Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206996 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412206996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci plnoletej dcéry: T. Š. U. J. Q. J. Y. B. D. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom H., I. Č.. XX, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Š. U. J. Q. J. Y. , narodené dňa XX.X.XXXX, bytom H., I. Č.. XX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - I. Š. U. J. Q. J. Y. , bytom H., I. Č.. XX, zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom v Bratislave, Tomášikova č. 50/D, matka - I. C. Ř. Í. H. M. G. Y. Á. (predtým Š.), bytom C., G. Č.. X, zastúpená JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom v Bratislave, Nejedlého č. 29, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 7. mája 2015, č.k. 13 P 115/2012-364, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 7. mája 2015, č.k. 13 P 115/2012-364, vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné k maloletému C., v súvisiacich výrokoch o zročnom výživnom pre maloletého C., vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného k maloletému C. zamietol, vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20.4.2010, č.k. 8 C 257/2009-47, v časti týkajúcej sa výživného k maloletému C., vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 7.5.2015, č.k. 13 P 115/2012-364, uložil matke povinnosť platiť zvýšeným výživným na maloletého C. Š.U. zo sumy 80,-- € mesačne sumou 130,-- € mesačne počínajúc dňom 1.9.2012 do 27.10.2013 a sumou 100,-- € mesačne počínajúc dňom 28.10.2013 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca; zročné výživné k maloletému C. za čas od 1.9.2012 do 7.5.2015 v sume 1.060,-- € matke uložil povinnosť zaplatiť v pravidelných 30,-- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počínajúc dňom 7.5.2015 pod stratou výhody splátok; vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného k maloletému C. zamietol a zároveň zamietol návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C.. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20.4.2010, č.k. 8 C 257/2009-47, v časti týkajúcej sa úpravy výživného k maloletému C.. Konanie o zvýšenie výživného k dcére T. zastavil postupom podľa ustanovenia § 96 ods. l O.s.p. a napokon žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 27.5.2013, č.k. 13 P 115/2012-160, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť matky ku vtedy maloletej T. zo sumy 100,-- € mesačne na sumu 150,-- € mesačne od 27.5.2013, k maloletému C. zo sumy 80,-- € mesačne na sumu 130,-- € mesačne od 27.5.2013, zročné výživné matky za mesiac máj 2013 v sumách po 50,-- € k obom maloletým deťom uložil matke povinnosť zaplatiť spolu s bežným výživným v mesiaci jún 2013. Návrh matky na zverenie detí do striedavej osobnosti starostlivosti oboch rodičov zamietol, keďže nebolo preukázané, žeby striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti bola v ich záujme. V dôsledku odvolania podaného obidvomi rodičmi Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.4.2014, č.k. 20 CoP 111/2013-195, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako súd zmenu pomerov na strane maloletých detí posúdil, rozhodol bez toho, aby mal vôbec základné a odôvodnené potreby detí jednoznačne určiteľné a odôvodňujúce zvýšenie vyživovacej povinnosti matky preukázané, aby mal právne relevantným spôsobom preukázaný akýkoľvek tvrdený výdavok otca na deti. Považoval za nepreskúmateľný rozsudok súdu prvej inštancie v tom, keď zamietol návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky od podania návrhu (od 30.5.2012). Uložil súdu prvej inštancie kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o návrhu otca na zvýšenie výživného a tiež o návrhu matky na zmenu zverenia maloletého C., nakoľko dcéra T. v priebehu konania dosiahla plnoletosť, riadne zistiť skutkový stav veci, vykonané dôkazy opätovne vyhodnotiť, zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť. 3. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný stav veci. O výchove a výžive ku vtedy obom maloletým deťom C. a T. naposledy rozhodoval Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 20.4.2010, č.k. 8 C 257/2009-47, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2010. Ním bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa deti zverili do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Matka sa zaviazala platiť výživné v sume 100,-- € mesačne na maloletú T., v sume 80,-- € mesačne na maloletého C., a súčasne upravil styk matky s obomi maloletými deťmi. V tom čase matka zarábala 500,-- € mesačne, otec tvrdil, že v tom čase mal príjem v sume 350,-- € mesačne; rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Dňa 30.5.2012 (v prejednávanej veci) podal otec maloletých detí návrh na zvýšenie výživného k obom deťom od podania návrhu na sumu 350,-- € mesačne k v tom čase maloletej T. a na sumu 270,-- € mesačne k maloletému C.. 4. V konaní pred súdom prvej inštancie zostalo preukázané, že v roku 2011 mal otec základ dane 1.510,63 €, priemerný mesačný netto zárobok mal v sume 607,37 €, v čase od apríla do septembra 2012 bol v sume 735,10 € mesačne netto. V roku 2012 základ dane bol v sume 7.480,60 €. Maloletá T. v školskom roku 2012/2013 bola študentkou X. ročníka Hotelovej akadémie v Bratislave, maloletý C. bol žiakom X. triedy základnej školy. V roku 2012 matka mala priemerný mesačný zárobok v sume 748,50 €, jej priateľ mal priemrný mesačný zárobok v sume 813,94 €, bol rozvedený, mal jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému M., narodený dňa XX.X.XXXX, v sume 150,-- € mesačne. Rodičia maloletých detí sú rozvedení, otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, maloletý C. v čase rozhodnutia navštevoval X. triedu základnej školy, T., ktorá dňa XX.XX.XXXX dovŕšila plnoletosť, bola študentkou X. ročníka Hotelovej akadémie v Bratislave, matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX, od 27.10.2013 bola na materskej dovolenke, pričom so svojím priateľom, s ktorým žila a žije v spoločnej domácnosti, pracoval a pracuje v Rakúsku, si kúpili v C. X-izbový byt za 74.000,-- €; tento nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1/2, v tomto byte v súčasnosti matka s maloletou Z. býva a výdavky za bývanie hradí matkin priateľ. Rodičia maloletých detí si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že otec zostal bývať v ich spoločnom X- izbovom byte v Bratislave spolu s deťmi a matke zaplatil 30.000,-- €, hoci matka požadovala sumu 45.000,-- €. Nakoniec súhlasila so sumou 30.000,-- € s tým, aby zvyšnú sumu 15.000,-- € otec použil na výdavky pre maloleté deti. 5. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanovením § 26, § 62 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 78 ods. l, ods. 3 Zákona o rodine majúc na zreteli záujem maloletého C., ktorý od 1.9.2012 začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, od posledného rozhodnutia o výživnom k tomuto dňu je o dva a pol roka starší, jeho odôvodnené mesačné výdavky sa zvýšili. Od 1.9.2012 je podľa názoru súdu v zárobkových schopnostiach a možnostiach matky platiť zvýšeným výživným na maloletého C. o 50,-- € mesačne viac, nakoľko v roku 2012 mala priemerný mesačný zárobok v sume 748,50 € netto, pričom jej priateľ mal v tom istom roku priemerný mesačný zárobok v sume 813,94 € netto a mal jednu vyživovaciu povinnosť k synovi M. v sume 150,-- € mesačne. Uvedenú sumu zvýšeného výživného pre maloletého C. zo strany matky súd určil ako jej povinnosť platiť na zvýšené výdavky pre maloletého do dňa 27.10.2013, keďže v ten deň matka nastúpila na materskú dovolenku, čím sa zmenili jej zárobkové schopnosti a možnosti, a preto následne na ďalšie obdobie súd výživné zvýšil na sumu 100,-- € mesačne s tým, aby aspoň čiastočným zvýšením výživného matka prispela na postupne sa zvyšujúce výdavky maloletého C.. Podľa názoru súdu je toto riešenie jednoznačne v záujme zabezpečenia pokrytia aspoň nevyhnutných bežných mesačných výdavkov maloletého, ktorý je so svojími zvyšujúcimi sa odôvodnenými mesačnými výdavkami neustále odkázaný na rodičov, pričom otec, ktorý má maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, zabezpečuje výchovu a starostlivosť o maloletého C. bez osobnej pomoci matky. V tomto smere musí otec vynaložiť zvýšené úsilie, aby mal možnosť hradiť skutočné mesačné výdavky maloletého C., musí vynaložiť väčšie úsilie ohľadne svojho zárobku, nakoľko za rok 2012 mal priemerný mesačný zárobok 735,10 € netto, podľa daňového priznania za rok 2012 mal základ dane 7.480,60 €, za rok 2013 mal priemerný mesačný zárobok 420,51€ netto. S dopravným podnikom ukončil pracovný pomer dňa 7.5.2014 podľa § 60 Zákonníka práce dohodou - uviedol rodinné dôvody, následne začal podnikať ako taxikár a podľa daňového priznania za rok 2014 bude jeho základ dane, ako uviedol jeho právny zástupca, pravdepodobne nulový. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre maloletého C. súd pri ustálení zvýšenej výšky výživného zo strany matky zohľadnil tvrdenie matky o spôsobe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci ktorého uviedla, že sumu 15.000,-- € výslovne označila ako výživné pre deti, ktorú skutočnosť otec v konaní nerozporoval. Preto súd od 28.10.2013, od kedy je matka s maloletou Z. na materskej dovolenke, a touto skutočnosťou sa znížila jej schopnosť zárobku, výživné pre maloletého C. z jej strany určil v nižšej hranici. Zdôraznil, že výživné, na ktoré sú deti odkázané, je prvoradá povinnosť rodičov a tejto povinnosti sa musia prispôsobiť a keď treba aj zmeniť všetky svoje osobné výdavky. Zročné výživné matky k maloletému C. za dobu od 1.9.2012 do 7.5.2015 v sume 1.060,-- €, ktoré ďalej podrobne odôvodnil, súd povolil zaplatiť matke v pravidelných mesačných splátkach po 30,-- € spolu s bežným výživným dôvodiac záujmom maloletého C. a ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. 6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zvýšení výživného podala včas odvolanie matka dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Otec sa v priebehu konania vrátil späť k taxikárskej činnosti, kde podľa jeho slov zarába cca o 50,-- € mesačne menej, než pôvodne ako vodič MHD, čo je značne nedôveryhodné. Tvrdenie otca, že tak spravil najmä zo zdravotných dôvodov syna, je nepodložené, keďže zdravotný stav syna je už po dlhú dobu stabilizovaný, nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Zobral si úver 60.000,-- €, no iba 30.000,-- € použil na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, (bez písomného potvrdenia) sumu 15.000,-- € si mal podľa pôvodnej dohody a jej návrhu ponechať ako budúce výživné na deti. Z úveru ale dokázal kúpiť nové osobné motorové vozidlo na činnosť taxislužby, použil peniaze inak, ako na uspokojovanie potrieb detí. Z vykonaného dokazovania tiež bolo preukázané, že dcéra T. žila po dlhšiu dobu u rodičov jej priateľa a nie u otca; zvýšené nálady na deti neboli ničím relevantným preukázané. V priebehu konania jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Z., spolu s jej otcom M. C.H. (v čase odvolania jej bývalým priateľom) chcela kúpiť byt mimo Bratislavy, aby sa k nim mohla nasťahovať aj dcéra T., keďže si s otcom nerozumela a odmietala u neho bývať. Na ten účel použila finančné prostriedky z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s otcom maloletého C., byt tiež zaťažila hypotekárnym úverom. Jej príjem v súčasnosti tvorí len rodičovský príspevok v sume cca 200,-- € mesačne, detské prídavky cca v sume 22,-- € mesačne, ktoré sú ale príjmom dieťaťa, ktorý poberá od skončenia materskej dovolenky. Otec dieťaťa prispieva na všetky náklady spojené s prevádzkou bytu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vychádzal iba z jej príjmov, nie aj z preukázaných potrieb syna C.. Mal pritom vychádzať aj toho, ako je schopná platiť výživné. Podľa jej názoru by bolo namieste zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému C. do doby, kým jej neskočí rodičovská dovolenka. V súčasnosti preto nie je možné, aby jej bolo uložené platiť výživné v sume presahujúcej viac ako 1/2 príjmov. Otec maloletého C. nepreukázal svoje príjmové pomery v súčasnosti, predložil iba daňové priznanie, z ktorého vyplýva, že si tento uplatňuje paušálne náklady a zároveň by podľa hospodárskeho výsledku musel žiť na hranici chudoby. Je taxikárom, ktorý pracuje s hotovosťou, teda musí povinne používať virtuálnu registračnú pokladnicu, z ktorej by bolo možné vyrátať jeho príjmy, ktoré ale preukázané neboli. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky, osobitne v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, majetkové príjmy a pomery, že sa s priateľom M. C. rozišla, že s ním nežije v spoločnej domácnosti, tento sa zdržiava v Rakúsku, preto nie je dôvod, aby súd posudzoval aj jeho príjem, že jej jediným príjmom je len rodičovský príspevok v sume 200,-- € mesačne, detské prídavky v sume 22,-- €, dôvodil, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Matka maloletého C. sa s p. C. nerozišla, žili v spoločnej domácnosti, dňa XX.X.XXXX uzavreli manželstvo, čo je nová skutočnosť, na ktorú by mal odvolací súd v rámci posudzovania odvolania matky a jej majetkových pomerov prihliadať. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť tak, že od 28.10.2013 zvýši výživné matky k maloletému C. zo sumy 80,-- € mesačne na 130,-- € mesačne a v ostatnej časti rozsudok potvrdí. 8. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca k jej odvolaniu zdôraznila, že trvá na podanom odvolaní. Predložila list vlastníctva č. XXXX pre okres H. V.., Obec H.-I..Č.. Y. D., katastrálne územie Y. D., k bytu otca maloletého C., ktorý práve v tomto čase predáva jeho U. byt na S. S. v H. na hypotéku. Z listu vlastníctva tiež vyplýva, že sa jednak vymazáva záznamovým konaním pôvodná hypotéka otca (F.- XXXXX/XXXX) z dôvodu vyplatenia jeho úveru hypotekárnou bankou kupujúcim, ktorej záložné právo sa zapisuje vkladovým konaním (D.-XXXXX/XXXX) a zároveň sa byt prevádza vkladovým konaním (D.-XXXXX/XXXX). Týmto došlo k značnej zmene pomerov aj na strane otca maloletého C., keďže predmetný byt prerobený na X-izbový sa predával podľa inzercie za 137.000,-- €, hypotéka otca bola cca v sume 60.000,-- €. Má informácie, že otec má záujem stavať dom na jeho pozemku. Preto je nutné znovu rozhodnúť podľa súčasných pomerov. Jej manžel stále pracuje v Rakúsku, v dedinke pri Grazi, odkiaľ dochádza na Slovensko len asi 1 x mesačne, zo svojho platu manžel znáša všetky možné náklady spojené s hypotékou na byt, kde žije sama s dieťaťom, znáša náklady spojené s jeho prevádzkou, manžel si tiež musí hradiť bývanie a stravu v Rakúsku. 9. Otec a procesný opatrovník sa už nevyjadrili. 10. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku o zvýšení výživného k synovi C.), ale aj v súvisiacich výrokoch o zročnom výživnom pre maloletého C., vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného k maloletému C. zamietol, vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20.4.2010, č.k. 8 C 257/2009-47, v časti týkajúcej sa výživného k maloletému C., vo výroku o náhrade trov konania, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. januára 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia rodičov, procesný opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku o zvýšení výživného k maloletému C., vo výroku o zručnom výživnom), v súvisiacich výrokoch, je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 11. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 395 ods. 2 C.m.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, a síce vôbec neuvádzala, aké sú jej majetkové pomery, zavádzala súd o svojom vzťahu k terajšiemu manželovi, neoznámila súdu uzavretie manželstva, neuviedla, ako, v akej sume prispieva na výživu syna, či mu poskytuje aj niečo iné len ako holé výživné určené súdom. Z rozsudku nepochybne vyplýva, o ktoré dôkazy súd oprel svoje rozhodnutie; rovnako jasne a presvedčivo odôvodnil chovanie oboch rodičov. Majetkové operácie otca, zvyšovanie jeho životnej úrovne, neznamená zníženie, obmedzenie, povinnosti druhého rodiča, nenahrádza ju. Súd zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky a vzhľadom na vek maloletého C. vyživovaciu povinnosť matky v sume 100,-- € mesačne od 28.10.2013 možno priradiť len ku symbolickému výživnému. 12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, v súvisiacich výrokoch, by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu boli a sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods. l, § 154 O.s.p.) a nie tie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu (aj) o výžive zmeniť. 13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. l C.m.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. l C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).