Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/461/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212159 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411212159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1/ J. V., Z.. X. XX. XXXX, B. Q. XXXX/XX, B., Š. H. Q., 2/ P. O., Z.. XX. X. XXXX, B. Š. XXX/X, X., Š. H.T. Q., o zaplatenie 615,96 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. augusta 2015, č. k. 22C/303/2011-110, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 300,- € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 300,- € od 24. 2. 2011 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne zo sumy 300,- € od 24. 2. 2011 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka a § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, a ods. 5, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom dňa 5. 10. 2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 300,- €. Žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť úver v 36. mesačných splátkach po 17,03 € k 20. dňu v mesiaci s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola vo výške 613,08 € (úver + úroky). Žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi neuhradili ani jednu splátku, a preto žalobca listom zo dňa 2. 2. 2011 oznámil žalovanému 1/, že uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy a že suma omeškaných splátok (1. až 3.) je spolu 51,09 €. Uvedený list si žalovaný 1/ neprevzal, žalobcovi sa zásielka vrátila s označením „adresát je neznámy“ dňa 8. 2. 2011. Podľa Oznámenia žalobcu o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 5. 10. 2010 jednotlivé splátky úveru boli vo výške 17,03 €. Podľa Zmluvy o revolvingovom úvere bola RPMN za úver vo výške 66,89 %, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70 % a priemerná hodnota RPMN za úver vo výške 47,39 %. Schválená výška revolvingu bola 198,78 € a celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť pri každom revolvingu, 408,72 €. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 56,07 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 68,44 %. Z karty klienta vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ neuhradili žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu splátku, pričom na čistej istine splátky mali zaplatiť sumu 300,- €. 3. Nakoľko uvedené výšky úrokov boli podľa súdu prvej inštancie neprimerane vysoké a v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, prvoinštančný súd priznal žalobcovi len neuhradenú istinu vo výške schválenej časti úveru 300,- €. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti o zaplatenie 315,96 € žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca požadoval od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie neprimerane vysokej sumy vrátane úrokov, pričom výška poskytnutého úveru bola vo výške 300,- €. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, v ktorej žalobca žiadal o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 613,08 € od 24. 2. 2011 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 613,08 eur od 24. 2. 2011 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 300,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 613,08 eur do zaplatenia, a to z dôvodu, že nie je povinnosťou žalovaných v 1/ a 2/ rade ako spotrebiteľov, aby si sami vyčíslili pri úroku z omeškania a zmluvnej pokute, či už dosiahli sumu 300,- €. 4. Pretože sa žalovaní 1/ a 2/ dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ich prvoinštančný súd v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,- € od 24. 2. 2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k strate výhody splátok podľa listu žalobcu zo dňa 2. 2. 2011, až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.; k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba M. C. B. 1 % + 8 percentuálnych bodov. Pretože žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatili žalobcovi ani jednu splátku z poskytnutého úveru, zaviazal ich súd v zmysle § 544 Obč. zák. a v zmysle čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne (čo predstavuje 23,725 % ročne) zo sumy 300,- € od 24. 2. 2011 až do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k strate výhody splátok podľa listu žalobcu zo dňa 2. 2. 2011. 5. O náhrade trov konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v zamietnutej časti a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Uviedol, že spôsob, akým súd prvej inštancie rozhodol, popiera nielen prvok predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ale aj princíp legitímneho očakávania. V zmluve o revolvingovom úvere bola dodržaná právna úprava o výške odplaty za požičanie peňažných prostriedkov titulom spotrebiteľského úveru. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol úplne opačne a pritom ani nevzal do úvahy relevantnú právnu normu. Je nepreskúmateľné, aké dôvody súd viedli k záveru, že úrok je neprimerane vysoký. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, akú právnu normu súd vlastne aplikoval, odôvodnenie rozsudku podľa žalobcu bolo v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p. Poukázal pritom i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2007. Za súčasného stavu nie je možné vôbec spochybniť posúdenie súdu o neprimerane vysokej výške úrokov. Dôvody z rozsudku nevyplývajú a žalobca ich tak objektívne ani nemôže poznať. Súd nevychádzal z príslušnej právnej úpravy, ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vôbec neaplikoval. Posudzovanie veci podľa nepríslušnej právnej normy je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V tomto prípade súd na základe použitia nesprávnej právnej normy (resp. žiadnej právnej normy) dospel k minimálne predčasným záverom, nakoľko v dôsledku takejto aplikácie ani správne a úplne nezistil skutkový stav veci. Postup súdu bol podľa žalobcu nesprávny aj pre rozpor s § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Strany sporu sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluvne prejavenej vôli strán by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov rozhodol, aká výška je primeraná, aká už nie a na základe takéhoto posúdenia rozhodol. V tomto prípade súd konštatoval, že žalovaný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky platiť žiadne úroky. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by mal úver poskytovať bezodplatne. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/95/2010, z ktorého vyplýva, že veriteľ má právo na odplatu za používanie a držanie finančných prostriedkov. Pokiaľ súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve je neprimerane vysoká, potom mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty, na podporu tohto argumentu žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešov sp. zn. 3Co/67/2008. 7. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrili. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C. s. p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 11. 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 15. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom dňa 5. 10. 2010, má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť nebola v konaní ani sporná. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovaným poskytnúť úver vo výške 300,- € a žalovaní sa zaviazali predmetný úver splácať v 36. mesačných vo výške 17,03 € k 20. dňu v mesiaci. 16. Predmetná úverová zmluva sa vzhľadom na svoju spotrebiteľskú povahu, teda nakoľko jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru veriteľom spotrebiteľovi spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2). 17. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí dôsledne spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mimoriadne prísne sankcionované (§ 11 zákona o spotrebiteľských úveroch). Splnenie prísnych zákonných požiadaviek, ktoré sú kladené na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, patrí do rámca odbornej starostlivosti, ktorú je veriteľ ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úverov, povinný vynakladať. V prípade ich nedodržania, hoci aj formálneho charakteru, musí súd aplikovať § 11 zákona o ochrane spotrebiteľa. 18. V posudzovanej veci odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu na rozdiel od súdu prvej inštancie zistil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. 10. 2010 neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Konkrétne v nej nie je riadne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) spotrebiteľského úveru a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/). V bode 6. Zmluvy s názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR je v časti RPMN za úver (v %): uvedený údaj 613,08, čo je zjavne zmätočný údaj, ktorý sa úplne vymyká ostatným dojednaným podmienkam spotrebiteľského úveru (vzhľadom najmä na úrokovú sadzbu 70 % ročne a matematický súčet 36-tich mesačných splátok vo výške 17,03 €). Zároveň v zmluve úplne absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť (rovnako vyplývajúci z (§ 9 ods. 2 písm. j/). 19. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť sa nachádzajú v bode 5 dokumentu, ktorého obsahom je i úverová zmluva, avšak tento bod má názov Údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Žalobca zvolil pri uzatváraní zmluvy postup, pri ktorom sa žiadosť o poskytnutie úveru a samotná úverová zmluva nachádzajú na rovnakom dokumente. Údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie úveru (ktorú je možné chápať ako návrh na uzavretie zmluvy) však nenahrádzajú údaje uvedené v samotnej zmluve o úvere. Žiadosť (návrh na uzavretie zmluvy) nemá pre obe strany záväznú povahu a nestáva sa bez ďalšieho zmluvou. Druhá strana, v tomto prípade veriteľ (žalobca) ju môže alebo nemusí akceptovať, resp. môže dať dlžníkovi protinávrh. Z hľadiska posúdenia dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má v posudzovanej veci relevanciu iba bod 6 Zmluvy, ktorý všetky predpísané náležitosti neobsahuje. 20. Následkom nesprávneho uvedenia RPMN v neprospech spotrebiteľa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dlžník je povinný na základe takéhoto úverového vzťahu vrátiť veriteľovi iba reálne poskytnutú istinu úveru. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že výška úveru bola dojednaná v sume 300,- €. Zároveň bol medzi účastníkmi zmluvy dojednaný poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru 44,75 €. Tento poplatok bol podľa vyjadrenia samotného žalobcu zrazený z poskytnutej sumy úveru, keď reálne bolo dlžníkom vyplatených iba 255,25 €, t. j. žalovaní tento poplatok zaplatili. Z karty klienta vyplýva, že žalovaní neuhradili ani jednu splátku poskytnutého úveru. Celková dlžná istina úveru tak predstavuje sumu 255,25 €. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu 300,- € s príslušenstvom, priznal žalobcovi viac, než na čo mal nárok. 21. Odvolacie námietky žalobcu sa týkali prípustnej výšky odplaty za spotrebiteľský úver. Nakoľko sa však predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je vôbec na mieste hovoriť v súvislosti s ním o odplate a jej výške. V dôsledku toho nie sú žalobcom prezentované odvolacie námietky spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. 22. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ich náhradu, tento zjavne nezodpovedá odôvodneniu rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. (účinného v čase rozhodovania) a žiadnemu z účastníkov (strán sporu) právo na náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko žalobca mal úspech vo veci iba v časti, ktorá je menšia ako miera úspechu žalovaných (zo žalovanej istiny 615,96 € mu súd prvej inštancie priznal iba 300,- €, t. j. menej než 50 %), právo na náhradu trov konania by podľa § 142 ods. 2 O. s. p. vzniklo žalovaným. 23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu žalobcu smerujúcemu proti zamietajúcemu výroku. Nakoľko výroky, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené a rozhodnuté o trovách konania, neboli žalovanými napadnuté odvolaním, odvolací súd ich v zmysle zásady zákazu reformatio in peius nemohol zmeniť v neprospech žalobcu - odvolateľa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s. p. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).