania p. a. od 16.05.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku vyhovujúcej časti sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a . Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalovaného sa p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 922,75 s 9 % ročným úrokmi z omeškania od 16.05.2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 48,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 413,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného súd prvej inštancie zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou po zmene jej petitu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 922,75 eur s 9 % úrokmi z omeškania od 16.05.2009 do zaplatenia. Zo žalovanej čiastky žalobca žiadal 800,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a 122,75 eur titulom náhrady škody zodpovedajúcej zaplatenej časti úrokov zo spotrebiteľského úveru poskytnutého Č. na kúpu vozidla, ktorá bola zmarená. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.04.2009 uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu na kúpu motorového vozidla. Na tento účel získal spotrebiteľský úver vo výške 4.500,- eur. Poskytnuté finančné prostriedky banka zaslala dňa 12.05.2009 priamo na účet žalovaného (predávajúceho) na pokrytie kúpnej ceny. Následne sa žalobca so žalovaným dohodli na zrušení kúpnej zmluvy, pričom z kúpnej ceny vloženej bankou na účet žalovaného si tento ponechal sumu 800,- eur a zvyšnú časť odovzdal žalobcovi dňa 16.05.2009, s odôvodnením, že s bývalým zamestnávateľom žalobcu má nevyrovnané platby za opravu motorového vozidla, ktorú sprostredkoval žalobca, čím si dlh vykryl. Žalobca s takýmto postupom žalovaného nesúhlasil a opakovane žalovaného vyzýval na vrátenie zadržanej sumy, ale bezúspešne. 3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že opravu motorového vozidla zn. Š. Y. zrealizoval na základe objednávky žalobcu. V tejto súvislosti odkazoval na ust. § 32 Obč. zák. Skutočnosť, že sa jednalo o služobné vozidlo tretej osoby, mu žalobca neoznámil a to, kto je vlastníkom vozidla, sa dozvedel až po stiahnutí predmetných 800,- eur, keď požiadal žalobcu o poskytnutie adresy vlastníka vozidla, ktorého následne navštívil a vyzval na zaplatenie ceny za opravu. Majiteľ firmy sa však stretnutiu s ním vyhol, na čo pojal podozrenie, že ide o súkromnú aktivitu žalobcu, kamufláž, s cieľom vyhnúť sa platbe za opravu. 4. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalovaný v čase realizácie opravy vedel, kto je skutočným objednávateľom opravy (zamestnávateľ žalobcu), čo podľa jeho záveru vyplynulo zo samotného konania žalovaného - z jeho osobnej návštevy zamestnávateľa žalobcu a aj z výpovede svedkyne N. G., ktorá v rozhodnom čase pracovala u žalobcovho zamestnávateľa. Tým, že žalovaný bezprostredne po vykonaní opravy nevystavil daňový doklad, spôsobil, že mu objednávateľ (vlastník vozidla) nezaplatil. Konanie žalovaného, keď si strhol 800,- eur z úveru na kúpu auta, ktorého predaj zmaril, vyhodnotil súd prvej inštancie ako neoprávnené. Odkazujúc na ust. § 51, § 451 ods. 1, § 652 ods. 1, 2 a § 654 ods. 2 Obč. zák. preto zaviazal žalovaného na zaplatenie protiprávne zadržanej sumy, zvýšenej o úroky zaplatené žalobcom vo výške 8,9 % zo sumy 800,- eur, keď vychádzal z potvrdenia Č., podľa ktorého žalobca zaplatil na úrokoch z úveru čerpaného vo výške 4.500,- eur sumu 690,51 eur. Na žalovaným zadržaných 800,- eur úroky činia 122,75 eur. Spolu teda súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 922,75 eur (800 + 122,75 = 922,75 eur). V zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. súd prvej inštancie uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.05.2009 do zaplatenia. Keďže pobyt M. L. nebol súdu prvej inštancie, ani sporovým stranám známy, od jeho výsluchu v konaní napokon súd prvej inštancie na podnet žalovaného upustil. 5. Žalovaný sa vzájomným návrhom (č. l. 52-57) proti žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 513,94 eur s 9 % úrokmi z omeškania od 23.03.2009 do zaplatenia. Protinávrh odôvodnil tým, že cena opravy vozidla predstavovala podľa faktúry č. XX/XX, 1.313,94 eur, takže po započítaní zadržanej sumy 800,- eur mu žalobca dlhuje ešte spomenutú sumu 513,94 eur (1.313,94 - 800 = 513,94 eur). Súd prvej inštancie konštatoval účelovosť tvrdení žalovaného ohľadom výšky ceny za realizovanú opravu, poukazujúc na obsah odporu proti platobnému rozkazu, kde tvrdil, že opravu vykonal za 800,- eur, ale následne predložil faktúru č. XX/XX, zo dňa 15.03.2009 znejúcu na sumu 39.583,71 Sk (1.313,94 eur) so splatnosťou 22.03.2009. Zohľadniac obsah svedeckej výpovede N. G. súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa s protinávrhom dostal do dôkaznej núdze, a vzhľadom na to protinávrh zamietol. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 48,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 413,70 eur. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním oba výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalobcu na zaplatenie sumy 513,94 eur s prísl. Žalovaný v odvolaní rozporoval záver súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil jeho konania za účelové, a to napriek skutkovému záveru, že vozidlo do opravy dodal a z opravy vyzdvihol žalobca (resp. bolo vyzdvihnuté na opravu spolu so žalobcom na O.O. F..). Vytkol súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy rozhodnutie P., ktoré je aplikovateľné aj na tento spor, a podľa ktorého „v záväzkovom vzťahu s organizáciou je občan, ktorý vec na opravu odovzdal a uzavrel zmluvu o vykonaní opravy, aj keď nie je vlastníkom veci“. Podľa žalovaného žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že auto po oprave prevzal, ale neuhradil jej cenu a túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa G. na pojednávaní dňa 23.04.2014, ktorá uviedla, že vozidlo do opravy objednal žalobca, tak ako aj predošlé vozidlá, ktoré žalobca z opravy prevzal a vyplatil. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný bol v záväzkovom vzťahu so žalobcom a preto mal žalobca opravu vozidla aj uhradiť, a to na podklade právneho vzťahu založeného podľa § 652 a nasl. Obč. zák. Žalovaný nemal povinnosť zisťovať skutočného vlastníka vozidla, ani to, kto mu má uhradiť poskytnuté služby, ak vozidlo doviezla a po oprave aj odviezla jedna a tá istá osoba, t. j. žalobca. Vyjadrenie žalobcu, že žalovaný mal dedukovať z nálepiek na aute skutočného majiteľa vozidla a na základe nálepiek dedukovať aj platobné údaje zamestnávateľa žalobcu, považuje žalovaný za irelevantné. Takýto argument vyznieva podľa žalovaného absurdne aj vzhľadom na neúspešné úkony súdu prvej inštancie ohľadom dohľadávania svedka a zároveň konateľa spoločnosti M. L. - N. R., ktorej údajne vozidlo patrilo. Podľa žalovaného z obsahu vyjadrenia svedkyne G. ohľadom poverenia žalobcu od majiteľa firmy na zadávanie áut do opravy nevyplýva súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, že žalovaný mal alebo mohol vedieť, že žalobca je oprávnený dávať vozidlá do opravy žalovanému v mene svojho zamestnávateľa. Žalobca sa svojou pracovnou náplňou žalovanému nikdy nepreukázal, pričom túto skutočnosť nepreukázal ani v konaní. Žalobca sa na svojho zamestnávateľa začal odvolávať až po oprave, ale fakturačné údaje ohľadom jeho osoby odmietol poskytnúť. Svedkyňa G. vo výpovedi potvrdila, že fakturačné údaje žalovanému neodovzdala, iba ich bola pripravená odovzdať. Žalovaný vystavil faktúru až po obdržaní fakturačných údajov, čo bolo až neskôr, pričom jej doručením žalobcovi ako zamestnancovi firmy bolo túto možné považovať za doručenú. Ako žalobca sám uviedol, žiadal zamestnávateľa o riešenie tejto situácie so žalovaným, pričom zamestnávateľ odmietol predmetnú opravu riešiť, preto žalovanému neostávalo nič iné, iba zmeniť faktúru na pôvodného objednávateľa opravy (žalovaného), pričom nová faktúra bola súčasťou vzájomného návrhu. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 9. Medzi sporovými stranami nebolo skutkovo sporné, že žalovaný ako prevádzkovateľ živnosti na opravu cestných motorových vozidiel (viď. živnostenský register Okresného úradu Bratislava, číslo živn. reg. XXX-XXXXX) realizoval koncom roka 2008, resp. začiatkom roka 2009 opravu motorového vozidla Š. Y. a tiež, že žalovaný na svoj účet prijal úver vo výške 4.500,- eur poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.05.2009 (č. l. 4, 5) ako kúpnu cenu z následne nezrealizovaného predaja motorového vozidla Z. O. (viď kúpna zmluva zo dňa 28.04.2009 na č. l. 6, 7), z ktorej čiastky žalobcovi vrátil len 3.700,- eur, zvyšok 800,- eur si zadržal ako cenu za opravu predmetného vozidla. Sporné bolo, kto bol skutočným objednávateľom opravy a teda osobou povinnou zaplatiť cenu opravy. Spornou bola teda otázka, či cenu za opravu vozidla bol povinný zaplatiť žalovanému žalobca alebo jeho zamestnávateľ. Následne sa bolo treba zaoberať posúdením, či žalovaný konal v rozpore s platným právom, keď si titulom úhrady ceny za opravu zadržal sumu 800,- eur patriacu žalobcovi (titulom zrušenej kúpnej zmluvy). Žalovaný svoje odvolacie námietky založil na tvrdení, že nepoznal osobu skutočného vlastníka vozidla, mal za to, že zmluvný vzťah podľa § 652 a nasl. Obč. zák. vznikol medzi ním ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom. 10. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní preukázal svoje tvrdenie, že žalovaný mal v čase realizácie opravy motorového vozidla zn. Š. Y. objektívnu vedomosť o tom, že žalobca nebol objednávateľom spornej opravy, a teda nebol ani zmluvnou stranou zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bola oprava predmetného vozidla. Preto ho ani nemohla zaťažovať povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu opravy. O tomto závere svedčia viaceré súvisiace dôkazy. Ide predovšetkým o výpoveď samotného žalovaného pred odvolacím súdom, keď sám potvrdil, že aj v minulosti opravoval autá pre zamestnávateľa žalobcu, pričom tieto do opravy priviezol žalobca, ktorý mimo oficiálneho účtovníctva, za opravu v hotovosti zaplatil. Žalovaný tiež vypovedal, že sporné vozidlo Š. Y. bolo u neho v oprave aj predtým. Svedkyňa N. G. vypovedala, že obdobne ako ona, aj žalobca bol v rozhodnom období zamestnancom firmy M. L. - N. prevádzkujúceho autopožičovňu (išlo celkom o 70 vozidiel), pričom pracovnou náplňou žalobcu bolo starať sa o technický stav vozidiel. Drobné opravy vozidiel pre nich vykonával žalovaný s tým, že boli hneď po realizácii hotovostne vyplatené buď priamo žalobcom, v prípade väčších súm priamo svedkyňou. Svedkyňa G. potvrdila, že vozidlo, ktoré bolo predmetom spornej opravy, patrilo uvedenej autopožičovni. Uviedla tiež, že žalovaný za účelom získania odplaty za spornú opravu navštívil sídlo jej zamestnávateľa, kde požadoval peniaze za opravu a dožadoval sa stretnutia s majiteľom firmy, pokúsil sa odcudziť kľúče od vozidla, ktoré boli položené na stole s tým, že ich nevráti, pokiaľ mu nebude za opravu auta zaplatené (viď čl. 44, 125, 126). Napokon treba poukázať aj na to, že žalovaný vystavil faktúru č. XX/XX za opravu auto Š. Y. pre odberateľa M. L. - N., T.: XX XXX XXX a zaslal ju na adresu odberateľa (viď č.l. 42, 45) a následne ju zaúčtoval do svojej evidencie. 11. Možno teda podľa názoru odvolacieho súdu ustáliť, že žalobca konal vo vzťahu k žalovanému v mene svojho zamestnávateľa (§ 15 ods. 1 Obch. zák., § 9 ods. 1 Zák. práce) v zmysle svojej bežnej pracovnej náplne, čo muselo byť žalovanému vzhľadom na obvyklú prax bez akýchkoľvek pochybností zrejmé. Sporný záväzkovo - právny vzťah teda nemohol vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi podnikateľmi M. L. podnikajúcim pod obchodným menom M. L. - N. a žalovaným podnikajúcim pod obchodným menom L. C.. Ide o vzťah obchodnoprávny (§§ 536 a nasl. Obch. zák.) medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Rozhodnutie č. P. X/XXXX, na ktoré poukazoval žalovaný, preto nemožno v prejednávanej veci použiť. Následne možno uzavrieť, že žalovaný nemal právny dôvod (právny titul) voči žalobcovi započítať si sumu 800,- eur (§ 580 Obč. zák.), pretože voči nemu nemal platnú pohľadávku zo zmluvy o dielo. Žalobca teda nemôže byť ani pasívne vecne legitimovaným subjektom zo vzájomného návrhu. Zrušením kúpnej zmluvy vznikla žalovanému právna povinnosť vrátiť žalobcovi celú kúpnu cenu. Pokiaľ si žalovaný započítal sumu 800,- eur voči žalobcovi, konal bez právneho titulu a je povinný túto čiastku žalobcovi vydať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2, § 456 Obč. zák.). 12. Pokiaľ ide o sumu 122,74 eur, zaplatenie ktorej žalobca požadoval z titulu náhrady škody, odvolací súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Uplatnená škoda spočívajúca v úrokoch z úveru zo zadržanej sumy 800,- eur totiž žalobcovi nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného spočívajúcom v neoprávnenom započítaní (zadržaní) sumy 800,- eur, ale v súvislosti so zrušením kúpnej zmluvy; spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi bol totiž viazaný na kúpu vozidla od žalovaného, ktorá sa napokon nezrealizovala. Žalobca však takýmto spôsobom predmetnú časť nároku skutkovo nevymedzil. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a namietaným konaním žalovaného a nepreukázal teda jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V tejto časti preto jeho žaloba nie je dôvodná. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 800,- eur s 9 % úrokmi z omeškania p. a. od 16.05.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku vyhovujúcej časti, t. j. ohľadom sumy 122,74 eur, odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd rovnako ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vzájomný návrh žalovaného. 14. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania v rozsahu 73 %. Keďže žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 922,75 eur, pričom bol úspešný v časti 800,- eur, jeho úspech činí 86,5 %, neúspech 13,5 %. Konečný pomerný úspech žalobcu voči žalovanému predstavuje 73 % (86,5 - 13,5 = 73 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).