Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/399/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202235 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412202235.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára, v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management Ltd, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, reg. č. HE 257931, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO : 36 715 352 proti žalovanému: T. T., Q. E.. M. Č.. XX, Q., o zaplatenie 1.197,15, € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/94/2012-235 zo dňa 9. apríla 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u je . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 150,57 € titulom troch nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 150,57 € od 22.2.2012 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobu žalobcu vo zvyšku 1.046,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 22.2.2012 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 1.2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Citibank /Slovakia/, a.s. dňa 24.5.2006 Zmluvu o úvere č. 7000185203, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 35.000.-Sk ( 1161,79€ ) pri RPMN 10,19 %. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý bezúčelový úver, jednotlivé splátky úveru riadne a včas a preto spoločnosť Citibank Europe plc (Spoločnosť Citibank / Slovakia/, a.s. zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného registra z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou Citibank Europe plc, 1North Wall Quay, Dublin 1, Írsko, jej právnym nástupcom sa stala Citibank Europe plc., ktorá postúpila pohľadávku voči žalovanému na pôvodného žalobcu v tomto konaní Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, PO BOX 3169, Road Town Tortola, Britské Panenské ostrovy) po predchádzajúcej upomienke zo dňa 21.03.2007, žalovaného dňa 29.01.2008 poslednou výzvou vyzvala na uhradenie dlhu. 1.3. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy) a § 52 ods. 1; § 53 ods. 3 ; § 54 ods. 1 a 2; § 54 ods. 2 ; § 524 ods. 1 a 2; § 3 ods. 1; § 100 ods. 1; § 101 ; § 103 Občianskeho zákonníka; čl. 2 písm. b/ a c/ ; čl. 3 bod 1; čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS v dôsledku čoho konštatoval. že žalovaný ako spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu ( Žiadosť o úver z 17.05.2006, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX na bezúčelový úver vo výške 35000,-Sk z 24.05.2006), na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Celkový dlh žalovaného ku dňu 02/03/2012 ( t.j. ku dňu podania žaloby ) bol vo výške 1197,15 € ( celková postúpená pohľadávka na žalobcu bola vo výške 1300,15 € a od nej boli odpočítané úhrady prijaté dňa 15.12.2010 v sume 12,- €, dňa 10.01.2011 vo výške 12,- €, dňa 04.03.2011 vo výške 9,- €, dňa 12.05.2011 vo výške 9,- €, dňa 22.06.2011 vo výške 8,- €, dňa 12.07.2011 vo výške 8,- €, dňa 02.08.2011 vo výške 8,- €, dňa 27.09. 2011 vo výške 8,-€, dňa 07.10.2011 vo výške 8,-€, dňa 14.11.2011 vo výške 7,-€, dňa 31.12.2011 vo výške 7,-€ a dňa 08.02.2011 vo výške 7,-€ ). Suma vo výške 1.197,15 € pozostáva z istiny vo výške 975,55,-€ a úrokov vo výške 55,70,-€ a poplatkov za omeškané zaslanie splátok vo výške 268,90€. Podľa histórie splácania žalovaný uhradil sumu 787,19 € pričom mal zaplatiť podľa zmluvy 36 splátok a to prvú vo výške 1.354,-Sk ( 44,94 €), zvyšných 35 splátok po 1.512,-Sk ( 50,19€ ) a teda spolu mal zaplatiť sumu 1.801,59 €. Žalovaný záväzok voči žalobcovi v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky uznal, ale na pojednávaní konanom dňa 13.06.2013 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku okrem 3 mesačných splátok v sume 150,57 €. Premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V úverovej zmluve bolo plnenie dohodnuté v splátkach a preto v danom prípade začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, pričom zmena v osobe veriteľa v dôsledku postúpenia pohľadávky nemala vplyv na plynutie premlčacej doby ( § 111 Občianskeho zákonníka ). Žaloba bola doručená súdu dňa 02.03.2012 a dátum poslednej splátky bol dohodnutý na deň 18.05.2009, preto okrem posledných 3 splátok po 50,19 € došlo k premlčaniu predmetných splátok v dôsledku čoho súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 150,57 € titulom troch nepremlčaných splátok v pravidelných mesačných splátkach po 20 € mesačne s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti 1046,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 22.2.2012 do zaplatenia zamietol. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania s odkazom na ust § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal súd prvej inštancie žalovaného aj na úroky z omeškania. Žalovaný bol upomínaný a vyzvaný na vrátenie úveru vrátane príslušenstva v sume 37.934,-Sk s tým, že ak neuhradí dlžnú sumu v lehote 3 dní od doručenia upomienky bude vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý bezúčelový úver , jednotlivé splátky úveru riadne a včas, v súlade so žiadosťou a všeobecnými podmienkami, spoločnosť Citibank Europe plc po predchádzajúcej upomienke zo dňa 21.03.2007, žalovaného dňa 29.01.2008 poslednou výzvou vyzvala na uhradenie dlhu v sume 38.696,68Sk. Z listinného dôkazu - Posledná výzva na uhradenie dlhu zo dňa 10.09.2009 okrem iného vyplýva, že žalovaný bol upomínaný a vyzvaný na vrátenie úveru vrátane príslušenstva v sume 43.597,14 Sk ( ku dňu 10.09.2009 v sume 1447,16 €). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2010 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky medzi Citibank Europe plc a spoločnosťou DebtInvest LIMITED - pôvodne označený žalobca ( Príloha 2 obsahuje zoznam pohľadávok - a teda aj predmetnú pohľadávku voči žalovanému - identifikáciu a číslo pohľadávky vo výške 1300,15,-€). Keďže žalovaný bol so splatením dlžnej sumy v omeškaní súd priznal žalobcovi spolu s istinou aj úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 150,57 €o ( 3 nepremlčané splátky) od 22.2.2012 do zaplatenia O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozsudok odvolaním v zamietajúcej časti a v časti, ktorej súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania odvolaním napadol žalobca, dovôdiac, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka, pretože záväzkovým vzťahom z ktorého žalobca uplatňuje svoj návrh je zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a preto nepostupoval správne súd prvej inštancie, keď otázku premlčania vyplývajúcich z uvedeného právneho vzťahu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 4/2012, v zmysle ktorého zmluva o úvere upravená ust. §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom. Ak by aj pripustil s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch aplikáciu Občianskeho zákonníka, tak táto sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na otázku premlčania, pretože predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter. Ustavenovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám a nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľom v tom zmysle, že by dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho práva. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je pravne vzdelaný a preto požiadal o vyjadrenie Združenie pre ochranu občana HOOS, s vyjadrením ktorým súhlasí. 4. Združenie pre ochranu občana HOOS, subjekt ktorý do 30.6.2016 vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ( jeho funkcia od 1.7.2017 zanikla) v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v zmysle tretej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva a toto ustanovenie sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred dňom jeho účinnosti, k čomu prikladá rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu, t.j. v zamietajúcej časti v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania v časti 1.046,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 22.2.2012 dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, so záverom ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd. 8. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka, pretože záväzkovým vzťahom z ktorého žalobca uplatňuje svoj návrh je zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 v ktorom uviedol, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. 9. Najvyšší súd (ešte v čase predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca) riešil otázku vzťahu právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka v prípade (dodávateľom) uplatneného nároku na plnenie (proti spotrebiteľovi) z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V rozhodnutí z 25. januára 2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 36/2013, najvyšší súd zaujal právny záver, že obsahom zmluvy, ktorá spĺňala všetky znaky typovej zmluvy, nesmie byť zmluvné ustanovenie, v zmysle ktorého sa na premlčanie uplatní Obchodný zákonník. Toto ustanovenie spôsobuje totiž nepriaznivejšie postavenie spotrebiteľa, lebo Občiansky zákonník upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením Obchodného zákonníka je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba. 10. V rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 najvyšší súd poukázal na § 261 ods. 3 písm. d/, § 387 ods. 1, § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a napokon § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento rozsudok najvyššieho súdu napadol EOS KSI Slovensko s.r.o. sťažnosťou, ktorú ústavný súd odmietol uznesením z 12. apríla 2016 sp. zn. III. ÚS 194/2016 ako zjavne neopodstatnenú. 11. Obsahovo identické právne závery zaujal najvyšší súd aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach (viď rozsudky z 28. mája 2015 sp. zn. 8 MCdo 13/2014 a z 26. novembra 2015 sp. zn. 4 MCdo 17/2014). 12. Je nutné prisvedčiť žalobcovi, že úver je tzv. absolútnym obchodom. Zároveň je však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Povaha tejto právnej veci ako spotrebiteľskej sa nemohla zmeniť v dôsledku postúpenia pohľadávky. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu); ide tu teda o typické občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby - dokonca aj v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter - z ústavnoprávneho hľadiska nespochybnil ani ústavný súd (viď napríklad uznesenie ústavného súdu z 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013). To, že úverovú zmluvu treba v danom prípade považovať za zmluvu spotrebiteľskú, vyplýva aj z obsahu smernice Rady 87/102/ EHS z 22. decembra 1986, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením „spotrebiteľ“. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, t.j. v zamietajúcej časti spočíva na správnom právnom posúdení otázky aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na premlčanie žalobcom uplatneného práva, čo viedlo odvolací súd v zmysle § 387 ods.1 a 2 C.s.p..k potvrdeniu napadnutého rozsudku vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na nepatrný úspech žalobcu v konaní v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pretože dátum vyhlásenia rozsudku 9.04. 2014 (č.l. 245) nekorešponduje s dátumom vyhlásenia rozsudku uvedenom v zápisnici t.j. 9.04. 2015 (č.l. 232). Odvolací súd postupuje v odvolacom konaní v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p.. Ustanovenia Civilného sporového poriadku však neobsahujú ekvivalent § 222 ods. 3 O.s.p., ktorý umožňoval odvolaciemu súdu nariadiť opravu napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho je výlučne na súde prvej inštancie, aby podľa § 224 C.s.p. vykonal opravu vyššie uvedenej zrejmej nesprávnosti v naznačenom smere opravným uznesením, ktoré doručí stranám sporu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).