Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/470/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409211334 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1409211334.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: D. D., R.. XX.XX.XXXX, D. W. X, XXX XX D., štátny občan SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 1.195,82 EUR s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 841,77 EUR od 05.09.2008 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 274,40 EUR, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2576/2009-31 zo dňa 18.09.2015, pomerom hlasov 2 : 1, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2576/2009-31 zo dňa 18.09.2015 p o t v r d z u j e. II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, opierajúc sa o § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), A) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, B) exekúciu zastavil, C) oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 203 ods. 1 EP a D) rozhodol, že povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva, podľa § 146 ods. 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), keďže v danej veci mal za to, že oprávnený síce zavinil zastavenie konania predložením nespôsobilého exekučného titulu avšak povinnému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli. 1.1. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil v podstate tým, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 05.06.2008 (ďalej len „zmluva“), záväzky z ktorej si povinný riadne a včas neplnil. Uviedol, že s poukazom na § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky (Zmluvné dojednania), ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravované už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. 1.2. V rámci skúmania podmienok konania skúmal opodstatnenosť vedenia exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca sp.zn. SR 00335/09 zo dňa 28.07.2009, s vyznačenou doložkou právoplatnosti na deň 24.08.2009 a vykonateľnosti na deň 27.08.2009, ktorým bola povinnému, ako žalovanému, uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu vo výške 1.195,82 Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 841,77 Eur od 05.09.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 274,40 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (ďalej len „exekučný titul“). Odvolávajúc sa na ustanovenie § 3 ods. 1, § 37 a § 40 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) skúmal exekučný titul z hľadiska právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou rozhodcovskou zmluvou, doložkou, alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch) teda, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V zmysle uvedeného potom vyvodil oprávnenosť exekučného súdu skúmať vlastnosti dokladov predložených oprávneným a teda i platnosť rozhodcovskej doložky a v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, alebo že neexistuje vyvodil, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom tento konštatuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Exekučný súd vychádzal z toho, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom a z toho dôvodu musí byť aj samostatne podpísaná (za predpokladu, že je rozhodcovská doložka dohodnutá v samostatnej zmluve), alebo musí byť podpísaný dokument, v ktorom je dohodnutá a preto neakceptoval odkaz zmluvy, ako hlavnej zmluvy na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že zo znenia § 4 ods. 1 ZoRK je zrejmé, že účastníci môžu dohodnúť buď rozhodcovskú doložku v rámci zmluvy, teda rozhodcovská doložka sa nachádza priamo v zmluve alebo účastníci môžu uzavrieť osobitnú (rozhodcovskú) zmluvu, ako samostatný dokument. Podľa exekučného súdu nemožno zo zmluvy vyvodiť vznik rozhodcovskej zmluvy (doložky) a to z ohľadom na znenie bodu 17. VOP, ktorý článok hodnotil ako obsahujúci jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku a vyslovil, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za platne uzatvorenú. Preto konštatoval, že ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym záverom exekučného súdu o formulárovom charaktere rozhodcovskej zmluvy, nedostatku jej individuálneho dojednania a jej rozpore s § 53 OZ. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a táto má charakter individuálneho dojednania. Namietal, že úvahy exekučného súdu k výkladu pojmu spotrebiteľ nemajú oporu ani vo vnútroštátnej ani v komunitárnej úprave. Súd nebral do úvahy porušovanie zmluvy zo strany spotrebiteľa a zásadu pacta sunt servanda. Mal za to, že rozhodcovská zmluva je platným individuálne dojednaným právnym úkonom, nemá charakter neprijateľného zmluvného dojednania. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol ako exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. 3. Napriek doručenej mu výzve na vyjadrenie sa k odvolaniu sa povinný k tomuto nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní osobou vyššieho súdneho úradníka za účinnosti zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania za účinnosti Civilného sporového poriadku, nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, zohľadniac konštrukciu zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016 (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP) sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory) ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 7. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností odvolací súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva ako aj hľadísk ochrany spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov. 9. Odvolací súd k veci uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Súdny dvor v uznesení vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51) uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel.“. 10. Pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania oprávneného bolo predovšetkým potrebné ustáliť A) právny charakter zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným. B) Či bol exekučný titul vydaný orgánom na to oprávneným. 10.1. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti: S účinnosťou od 25.11.2004 bol zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. novelizovaný zákonom č. 616/2004 Z.z.; tento do jeho znenia zakotvil § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; Účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (v poznámke sa uvádzajú ustanovenia § 52 - §60 OZ) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu upravujúce ochranu spotrebiteľa. 11. Zmluva o úvere zo dňa 05.06.2008 uzatvorená medzi oprávneným a povinným teda nepochybne patrí medzi spotrebiteľské zmluvy. Jedná sa typickú formulárovú zmluvu o úvere poskytnutú spotrebiteľovi, ktorá má všetky charakteristické črty adhéznej zmluvy, teda jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale bol vopred určený stranou v postavení dodávateľa, v ktorej druhá strana v postavení spotrebiteľa nemá možnosť nič ovplyvniť. Preto odvolací súd konštatoval, že v danom prípade súd prvej inštancie správne ustálil, že exekučný titul sa vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah uzatvorený v intenciách § 53 ods. 1 až 5 OZ a § 54 ods. 2 OZ. 12. K podstatnému predmetu prieskumu exekučného súdu je, okrem iného, i skúmanie toho, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Tomuto prieskumu je podrobený v exekučnom konaní, každý zákonom aprobovaný exekučný titul no osobitne ak ide o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. 12.1. Rozsah prieskumu exekučného súdu je obmedzený na to, či bol exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný z exekučného titulu hmotnoprávne legitimovaní. V tomto rozsahu skúma súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, na námietku povinného, či na návrh povinného na zastavenie exekúcie, ale súd tak môže postupovať počas celého exekučného konania, keďže ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Ak kedykoľvek v priebehu exekučného konania zistí, že nie sú splnené podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.2007 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997). 12.2. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach judikoval oprávnenie (a povinnosť) exekučného súdu preskúmať existenciu platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách, napr. sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.októbra 2011 (R 46/2012), 6Cdo 143/2011, uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 55/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011). 13. Odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 v obdobnej veci, podľa ktorého skúmaním rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. 13.1. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať tiež na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní. Podľa judikatúry NS ČR - napr. uznesenie sp. zn. 20Cdo 2227/2011 zo dňa 28.7.2011 - takýto záver platí i bez zreteľa na to, že povinný v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietol. Právo na zákonného sudcu a právo na spravodlivý proces, zaručené 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd možno primerane vzťahovať aj na rozhodcovské konanie. Ústavný súd zdôraznil požiadavku konkretizácie a individualizácie výberu rozhodcu preto, že rozhodcovské konanie predstavuje akýsi „odklon“ od klasického súdneho konania, proti výsledku ktorého existujú veľmi obmedzené možnosti súdneho prieskumu; ak teda v rozhodcovskom konaní nerozhoduje rozhodca, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemožno akceptovať ani výsledok tohto rozhodovania (rovnako aj Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 2164/10). 14. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní bol síce povinný úspešný, nakoľko mu však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).