Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/164/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216128 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411216128.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: F. B., Z.. XX.XX.XXXX, B.: Q. XXXX/XX, B., v zast.: AKAK s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanému: X. G., Z.. XX.XX.XXXX, B.: X. XXXX/XX, B., v zast.: ALFA LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Šustekova 14, Bratislava, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/327/2011-229 zo dňa 28.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 132 ods. 3, § 150 ods.1 C.s.p., § 747 ods. 1, § 749 ods. 2, § 750 a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.12.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2011 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9.958,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2004 sa ústnou formou dohodla so žalovaným na tom, že žalovaný pre ňu uschová peňažnú sumu vo výške 16.596,96 Eur (500.000,- Sk). 3. Uznesením zo dňa 19.08.2013, č.k. 22C 327/2011-86 súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OKP OR PZ Bratislava IV pod sp. zn. ORP-353/OEK-B4-2011. 4. Uznesením zo dňa 15.05.2015, č.k. 22C 327/2011-118 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní z dôvodu, že trestné konanie vedené pod ČVS: ORP-353/OEK-B4-2011 bolo zastavené. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkov J. B., I. B. a oboznámením listinných dôkazov: potvrdením o výbere hotovosti zo dňa 20.05.2004, potvrdením o vklade zo dňa 29.09.2004, výzvou na vrátenie zverených finančných prostriedkov zo dňa 08.02.2011 s doručenkou, odpoveďou na výzvu zo dňa 15.02.2011, znaleckým posudkom PhDr. Evy Heftyovej, PhD. č. XX/XX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.11.2004, č.k. 20C 202/2004-15, výpisom z internetového účtu žalovaného zo obdobie od 30.12.2003 do 31.12.2004, odpoveďou z Tatra banky, a.s. zo dňa 23.11.2015, oboznámením obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-353/OEK-B4-2011, konkrétne uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 29.12.2011, zápisnicou o výsluchu podozrivej osoby X. G., zápisnicou o výsluchu svedka poškodeného F. B., zápisnicou o výsluchu svedka J. B.Á., zápisnicou o výsluchu svedka I. B., zápisnicou o výsluchu svedka P. U., zápisnicou o výsluchu svedka X. G., zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami X. G. T. F. B., zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami I. B. T. F. B., zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami J. B. T. X. G., zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami I. B. T. J. B., uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa 31.05.2012, uznesením prokurátora zo dňa 05.11.2012 a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Z výpovede žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že táto sa pridržala vyjadrenia svojho právneho zástupcu a navrhla vypočuť v konaní jej brata, ktorý mal byť prítomný pri odovzdávaní peňazí. 7. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že tento súhlasil so všetkým, čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Na viac doplnil, že k darovaniu peňazí žalobkyňou malo dôjsť keď mal jeho syn 3 roky, pričom výzva na vrátenie peňazí mala byť zaslaná po smrti jeho rodičov. Z výpovede svedka J. B., brata žalobkyne, súd zistil, že osobne odovzdal peniaze 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) žalovanému, tento sa ho pýtal, či chce nejaké potvrdenie, keďže však išlo o druha jeho dcéry, písomné potvrdenie nežiadal. V roku 2004 žalobkyňa potrebovala 6.638,78 Eur (200.000,- Sk) zložiť do zariadenia seniorov a vtedy tieto peniaze doniesla dcéra I. k Martinskému cintorínu. Pri prvom odovzdaní peňazí bol prítomný svedok, žalobkyňa a žalovaný. Bolo to na parkovisku na P. ulici v aute. On inicioval, aby sa peniaze uložili na účet žalovaného, pretože sa dozvedel, že žalovaný má účet v Tatra banke ako aj sejf, v ktorom mal uložené svoje cennosti, preto ho napadlo, že to povie dcére, aby sa opýtala žalovaného, či bude ochotný tieto peniaze pre žalobkyňu uschovať. Ďalej uviedol, že bolo dohodnuté, že všetky náklady, ktoré by boli spojené s výberom peňazí pre žalobkyňu, keďže žalovaný mal termínované vklady, mala znášať žalobkyňa a v prípade smrti žalobkyne sa mali peniaze rozdeliť medzi deti svedka, t.j. dcéru I., Q. J. T. Q. I., t.j. svedkovho vnuka. Žalobkyňa mala spísať závet v listinnej podobe. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť v aute žalovaného „škodovke“. Žalobkyňa odovzdala peniaze družke žalovaného I., následne svedok opravil svoju výpoveď, že peniaze odovzdával on žalovanému. Z výsluchu I. B., družky žalovaného, súd zistil, že dostala od krstnej mamy peniaze, ktoré použila. Potom svedčila proti svojmu otcovi, a vtedy začalo peklo. Otec chcel od nej stále vrátiť peniaze. Krstná mama jej dala 16.596,96 Eur (500.000,- Sk), pretože nechcela, aby ich získal bývalý manžel, s ktorým sa v tom čase rozvádzala. Vtedy sa dohodli, že pokiaľ bude nejaký problém, tak jej pomôžu. V tom čase riešila svoje ubytovanie v Domove sociálnych služieb, na čo jej poskytla časť finančných prostriedkov v sume 6.638,78 Eur (200.000,- Sk), ktoré jej odovzdala, pričom jej povedala, že tie zvyšné peniaze sú pre nich. V tom čase mali malé dieťa a rodičia svedkyne, ktorí sa tiež rozvádzali im nemohli poskytnúť žiadne prostriedky. Celé toto začalo po tom, ako svedčila voči svojmu otcovi v trestnom konaní, kde bol odsúdený a po vypršaní podmienky sa jej začal ozývať s tým, že potrebuje vrátiť peniaze, pričom si začal vymýšľať rôzne zámienky, ako napr. že známy stavia dom. So žalobkyňou mala pekný vzťah, navštevovali sa, bola jej svedkom na svadbe, k jej synovi sa správala pekne. Žalobkyni nebolo treba poskytovať nejakú starostlivosť, ani ich s tým neoslovila, že by mala nejaký problém, úplne normálne sa navštevovali. Myslela si, že krstná mama má aj nejaký iný majetok, keďže predala byt v centre mesta a ešte aj garsónku ktorú mala a nemala deti. V ich rodine sú komplikované vzťahy, mala o nejakej záveti vedomosť, ale neustále sa to menilo. Vedela o nejakej záveti v čase, keď sa jej narodil syn, podľa ktorej mala dediť svedkyňa a brat a sestra mala byť vydedená. To bol jediný závet o ktorom mala vedomosť, že v ňom bola uvedená. Dostala vkladnú knižku, ktorú jej založil v roku 1977 jej dedo, keď sa narodila. Ale reálne dostala vkladnú knižku založenú neskôr, kde boli finančné prostriedky od jej deda, ktorú spravovala žalobkyňa. Príležitostne jej žalobkyňa poskytla menšiu sumu peňazí napr. pri príležitosti narodenín. Nevedela, či žalobkyňa poskytla iným príbuzným peniaze, brat bol v base, otec ho odtiaľ ťahal za strašné peniaze. Peniaze jej neboli darované pri príležitosti narodenia jej syna. Krstná si zobrala svojho manžela, pekne si žili, prerobili byt. Potom nastali nejaké problémy, jej bývalý manžel ju obral o nejaké peniaze, preto jej poskytla sumu 500.000,- Sk s tým, aby ich uchránila pred bývalým manželom. Potom ako jej dala 200.000,- Sk na domov sociálnych služieb sa krstná vyjadrila v tom zmysle, že „zvyšnú sumu máte odo mňa, nechajte si ju, veď máte malé dieťa, veď rodičia vám nič nedajú“. Mama svedkyne si myslela, že jej peniaze dala preto, aby ju naštvali, aby jej dokázali, že nič nemá. Žalobkyňa jej dala 500.000,- Sk s tým, že nechcela, aby sa k nim dostal bývalý manžel, pričom sa dohodli, že keby niečo potrebovala, tak jej dajú peniaze resp. pomôžu a po tom, čo potrebovala zložiť peniaze na domov sociálnych služieb jej svedkyňa dala 200.000,- Sk s tým, že jej žalobkyňa povedala, aby si zvyšok nechali, takže vo finále jej darovala 300.000,- Sk. Žalobkyňu navštívili so žalovaným v nemocnici tesne po tom, ako bolo na žalovaného podané trestné oznámenie. Leteli do domova sociálnych služieb, kde im povedali, že žalobkyňa je v nemocnici, tak išli za ňou. Nemocnica bola niekde v okolí F., bola to súkromná nemocnica. Nebavili sa o tom, že jej majú vrátiť finančné prostriedky, bavili sa o tom, čo sa deje, prečo bolo podané trestné oznámenie, pýtali sa jej koľko peňazí potrebuje a na čo jej to treba, na čo uviedla „polovicu, J. potrebuje polovicu“. Sumu 500.000,- prevzala svedkyňa tak, ako je to uvedené vo všetkých výpovediach. Čakala v aute, žalobkyňa prišla spolu s jej otcom a peniaze jej odovzdali. Skoro celé odovzdanie manažoval otec, on jej kázal kam má prísť. Myslela si, že komunikovala iba s otcom, potom, keď žalobkyňa potrebovala tých 200.000,- komunikovala už iba s ňou. Bližšie si nepamätala. 8. Z potvrdenia o výbere hotovosti zo dňa 20.05.2004 súd zistil, že žalobkyňa dňa 20.05.2004 vybrala z vkladnej knižky vedenej vo Všeobecnej úverovej banke a.s. (č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX) V. X. B. P. X sumu 17.786,89 Eur (535.848,- Sk). 9. Z potvrdenia o vklade zo dňa 29.09.2004 súd zistil, že navrhovateľka dňa 29.09.2004 vložila na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s. v pobočke B. P. X sumu 6.638,78 Eur (200.000,- Sk). Z výzvy na vrátenie zverených finančných prostriedkov zo dňa 08.02.2011 súd zistil, že právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na vrátenie sumy 9.958,18 Eur, ktorá mu bola zverená. Žalovaný uvedenú výzvu prevzal 14.02.2011. Z odpovede na výzvu zo dňa 15.02.2011 súd zistil, že žalovaný zareagoval na výzvu právneho zástupcu žalobkyne tým, že túto výzvu považuje za bezpredmetnú, nakoľko od žalobkyne v roku 2004 finančnú hotovosť vo výške 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) neprevzal. 10. Zo znaleckého posudku PhDr. Evy Heftyovej znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých č. XX/XX vypracovaného v rámci trestného konania na obžalovaného J. B. súd zistil, že J. B. je vnútorne senzitívny, sebaneistý jedinec s nízkym sebavedomím, čo sa ale snaží skrývať, nedávať najavo a prostredníctvom nevedomých i vedomých obranných mechanizmov sa jeho vonkajšie správanie výrazne odlišuje od skutočných vnútorných pocitov. Voči iným ľuďom sa prejavuje autoritatívne, direktívne, má voči nim nízku toleranciu a zdôrazňuje správnosť a jednoznačnosť svojich tvrdení. Tento rozpor medzi vonkajším prejavovaním sa a vnútorným prežívaním je značne ťaživý, náročný, vedie k zvyšovaniu vnútorného napätia, oslabuje odolnosť voči záťaži, čím sa zvýrazňuje iritabilita, nervozita a oslabuje schopnosť sebaregulácie. Jeho hodnotový systém úzko súvisí s jeho celkovou osobnostnou konštitúciou, s jeho zvýšenou potrebou podržať, vlastniť, získať uznanie, získať pocit vlastnej ceny, potrebou dostávať rešpekt, obdiv, zvýrazňovať svoju jedinečnosť až idealizovať sám seba. 11. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.11.2004, č.k. 20C 202/2004-15 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo manželstvo účastníkov F. P., J.. B. a M. P. R. L. XX.XX.XXXX pred bývalým Miestny úradom B. D., zapísané v A. F. V. I. XX, J. XXXX, na Q. XXX, X. X. Č. XX, rozvedené. Návrh na rozvod bol podaný 31.08.2004. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.12.2004. 12. Z výpisu z internetového účtu žalovaného za obdobie od 30.12.2003 do 31.12.2004 súd zistil, že v priebehu celého obdobia nebol na účet odporcu pripísaný vklad hotovosti sumy 16.596,96 Eur (500.000,- Sk). 13. Z odpovede z Tatra banky, a.s. zo dňa 23.11.2015 súd zistil, že žalovaný mal v roku 2004 vedený v banke B. Ú. Č.. XXXXXXXXX, K. Ú. Č.. XXXXXXXXXX a podielové fondy. V uvedenom období nemal otvorenú bezpečnostnú schránku. Z výpisu z bežného účtu za rok 2004 súd zistil, že na účet žalovaného neboli v rozhodnom období (máj 2004 resp. neskôr) vložené v hotovosti finančné prostriedky v sume 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) resp. iná obdobne vysoká čiastka. Z výpisu z termínovaného vkladu žalovaného súd zistil, že na uvedený účet neboli v rozhodnom období vložené finančné prostriedky v sume 16.596,96 Eur (500.000,- Sk). V novembri 2003 mal žalovaný na termínovanom účte 13.375,73 Eur (402.957,36 Sk), z ktorých sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) previedol na účet a sumu 8.298,48 Eur (250.000,- Sk) vybral v hotovosti. 14. Na pojednávaní konanom 11.04.2016 žalovaný k finančným prostriedkom v sume 13.277,56 Eur (400.000,- Sk) uviedol, že časť týchto prostriedkov si našetril, niečo dostal od rodičov a tieto prostriedky vložil na termínovaný účet. Sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) posielal pánovi D.. X. K., ktorý je jeho zamestnávateľom a sumu 8.298,48 Eur (250.000,- Sk) vybral pravdepodobne na kúpu auta. 15. Z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 29.12.2011 súd zistil, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. 16. Zo zápisnice o výsluchu podozrivej osoby X. G. v trestnom konaní zo dňa 07.06.2011 súd zistil, že žalobkyňa darovala výlučne partnerke žalovaného I. B. finančnú hotovosť vo výške 500.000,- Sk, pričom žalovaný sa nevedel vyjadriť k miestu odovzdania peňazí. V tom období mali s partnerkou trojročné dieťa a žili v spoločnej domácnosti s rodičmi žalovaného. Partnerka prechádzala ťažkým životným obdobím, žalovaný nemal dostatok peňazí na to, aby im obom spolu so synom zaobstaral byt. I. bola v tom čase nezamestnaná, bez trvalého pracovného pomeru, po ukončení materskej dovolenky. Jej krstná pani B., ktorá je bezdetná sa rozhodla výlučne jej darovať tieto finančné prostriedky. Partnerka od nej žiadne peniaze nežiadala, žalobkyňa sa tak rozhodla sama. O darovaní vedela matka I.. Žalobkyňa tvrdila, že tie peniaze nepotrebuje, že nechce aby tie peniaze zdedil jej bývalý partner. Boli radi, že tie peniaze dostali darované, lebo ich chceli použiť na kúpu bytu. O tomto darovaní vedel aj otec I., J. B., ktorý je bratom žalobkyne. On sám vtedy vyjadril súhlasný názor k darovaniu, lebo chcel nahnevať bývalú manželku P. B.. Tá dcére nemohla dať žiadne peniaze, lebo žiadne nemala. Asi dva mesiace po darovaní žalobkyňa požiadala I. o pomoc, že potrebuje peniaze, lebo chce ísť do domova dôchodcov. Žalovaný v tom nevidel žiadny problém ani jeho partnerka I. darovať žalobkyni 200.000,- Sk, lebo vtedy zase im žalobkyňa darovaním veľmi pomohla. Nikdy v tom období žalobkyňa nespomínala, že by žalovanému alebo jeho partnerke I. tieto peniaze mala zveriť do úschovy. Preto sa veľmi čudoval tomu, keď po siedmich rokoch žiadala tzv. zverené finančné prostriedky, a to hlavne po žalovanom. Žalovaný v roku 2009 prišiel o oboch rodičov. Zdedil dve nehnuteľnosti, byt a starú chalupu a keďže pracuje v autoservise, asi si môžu myslieť, že je pomerne bohatý. Konanie žalobkyne si nevedel vysvetliť. Žalovaný bol toho názoru, že na takéto konanie mohol žalobkyňu nahovoriť jej brat pán J. B., ktorý sa rozviedol s P. B. a bol aj právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava IV v trestnej veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. O týchto skutočnostiach vedel žalovaný z toho dôvodu, že obe dcéry J. B., F. B., ktorá žije v U. ako aj partnerka žalovaného I. vypovedali voči otcovi. Násilia sa mal dopustiť na svojej manželke pani P. B. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, pretože znalecký posudok skonštatoval poruchy v jeho osobnosti. Pán B. po uplynutí podmienky žije so svojim synom a bratom I. v jednom byte pričom má veľké finančné problémy. Brat I. je totiž na drogách a k tomu pravdepodobne obaja potrebujú peniaze. Od toho času, ako I. svedčila proti svojmu otcovi sa narušili ich vzájomné vzťahy a nekomunikujú spolu. A asi práve on nahovoril žalobkyňu na to, aby si od nich pýtala peniaze, čo I. darovala. Žalovaný nevedel, na čo žalobkyňa tie peniaze potrebuje, ale boli ochotní s partnerkou I. jej darovať nejaké peniaze, no veľa ich k dispozícii nemali. Ak by im boli peniaze zverené, nikdy by ich nepoužili, ale boli by ich v tom momente vložili na účet. Okrem toho to nedávalo logiku, že by im mala zveriť peniaze, keď si ich mohla nechať na účte. Potvrdenie o darovaní sumy 500.000,- Sk si medzi sebou žalobkyňa a I. B. nevystavili. 17. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej F. B. v trestnom konaní zo dňa 07.02.2012 súd zistil, že dňa 20.05.2004 za jej prítomnosti jej brat J. B. odovzdal na parkovisku na P. R. V. B. v priestoroch osobného motorového vozidla zn. Š. XXX žalovanému finančnú hotovosť vo výške 500.000,- Sk. Tieto peniaze krátko predtým vybrala zo svojho účtu v pobočke VÚB, a.s. na P. R., kde jej ich odovzdala pracovníčka banky a následne ich svedkyňa v banke odovzdala svojmu bratovi. K banke sa dostavili spolu s bratom a žalovaným všetci traja spolu na uvedenom vozidle. Žalovaný ich predtým vyzdvihol na A. XX, kde vtedy bývala. Potom vyšli z banky, za ktorou ich v aute čiernej farby čakal žalovaný, sedel na mieste vodiča, sadli si k nemu do vozidla, žalobkyňa dozadu a jej brat na miesto spolujazdca. Vtedy jej brat odovzdal žalovanému 500.000,- Sk v obálke do rúk, aby si ich prerátal. Žalovaný sa pýtal brata, či mu má dať nejaké potvrdenie, že peniaze prevzal, na čo brat odvetil, že to nie je potrebné. Tieto peniaze žalobkyňa odovzdala z dôvodu, že ich chcela zachrániť, nakoľko si ich šetrila celý život. V tom čase bola v rozvodovom konaní s M. P., pričom sa obávala, že si bude nárokovať na tieto peniaze. Peniaze dala žalovanému z dôvodu, že má účet v Tatra banke a že jej tam tie peniaze uloží a keď bude potrebovať, zase jej ich vráti. Dňa 29.09.2004 jej neter I. B., partnerka žalovaného, odovzdala v B. pred Martinským cintorínom sumu 200.000,- Sk, ktorú si od nich predtým pýtala, nakoľko túto čiastku potrebovala vložiť na účet J. domu seniorov. Po nejakej dobe sa niekoľkokrát pokúšala skontaktovať so I. B., avšak nedvíhala jej telefón. Dňa 04.10.2009 jej zaslala sms správu, aby jej vrátili zvyšné peniaze, na čo reagovala tým, že k peniazom sa ešte nedostali. Dňa 19.10.2009 zaslal I. brat žalobkyne list v ktorom ju aj žalovaného žiadal o vrátenie zvyšných 300.000,- Sk. V roku 2009 až 2010 sa viackrát bezúspešne snažili skontaktovať so I. B. a žalovaným. Dňa 01.10.2010 sa so I. B. skontaktoval brat žalobkyne pričom táto mu uviedla, že nemá žiadny doklad o odovzdaní peňazí od žalovaného. Dňa 08.02.2011 právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanému výzvu, na ktorú žalovaný reagoval listom, kde sa vyjadril, že žiadne peniaze neprevzal. Dňa 27.05.2011 ju žalovaný a I. B. navštívili osobne v nemocnici, pričom jej uviedli, že sa došli dohodnúť na vrátení peňazí s tým, že žalovaný uviedol, že nemá celú hotovosť, vie dať v hotovosti 3.000,- Eur a mesačne jej bude splácať po 200,- Eur. Po dohode s právnikom sa mu večer snažila dovolať aj I. B., ale títo prestali zdvíhať telefón a odvtedy s nimi nebola v žiadnom kontakte. 18. Zo zápisnice o výsluchu svedka J. B. v trestnom konaní zo dňa 07.02.2012 súd zistil, že niekedy v roku 2004 mala jeho sestra (žalobkyňa) snahu uschovať svoje peniaze, ktoré mala na bankovom účte, na iný účet, nakoľko bola v rozvodovom konaní a nechcela, aby ju jej bývalý manžel pripravil o tieto peniaze. Niekedy v tom čase sa svedok bavil s priateľom jeho dcéry I., T. K. X. G. o tom, že on má účet v Tatra banke a údajne má v tejto banke aj trezor. Následne dňa 20.05.2004 sa spolu so svojou sestrou a žalovaným dostavili na jeho motorovom vozidle zn. Š. XXX pred pobočku VÚB, a.s. na ulici P.Í., pričom vozidlo šoféroval žalovaný a toto odstavili na parkovisku za bankou. Svedok spolu so sestrou išli do pobočky, žalovaný ich čakal v aute. Žalobkyňa vybrala z účtu okolo 530.000,- Sk, pričom 30.000,- Sk si ponechala a 500.000,- Sk mu v obálke z bezpečnostných dôvodov odovzdala ešte v banke. Z priestorov banky sa spolu pobrali na parkovisko, kde vstúpili do vozidla, svedok na miesto spolujazdca a žalobkyňa dozadu. Tu odovzdal hotovosť žalovanému, ktorý si ju prerátal a ešte sa opýtal, či má vystaviť nejaké potvrdenie, na čo mu svedok odpovedal že netreba, veď sú rodina a dôverujú si. Dohoda so žalovaným znela tak, že peniaze uschová na neurčitú dobu s tým že pokiaľ sestra bude potrebovať nejakú sumu, tak sa ozve a oni jej ju poskytnú. Rovnako sa dohodlo, že pokiaľ žalovaný bude mať nejaké náklady v spojitosti s úschovou peňazí, tak si to môže odčerpať z tej sumy. V prípade úmrtia alebo ochorenia žalobkyne sa peniaze mali rozdeliť rovným dielom medzi dcéru svedka I., Q. J. T. V. F.. V období mesiaca september 2004 sestra potrebovala vložiť 200.000,- Sk na účet J. domu seniorov, tak svedok oslovil dcéru I. s touto požiadavkou a táto jej doniesla 200.000,- Sk pred Martinský cintorín v B., kde jej ich odovzdala. Niekedy v období roku 2009 sestra potrebovala zvyšnú sumu peňazí z dôvodu, že mala zdravotné problémy, potrebovala finančné prostriedky na operáciu a už pominulo nebezpečenstvo, že by o ne mohla prísť, nakoľko už bola rozvedená, z tohto dôvodu sa s nimi snažila skontaktovať, ale neúspešne. Svedok v období mesiaca október 2009 dcére I. a žalovanému zaslal list, v ktorom ich v mene sestry vyzval, aby jej vrátili zvyšnú časť peňazí. Na list nijako nereagovali. Pokúsil sa dcéru vyhľadať na ulici A. T. XX V. B., kde bývala so žalovaným, čo sa mu aj 09.06.2010 podarilo. Stretli sa s dcérou osobne pred domom, kde jej povedal, aby požiadala žalovaného, nech vráti navrhovateľke 9.958,18 Eur, ona s ním však jednala takým spôsobom, že mu bolo zrejmé, že peniaze nevrátia. V októbri 2010 sa s ňou spojil telefonicky, pričom ju požiadal, aby žalovaný vrátil peniaze, na čo mu povedala, že o tom, že so žalobkyňou dali žalovanému peniaze neexistuje žiadny doklad. V mesiaci február 2011 zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanému písomnú výzvu na vrátenie zvyšku peňazí, na čo žalovaný odpovedal, že on žiadne peniaze neprevzal. V máji 2011 sestra svedkovi vravela, že ju boli v nemocnici navštíviť žalovaný spolu so I. a chceli sa s ňou dohodnúť, že jej vyplatia 3.000,- Eur a zvyšok budú splácať po 200,- Eur mesačne. Trvali na ústnej dohode, na čo sestra povedala, že sa musí opýtať právnika. Žalovaný jej na to povedal, že tak sa budú súdiť. V súčasne dobe svedok nie je v žiadnom kontakte s žalovaným ani dcérou I.. 19. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne I. B. v trestnom konaní zo dňa 08.02.2012 súd zistil, že pred niekoľkými rokmi jej krstná F. B. darovala 500.000,- Sk z dôvodu, aby sa k nim nedostal jej bývalý manžel, s ktorým bola v tom čase v rozvodovom konaní. Mala obavu, že o tie peniaze príde, nakoľko jej bývalý manžel M. P. predtým vybielil vkladné knižky a bankové účty. Z tohto dôvodu sa so svedkyňou skontaktovala telefonicky, že tých 500.000,- radšej daruje jej, než by ich mal dostať bývalý manžel. Malo sa jednať o dar, nešlo o žiadnu pôžičku alebo niečo podobné, žiadna darovacia zmluva sa nespisovala. Po niekoľkých mesiacoch ich žalobkyňa požiadala, aby jej poskytli z tejto sumy 200.000,- Sk, ktoré potrebovala vložiť v prospech domova seniorov, kam sa potom aj nasťahovala. Predtým sa ich pýtala, či ešte majú niečo z tých 500.000,- Sk tak jej povedala, že samozrejme, že to nie je žiadny problém. Následne svedkyňa žalobkyni osobne odovzdala sumu 200.000,- Sk pred Martinským cintorínom v B.. V ďalšom období sa so žalobkyňou riadne stretávali a navštevovali. Asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi ju telefonicky kontaktoval otec J. B. s tým, že chcel od nej žalobkyňa peniaze, na čo mu svedkyňa odpovedala, že mu žiadne peniaze nedá. On hovoril, že ich potrebuje pre nejakú známu na nejaký dom, čo svedkyňu nahnevalo, že vlastnej dcére nepomôže, ale nejakej známej chcel vybavovať veci na dom. Niekedy v roku 2008 alebo 2009, v čase kedy v krátkom období zomreli svokrovci svedkyne, ju telefonicky alebo smskou kontaktovala žalobkyňa v tom zmysle, že jej otec J. B. potrebuje tie peniaze. Na to jej svedkyňa odpovedala, že momentálne riešia iné veci v súvislosti so smrťou svokrovcov. Asi po pol roku sa znova ozval otec svedkyne, že či už zdedili peniaze po svokrovcoch, lebo on potrebuje späť peniaze. Odvtedy sa jej otec ozýval vždy v takých intervaloch, keď mal mať súd s jej matkou P. U., s ktorou sa v tom čase rozvádzal. Potom bolo chvíľu ticho a až v roku 2011 kontaktoval žalovaného advokát žalobkyne, že jej má vrátiť 300.000,- Sk, na čo on odpovedal v tom znení, že žiadne peniaze od nej neprevzal. Po nejakej dobe od tej výzvy boli navštíviť žalobkyňu v nemocnici, kde sa v pohode porozprávali a kde im žalobkyňa uviedla niečo v tom znení, že peniaze potrebuje otec svedkyne. Na to sa jej pýtali, že koľko teda chce a žalobkyňa uviedla, že polovicu, z čoho im nebolo zrejmé koľko peňazí presne chce. Tých 500.000,- odovzdal do rúk svedkyne otec J. B. po tom, ako ich spolu s žalobkyňou vybrali z jej bankového účtu. Svedkyňa nebola pri vyberaní peňazí. Peniaze jej odovzdal na parkovisku v B. J., ulicu presne uviesť nevedela, čakala ich pred nejakým malým nákupným centrom. Na toto parkovisko prišla na motorovom vozidle zn. K. W. V. žltej farby. Čakala ich v aute, po nejakej chvíli prišli ku nej žalobkyňa s otcom svedkyne a jej otec jej odovzdal v obálke sumu 500.000,- Sk. Tieto peniaze svedkyňa prevzala a odišla domov. K tomu ako sa na miesto odovzdania dostavila žalobkyňa s jej otcom nevedela nič uviesť. Žalobkyňa ju osobne nevyzvala na vrátenie 300.000,- Sk, tie peniaze od svedkyne pýtal iba jej otec J. B.. Až v roku 2011 zaslal advokát žalobkyne žalovanému písomnú výzvu na vrátenie peňazí, avšak žalovaný nikdy žiadne peniaze od žalobkyne neprevzal. Pri dohode so žalobkyňou o darovaní sumy 500.000,- Sk nebol prítomný nikto, až potom sa s tým svedkyňa zdôverila žalovanému a svojej matke P. U.. Keď jej žalobkyňa darovala 500.000,- Sk, tieto peniaze svedkyňa uložila u nich doma na ulici A. T. Č.. XX V. B.. Po čase z tejto sumy dali žalobkyni 200.000,- Sk a zvyšných 300.000,- Sk použili na rekonštrukciu bytu (kúpa plastových okien, skrine, parkety). 20. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne P. U. v trestnom konaní zo dňa 13.02.2012 súd zistil, že pred niekoľkými rokmi dcéra už bývala v byte svojho priateľa X. G. na R. A. T. V. B., ich syn F. mohol mať okolo 2 rokov, ich svedkyňa navštívila, pričom si všimla, že majú nové plastové okná a spravené podlahy. Dcéry sa teda opýtala, či sú na tom tak dobre a ona jej povedala, že „. im dala nejaké peniaze na prilepšenie. „A. nazývali bývalú švagrinú svedkyne F. B.. O vec sa svedkyňa viac nezaujímala, iba bola rada, že aspoň niekto od nej dostal nejaké peniaze a nevyjdú navnivoč. Myslela to tak, že žalobkyňa spolu s bývalým manželom by boli schopní peniaze vložiť do nejakej nebankovky alebo niečo podobné. V tom čase svedkyňa nevedela o akú sumu peňazí sa má jednať, že to má byť 500.000,- Sk sa dozvedela neskôr, keď jej I. povedala, že žalobkyňa na nich podala trestné oznámenie. V období keď mali byť tie peniaze darované síce bývala svedkyňa v spoločnej domácnosti s J. B., ale už spolu nekomunikovali. Žalobkyňa s dcérou sa navštevovali počas sviatkov, žalobkyňa zvykla F., synovi I. kupovať darčeky. Žalovaný s vnukom chodievali žalobkyňu na Veľkú noc vyšibať. Neskôr, mohlo to byť v roku 2009, svedčila dcéra svedkyne I. proti svojmu otcovi J. B. vo veci trestného oznámenia, ktoré voči nemu svedkyňa podala za násilie proti nej. Toto sa žalobkyňa dozvedela a ich vzťahy sa tým pádom narušili. 21. Zo zápisnice o výsluchu svedka X. G. v trestnom konaní zo dňa 07.06.2013 súd zistil, že tento sa v plnom rozsahu pridržal svojej výpovede v postavení podozrivej osoby, pričom ďalej uviedol, že nikdy neprebral finančnú hotovosť vo výške 500.000,- Sk od žalobkyne ani od pána J. B. tak, ako to tvrdili aj na civilnom pojednávaní. Peniaze mala prebrať jeho družka I. B., ktorá je v priamom príbuzenskom vzťahu s pánom J. B., ktorý je jej otcom a so žalobkyňou, ktorá je jej krstnou mamou. Žalovaný mal vedomosť o tom, že celá situácia sa začala vyhrocovať po tom ako I. B. vypovedala proti J. B. vo veci trestného konania, kde bol právoplatne odsúdený za násilie voči skupine obyvateľov a jednotlivcovi. Družka žalovaného mala vypovedať, že otec týral jej matku a čiastočne aj jej sestru. K veci viac uviesť nechcel. 22. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami X. G. T. F. B. súd zistil, že žalovaný zotrval na svojej výpovedi v tom smere, že peniaze od J. B. prevzala jeho priateľka niekde na parkovisku. Tých 200.000,- Sk dali žalobkyni z peňazí, ktoré im predtým dala (z tých 500.000,- Sk). Žalobkyňa peniaze nedala do úschovy J. B. z dôvodu, že ich nemal kde odložiť, dokonca sa stalo, že z jeho bytu mu niekto peniaze vzal, niekto mu ich ukradol, a to 80.000,- Sk. To, že mal žalovaný účet v banke si žalobkyňa zistila. 23. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami I. B. T. F. B. súd zistil, že žalobkyňa zotrvala na svojej výpovedi v tom smere, že v danej veci išlo o uschovanie peňazí s tým účelom boli odovzdané žalovanému. Svedkyňa I. B. nesúhlasila s týmto tvrdení, podľa nej išlo o dar a tak boli finančné prostriedky aj odovzdávané. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby použila svedkyňa peniaze na osobné účely. Ďalej žalobkyňa uviedla, že peniaze prevzal od J. B. žalovaný, pri návšteve svedkyne I. B. a žalovaného v nemocnici vyslovila požiadavku, aby jej vrátili 300.000 Sk. Svedkyňa I. B. uviedla, že peniaze prevzala od J. B. ona, stretli sa v jej aute na parkovisku neďaleko banky, bol to žltý K. W. V.. Peniaze jej odovzdal J. B.. Bolo to niekedy doobeda, prítomná bola aj žalobkyňa. Dôvodom odovzdania peňazí bolo, že žalobkyňa sa rozvádzala a peniaze dala svedkyni aby ich nezískal jej bývalý manžel. Žalobkyňu boli navštíviť v nemocnici po tom, ako na nich podala trestné oznámenie, pýtali sa jej čo chce a ona povedala, že polovicu. 24. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami J. B. T. X. G. súd zistil, že J. B. zotrval na svojej výpovedi, že v prípade odovzdania peňazí išlo o úschovu, dohoda bola uzatvorená ústne. Nebol dôvod na darovanie peňazí, pretože žalobkyňa v závete odkázala svoj majetok rovným dielom. Tento závet bol odvolaný 18.11.2008 z dôvodu, že dcéra I. vyjadrila nespokojnosť so sumou, ktorú jej našporili jej starí rodičia a že sa robili machinácie s finančnými prostriedkami, žalobkyňa sa preto nahnevala a závet zrušila, preto neprichádzalo do úvahy, že by peniaze darovala I.. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby svedkyňa I. použila peniaze na osobné účely., Keď to chcela urobiť upozorňoval ju na to, aby s peniazmi nemanipulovala (chcela časť použiť na súkromnú materskú škôlku), na čo mu I. odvetila, že prišli o niekoľko miliónov a nebudú brať ohľad na nikoho. Dôvod, prečo prišli o niekoľko miliónov bol krach nebankovej spoločnosti. Peniaze prevzal žalovaný 20.05.2004 na parkovisku na P. R., sedeli v jeho vozidle, nepamätal si značku, ale bolo tmavé. Sedel na sedadle spolujazdca a sestra vzadu a žalovanému odovzdal obálku s peniazmi. Potvrdenie žiadne nechcel. Bola dohoda, že náklady spojené s úschovou peňazí si mohol žalovaný odrátať zo sumy a v prípade, ak by nedošlo k čerpaniu sumy a sestra by zomrela, peniaze by sa rozdelili. X. G. v rámci tejto konfrontácie uviedol, že pokiaľ vie, peniaze boli darované jeho družke I. a medzi ním a žalobkyňou nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody. O nejakých závetoch informáciu nemal. Nikdy nezarábal ani nemal žiadne milióny, ich dieťa nikdy nechodilo do súkromnej škôlky a nikdy nemal v spoločnosti BMG Invest ani inej nebankovke finančné prostriedky. Peniaze od J. B. prevzala jeho družka I. niekde v J., nevedel uviesť kde presne. Auto čiernej farby nemal, bolo žlto strieborné. 25. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami I. B. T. J. B. súd zistil, že J. B. zotrval na svojom tvrdení, že išlo o úschovu peňazí a peniaze prevzal X. G.. I. žiadne peniaze do daru nedostala. I. B. zotrvala na svojom vyjadrení, že peniaze odstala do daru, predpokladala, že peniaze môže použiť aj na osobné účely, keďže jej žalobkyňa hovorila, že keď jej mama nič nedá, aspoň bude mať niečo. Hlavným dôvodom bolo, aby manžel žalobkyne, s ktorým bola v tom čase v rozvodovom konaní, sa nedostal k peniazom. Keď dala potom 200.000,- žalobkyni, táto jej povedala, že zvyšok si môžu nechať. Peniaze od J. B. prevzala ona, čakala na parkovisku pri banke neďaleko ako bývala krstná na ul. A.. Čakala v aute Ž. W. V.. K odovzdaniu došlo tak, že bola na parkovisku pri aute, J. B. jej odovzdal peniaze za prítomnosti jej tety - žalobkyne. Nevedela o tom, že by písala sms správu dňa 27.01.2009. Správu z 04.10.2009 písala ako obranu pred sms správami, ktoré jej boli posielané. V nemocnici boli za žalobkyňou z dôvodu, prečo na nich podala trestné oznámenie. 26. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 31.05.2012 súd zistil, že vyšetrovateľ podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 27. Z uznesenia prokurátora zo dňa 05.12.2012 súd zistil, že prokurátor zamietol sťažnosť poškodenej F. B., pretože nie je dôvodná. 28. Súd vo veci nevykonal dokazovanie konfrontáciou svedkyne I. B. a žalobkyne (navrhnutý na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016) z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu jednak z hľadiska hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné a predovšetkým z hľadiska toho, že hoci táto konfrontácia bola vykonaná v trestnom konaní, neviedla k zmene tvrdení svedkyne aj žalobkyne, vzhľadom na odstup času ani nebolo možné predpokladať, že by vykonanie tohto dôkazu malo vplyv na rozhodnutie vo veci. 29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. 30. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. 31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. 32. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, teda skutočnosť, že sa ústne dohodla so žalovaným, že žalovaný pre ňu uschová peňažnú sumu vo výške 16.596,96 Eur (500.000,- Sk). 33. Zmluva o úschove vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú o jej podstatných náležitostiach, a to a/ prenechanie hnuteľnej veci zložiteľom uschovávateľovi, b/ povinnosť uschovávateľa riadne opatrovať vec a zároveň dôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci. Občiansky zákonník z hľadiska formy neustanovuje povinnosť uzatvoriť zmluvu o úschove písomne. Zmluva o úschove je však reálnou zmluvou, čo znamená, že na vznik tejto zmluvy je okrem konsenzu zmluvných strán nevyhnutné odovzdanie veci zložiteľom a jej prevzatie uschovávateľom. 34. V predmetnej veci súd nemal za preukázané, že by medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k vzniku zmluvy o úschove, dokonca ani skutočnosť, že žalovaný od žalobkyne reálne prevzal finančné prostriedky tak, ako to ona uvádzala vo svojej žalobe. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že odovzdala za prítomnosti svojho brata J. B. žalovanému sumu 500.000,- Sk a zároveň bolo medzi stranami dohodnuté, že žalovaný zverenú peňažnú sumu vloží na svoj účet v banke zriadený na tento účel. V priebehu trestného konania a následne v rámci civilného konania však vo svojej výpovedi uvádzala, že peniaze zo svojho účtu vybrala a tieto hneď odovzdala J. B., ktorý následne na parkovisku pred bankou mal tieto peniaze sám odovzdať žalovanému. Už tu súd videl prvý rozpor v tvrdeniach uvádzaných žalobkyňou. Skutočnosť, že peniaze vôbec mali byť odovzdané žalovanému uvádzala v rámci svojich výpovedí žalobkyňa a jej brat J. B.. Následne na druhej strane stáli výpovede žalovaného a jeho družky I. B., ktorí tvrdili, že k odovzdaniu peňazí síce došlo, ale peniaze odovzdal J. B. I. B., nie žalovanému, a tieto boli odovzdané ako dar. Toto ich tvrdenie bolo podporené aj výpoveďou matky I. B. v rámci trestného konania. Ďalší rozpor v rámci výpovedí svedkov videl súd v tvrdení J. B., že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť v aute žalovaného tmavej farby a tvrdení žalobkyne, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť v aute čiernej farby, žalovaný však v konaní vypovedal, že auto tmavej resp. čiernej farby nemal, jeho auto bolo žlto strieborné a rovnako auto jeho družky bolo žlté. 35. Napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania výpoveďami žalobkyne, žalovaného, svedka J. B., Q. I. B. vykonanej nielen v tomto konaní, ale aj v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-353/OEK- B4-2011 vrátane konfrontácií sa súdu nepodarilo odstrániť nezrovnalosti medzi tvrdeniami žalobkyne a jej brata J. B. na jednej strane a žalovaného a I. B. na strane druhej a nebolo zrejmé, kto vôbec peniaze od žalobkyne prevzal, či to bol žalovaný alebo I. B. a za akým účelom. O odovzdaní týchto peňazí neexistuje žiadne písomné potvrdenie a teda nie je zistiteľné komu boli prostriedky odovzdané a za akým účelom. Na viac súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa (podľa svojich tvrdení) sa snažila peniaze uschovať u žalovaného z dôvodu, aby sa k nim nedostal jej bývalý manžel, s ktorým bola v tom čase v rozvodovom konaní. Toto tvrdenie žalobkyne je však v rozpore so skutočnosťou, nakoľko z predloženého rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.11.2004, č.k. 20C 202/2004-15 je zrejmé, že návrh na rozvod bol podaný až dňa 31.08.2004, teda viac ako tri mesiace po odovzdaní peňazí, z čoho vyplýva, že v uvedenom čase žalobkyňa v rozvodom konaní ešte nebola. 36. V prospech žalovaného však svedčí aj skutočnosť, že v rozhodnom čase nebola na jeho osobný účet pripísaná suma 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) resp. iná obdobne vysoká čiastka. Rovnako na termínovaný účet žalovaného neboli v rozhodnom období vložené finančné prostriedky v sume 16.596,96 Eur (500.000,- Sk). Je síce pravdou, že v novembri 2003 mal žalovaný na termínovanom účte 13.375,73 Eur (402.957,36 Sk), z ktorých sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) previedol na účet a sumu 8.298,48 Eur (250.000,- Sk) vybral v hotovosti, avšak k údajnému prijatiu finančných prostriedkov od žalobkyne malo dôjsť v máji 2004, pričom v tomto období na termínovaný účet žalobu nepribudli finančné prostriedky vo výške uvádzanej žalobkyňou, ktoré by podporili jej tvrdenie. 37. Okrem toho súdu nebol zrejmý dôvod, pre ktorý mala žalobkyňa údajne peniaze odovzdať na úschovu žalovanému, ktorý ani nebol s ňou v bližšom príbuzenskom vzťahu, keď finančné prostriedky mohla uschovať u svojho brata J. B., prípadne priamo u svojej netere I.W. B.. Skutočnosť, že potrebovala peniaze vybrať z dôvodu, aby sa k nim nedostal jej bývalý manžel, však neodôvodňuje potrebu uschovania peňazí u pre ňu „cudzej“ osoby. 38. Súd sa nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne, že povinnosť preukázať, že došlo k darovaniu finančných prostriedkov svedčí žalovanému. Je síce pravdou, že tvrdenie o darovaní finančných prostriedkov použil v rámci svojej procesnej obrany, ale nakoľko ide o sporové konanie, povinnosť preukázať svoje tvrdenia, a teda skutočnosť, že došlo k vzniku zmluvy o úschove medzi žalobkyňou a žalovaným, spočíva práve na žalobkyni. 39. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by medzi ňou a žalovaným vznik záväzkový vzťah titulom zmluvy o úschove a rovnako vôbec nepreukázala, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému, žalobu v celom rozsahu zamietol. 40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP, a žalovanému ako úspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia nepriznal, keď dospel k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. 41. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Aplikácia tohto ustanovenia má dopad na tú stranu konania, ktorá by mala inak nárok na náhradu trov konania. Ak sú podmienky pre použitie tohto ustanovenia, súd vysloví, že sa jej náhrada trov nepriznáva, a to celkom, prípadne aká časť a v tom prípade zostávajúcu časť náhrady trov prisúdi. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako aj to, v čom súd vidí, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležitým spôsobom odôvodniť. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia možno čerpať zo súdnej praxe, podľa ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Ak súd pri rozhodnutí o trovách konania použije § 257 CSP, musí to v rozsudku odôvodniť (pozri tiež napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008). 42. Súd vychádzal predovšetkým z pomerov žalobkyne (osobných, majetkových a zárobkových pomerov), ktoré žalobkyňa preukázala súdu podaním zo dňa 21.02.2012 - tlačivom pre dokladovanie pomerov na účely oslobodenia od súdnych poplatkov vrátane dokladov preukazujúcich jej výdavky. Žalobkyňa je dôchodkyňa žijúca v domove sociálnych služieb, pričom poberá iba starobný dôchodok, iné príjmy nemá. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vo veci boli splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP. Na viac súd konštatuje, že v rámci záverečnej reči sa žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne vzdal nároku na náhradu trov konania, a aj v dôsledku tejto skutočnosti mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. 43. Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa právne odôvodnila podľa § 365 ods. 2, § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. Žalobkyňa namieta, že uznesením ktorým súd nepripustil zmenu petitu žaloby, ako aj nepripustil návrh na pristúpenie I. B. do konania na strane žalovaného má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p., pričom táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom súdu uvedeným v uznesení prechádzajúcom rozhodnutiu vo veci samej, že výsledky doterajšieho dokazovania neumožňujú konať o žalobe zmenenej tak, ako to navrhla žalobkyňa. Žalobkyňa má za to, že v tomto smere vykonané dokazovanie a jeho výsledky môžu byť podkladom aj na konanie o zmenenej žalobe tak, ako to žalobkyňa navrhla. Žalobkyňa následne poukazuje na to, že súdu nič nebráni v tom, posúdiť uplatnený nárok podľa ustanovení o darovacej zmluve, nakoľko posúdenie uplatneného nároku po právnej stránke je vždy úlohou súdu. Podľa názoru žalobkyne, bola v konaní preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa sa dohodla so žalovaným na tom, že žalovaný pre ňu uschová peňažnú sumu vo výške 500.000 Sk, pričom na základe výzvy žalobkyne jej takto uschované peňažné prostriedky, resp. ich požadovanú časť vráti, čo bolo preukázané najmä výpoveďou J. B. a aj sms správami uloženými v spise. Odvolateľka považuje tvrdenie žalovaného o tom, že od žalobkyne žiadnu hotovosť neprevzal za nepravdivé a účelové, pričom žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaného vyhlásenia sa v priebehu konania ukázali ako nepravdivé a rozporuplné. Žalovaný dodnes nevysvetlil, čo tvorí sumu na jeho účte. Žalobkyňa ďalej poukazuje na rozpory a nezrovnalosti vo vyjadreniach I. B. uskutočnených v priebehu trestného konania. Obrana žalovaného o tom, že finančná hotovosť vo výške 500.000 Sk mala byť darovaná jeho partnerke I. B. nemá žiadnu logiku, ani oporu vo vykonanom dokazovaní. 44. K odvolaniu žalobkyne zaslal vyjadrenie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný namieta, že k vzniku právneho vzťahu úschovy medzi účastníkmi nemohlo dôjsť na základe tvrdení žalobkyne, nakoľko žalovaný peniaze od nej neprevzal. Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa až na predposlednom pojednávaní zmenila argumentáciu a pripustila možnosť vzniku prípadného darovacieho vzťahu medzi pani I. B., resp. „sprostredkovaného vzťahu úschovy“ a z uvedeného žiadala, aby bola pripustená zmena návrhu. Celé konanie však bolo vedené proti žalovanému a nie proti I. B., ktorá prevzala peniaze od žalobkyne. Žalovaný poukazuje na to, že k reálnemu odovzdaniu peňazí medzi žalobkyňou a ním nikdy nedošlo. Žalovaný tvrdí, že peniaze na jeho účte v hodnote 305.215,24 Sk sa na ňom nachádzali ešte pred vybratím peňazí žalobkyňou z banky a že v žiadnom prípade nemohli pochádzať z účtu žalobkyne. 45. K vyjadreniu žalovaného zaslala repliku žalobkyňa. Žalobkyňa opätovne má za to, že výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a taktiež má za to, že súdu nič nebráni v tom, aby posúdil uplatnený nárok podľa ust. o darovacej zmluve. Žalobkyňa poukazuje na neformálnosť rodinných vzťahov ohľadom tvrdenia žalovaného, že peniaze vo výške 200.000 Sk vrátila žalobkyni I. B. a nie on. Odvolateľka považuje tvrdenie žalovaného o tom, že predmetnú sumu od žalobkyne neprevzal za účelom jej úschovy za nepravdivé a naďalej má za to, že súd pochybil, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. 46. K replike žalobkyne zaslal súdu dupliku žalovaný. Žalovaný poukazuje na to, že sa nemôže v konaní vyjadrovať za pani I. B. a prostriedky procesnej obrany a útoku môže používať iba on ako žalovaný, pričom nemá vo veci viac čo dodať a zotrváva na svojich prechádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný v rámci svojej dupliky zotrváva na svojej argumentácii a opätovne žiada, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. 47. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 48. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 49. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 50. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 51. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 257 C.s.p. Napriek tomu, že v odvolacom konaní odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k tomu názoru, že vo veci boli splnené podmienky použitia ust. § 257 C.s.p. (žalobkyňa preukázala súdu podaním zo dňa 21.02.2012 - tlačivom pre dokladovanie pomerov na účely oslobodenia od súdnych poplatkov vrátane dokladov preukazujúcich jej výdavky. Žalobkyňa je dôchodkyňa žijúca v domove sociálnych služieb, pričom poberá iba starobný dôchodok, iné príjmy nemá). Žalovaný sám taktiež nežiada priznanie náhrady trov odvolacieho konania. 52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).