Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/449/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412204911 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412204911.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Lýdie Noskovičovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: W. Z. - W., M. W. B.: O. XX, XXX XX Z., IČO: 43 110 291, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3705/2012, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.320,57 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1632/2012-60 zo dňa 25.9.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1632/2012-60 zo dňa 25.9.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“) opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie č.k. 16Er/1632/2012-42 zo dňa 17.3.2014 bolo zrušené odvolacím súdom. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie uložil vysporiadať sa pri prieskume predloženého ho mu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku predovšetkým s povahou záväzkového vzťahu účastníkov, nakoľko z obsahu spisu je nesporné, že zmluva bola s povinným uzavretá ako s podnikateľom a úver mu bol poskytnutý na účel podnikania. 2. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, odkazujúc na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov vydané v spotrebiteľských veciach uviedol, že opätovne dospel k záveru o nutnosti zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to pre nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky, čo spôsobuje jej neplatnosť a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu. Poukázal na to, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR-00316/11 zo dňa 16.3.2011. Rozhodcovská zmluva/doložka podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK) vyžaduje písomnú formu, ktorá dodržaná nebola. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy/ doložky podľa názoru exekučného súdu nemožno vyvodiť ani aplikáciou § 273 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z., Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.), nakoľko jeho úprava umožňuje upraviť do všeobecných obchodných podmienok len časť obsahu zmluvy a nie zmluvu ako takú. Za súhlas s rozhodcovskou zmluvou nemožno podľa exekučného súdu považovať ani vyhlásenie dlžníka v úverovej zmluve, že pozná a súhlasí s obsahom VOP, nakoľko takéto vyhlásenie podľa záveru súdu obchádza zákonný postup. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods. 1 písm. c/, f/ OSP, dôvodiac nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a nedostatočným zistením skutkového stavu. Odvolateľ mal za to, že konajúci súd síce správne určil právnu normu avšak túto nesprávne aplikoval, keďže prekročil právomoc preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitosti exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), bez možnosti preskúmania samotného rozhodcovského konania. Postupom súdu a jeho výkladom § 45 ZRK, v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal na to, že s povinným v zmysle § 3 ZRK uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá vo VOP, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené na adresu miesta jeho podnikania nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe.Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že je nutné prisvedčiť odvolacej námietke oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci exekučným súdom, ako aj odvolacej námietke o nemožnosti preskúmania exekučného titulu spôsobom, akým to v prejednávanej veci učinil exekučný súd. 8. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný v exekučnom konaní nie je spotrebiteľ ale fyzická osoba podnikateľ. Zmluva o úvere zo dňa 6.4.2010 (zal. na čl. 5 spisu) a s ňou súvisiaca rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 14 VOP, nachádzajúcich sa na rube úverovej zmluvy, nebola uzavretá so spotrebiteľom, ale s fyzickou osobou podnikateľom (živnostníkom), čo bez pochybností vyplýva z identifikačných údajov povinného, uvedených v úverovej, ako aj v rozhodcovskej zmluve. Na tieto podstatné okolnosti, rozhodné pre preskúmavanie rozhodcovskej doložky odvolací súd upozornil súd prvej inštancie už v prvom zrušujúcom uznesení č.k. 21CoE 85/2015-54 zo dňa 14.5.2015, v ktorom mu uložil vyporiadať sa najskôr s povahou záväzkového vzťahu účastníkov, čo je rozhodné pre posudzovanie rozhodcovskej doložky. 9. Exekučný súd sa týmto záverom odvolacieho súdu dôsledne neriadil. Z obsahu napadnutého uznesenia a tam uvedeného označenia oprávneného ako dodávateľa je zrejmé, že exekučný súd bez logického právneho zdôvodnenia svojho postupu hodnotil právny vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský a dospel k záveru o dôvodnosti opätovného zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. 10. Odvolací súd poukazuje na to, že účastníci konania v prejednávanej veci postavenie dodávateľa a spotrebiteľa nemajú. Zmluva zakladajúca záväzkový vzťah, z ktorého pochádza vymáhaná pohľadávka nie je zmluvou spotrebiteľskou a na posudzovanie rovnováhy práv a povinností pri uzatváraní rozhodcovskej doložky tak nie je možné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. 11. Prieskum exekučného titulu nie je možné odvodiť ani od § 45 ods. 1 ZoRK, nakoľko cit. ustanovenie ako správne uviedol aj exekučný súd, bolo vypustené zákonom č. 336/2014 Z.z., účinným od 1.1.2015 a podľa § 54 ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, sa ustanovenia novely použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015. 12. Výnimkou z aplikácie novelizovaného znenia ZRK boli len rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, na ktoré sa v zmysle § 243d ods. 1,2 EP naďalej aplikuje zákon o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2015. Exekučný titul v prejednávanej veci však rozhodcovským rozsudkom v spotrebiteľskej veci nie je. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VOP nachádzajúcich sa na rube zmluvy bola povinnému - podnikateľovi v čase uzavretia zmluvy známa a tento spôsob jej uzavretia nemožno považovať za nesúladný s ust. § 273 Obch. zák. Odvolací súd vo svojich rozhodnutiach už poukázal na to, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. 15. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 4 ods. 2 znenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkov, umožňoval uzavrieť buď osobitnú (samostatnú) rozhodcovskú zmluvu, alebo dojednať si rozhodcovskú doložku, ktorá je len technicky vložená do inej zmluvy, resp. VOP. Z hľadiska posúdenia platnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy alebo doložky tak bola podstatná subjektívna vedomosť dlžníka - povinného o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy. Existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. 16. Povinný v čase uzavretia zmluvy musel nesporne mať vedomosť o obsahu zmluvy a obchodných podmienkach obsahujúcich rozhodcovskú doložku uvedenú na rube zmluvy a vzhľadom na jeho postavenie podnikateľa, na neho nemožno aplikovať ochranné inštitúty spotrebiteľského práva poskytujúce spotrebiteľovi ochranu pred formulárovými zmluvami dodávateľa ako silnejšieho zmluvného partnera. 17. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom legitímne očakáva naplnenie účelu exekučného titulu vo všetkých prípadoch, kde výkonu exekúcie nebránia prekážky rozporu exekučného titulu so zákonom. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. 18. Odvolací súd nevzhliadol žiadne skutkové ani právne okolnosti, ktoré prieskumom podľa § 44 ods. 2 EP vykazujú prekážku na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Právny záver exekučného súdu o existencii takejto prekážky je v prejednávanej veci nesprávny a odvolací súd sa s ním nestotožňuje. 19. Na uvedenom základe preto odvolací súd v zmysle § 389 písm. b) EP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. 20. Povinnosťou exekučného súdu v prejednávanej veci bude vydať poverenie na vykonanie exekúcie a v exekučnom konaní ďalej riadne pokračovať. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému povinnému nepriznal ich náhradu nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).