Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/96/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412209425 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412209425.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - nebohá W. S., zomr. XX.XX.XXXX a otec - O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 4, Z., za účasti F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, N., zastúpenej advokátkou Mgr. Tatianou Dlhošovou, so sídlom Nobelova 34, Bratislava, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým a o návrhu F. S. na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca a navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 15P/151/2012-676 zo dňa 12.10.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým A. S., nar. XX.X.XXXX tak, že otca oprávnil stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov oprávnil otca stretávať sa s maloletým každý rok dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku vráti v mieste bydliska maloletého a F. S., nar. XX.X.XXXX uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Konanie o návrhu F. S. na zákaz styku otca s maloletým zastavil. Zároveň uložil F. S., nar. XX.X.XXXX, a otcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu Z náhradu trov konania štátu vo výške u každého po XXX,XX eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave po tom, ako rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P 151/2012-378 zo dňa 23.12.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 168/2015-422 zo dňa 27.10.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch s výnimkou výroku o úprave styku otca s maloletým a v tejto časti rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, mal súd preukázané, že aktuálne styk otca s maloletým prebieha bez problémov a to v rozsahu približne každý druhý víkend počas soboty a nedele bez prespania. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania a to najmä zo znaleckého dokazovania vyplýva, že je aj naďalej v záujme maloletého, aby udržiaval kontakt s otcom a jeho rodinou, pričom zákaz styku nie je odôvodnený. Pri určení rozsahu styku otca s maloletým prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa s tým, že v súčasnosti považuje takýto rozsah úpravy styku za dostatočný na zachovanie a udržiavanie rodinných väzieb. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania netrvala F. S. na vyslovení zákazu styku otca s maloletým, súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 58 Civilného mimosporového poriadku prihliadajúc na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a na potrebu pristúpenia k dôkazu z dôvodu rozporných tvrdení účastníkov. Konštatoval, že vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany. Mal za to, že vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme účastníkov, ako aj v záujme samotného maloletého dieťaťa. Dospel k záveru, že F. S., ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, ako aj otec maloletého, majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch. Mal preukázané, že ani u jedného nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko by zaplatením jednorazovej sumy, ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. Otca i F. S. preto zaviazal na náhradu vzniknutých trovách štátu, každého v polovici vo výške XXX,XX € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy X.XXX,XX eur za vyhotovenie znaleckého posudku a zo sumy XX,XX eur za účasť znalkyne na pojednávaní, čo je spolu X.XXX,XX eur, pričom každý z účastníkov mal zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške XXX eur, zvyšok trov znaleckého dokazovania predstavuje sumu XXX,XX eur. 3. Proti výroku rozsudku o úprave styku s maloletým podal odvolanie otec. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a upraviť mu styk s maloletým na každý štvrtý týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. nepretržite do nedele do 16.00 hod., v prípade, ak na utorok alebo štvrtok počas pracovného týždňa pripadne deň pracovného voľna navrhol styk upravil od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Zároveň navrhol upraviť styk každý rok v dňoch 25.12. v čase od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok vo Veľkonočný piatok v čase od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod. nepretržite, a každý párny rok vo Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. nepretržite, počas letných prázdnin v čase od 15.7. od 09.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. nepretržite a v čase od 15.8. od 09.00 hod. do 21.8. do 18.00 hod. nepretržite. Rovnako žiadal o uloženie povinnosti F. S. zdržať sa uvádzania akýchkoľvek nepravdivých tvrdení o otcovi dieťaťa alebo o rodinných vzťahoch dieťaťa, aby sa predišlo akýmkoľvek nezrovnalostiam v komunikácii a zaviazal sa v prípade zrušenia stretnutí z dôvodu ochorenia alebo iných nepredvídateľných okolností komunikovať prostredníctvom emailovej komunikácie. Poukázal na to, že maloletý sa narodil z lásky, s jeho matkou plánovali spoločnú budúcnosť, avšak počas tehotenstva jej diagnostikovali rakovinu a pod tlakom rodiny sa rozhodla zostať žiť s matkou a súrodencami, pretože vedela, že bude potrebovať aj ich pomoc, nakoľko on pracoval na zmeny. Prosila ho, aby sa nehneval, že sa dieťa bude volať S.. keďže bola pod tlakom rodiny. Svoje tehotenstvo spočiatku pred rodinou tajila, obávala sa, že by ju nútili k prerušeniu. Po prepuknutí jej ochorenia, ju navštevoval, vybavoval lekárov, rodina ju nútila do alternatívnej liečby absolútne neúčinnými spôsobmi. Mal vedomosť o tom, že rodine nebol sympatický, vzhľadom na jeho vek. Po smrti matky maloletého sa nevraživosť rodiny voči nemu vyhrotila, neumožnili mu vidieť syna od septembra 2012 do mája 2013. Vo svojej arogancii mu sestra matky maloletého chcela zakázať styk s maloletým, spochybňovali jeho schopnosť postarať sa o dieťa, maloletému A. nanucovali nezmysly, a tvrdenie, že jeho matku zabil on. Rodina matky vystavovala maloletého traume, dieťaťu rozprávali lži. Vyslovil názor, že F. S. ho chce úmyselne vytlačiť zo synovho života, získala si dôveru dieťaťa aj súdu, ktorý jej maloletého zveril do starostlivosti. Odhliadnuc od týchto skutočností, vzal na vedomie, že táto rodina je navonok súdržná za každých okolností, má lepšie predpoklady k výchove jeho syna, nakoľko sa v súčasnosti o dieťa starajú traja členovia rodiny. Po smrti matky maloletého ukončil prácu vodiča, zamestnal sa v automobilke v Bratislave, so starostlivosťou o dieťa by mu pomohli jeho sestry, avšak nebolo mu umožňované so synom sa stretávať, stráviť s ním predĺžený víkend ani dovolenku. Uviedol, že podľa nezávislého psychológa trpí maloletý syndrómom zavrhnutého rodiča. Keďže nevidí spravodlivosť, rozhodol sa prijať prácu v zahraničí od 21.11.2016, ktorú bude vykonávať na turnusy, pričom v zahraničí bude tri týždne a následne týždeň na Slovensku. Vyslovil presvedčenie, že rodina S. túto situáciu využije, aby maloletému tvrdili, že sa s ním nechce stretávať. Apeloval na súd, aby prehodnotil rozsah styku, keďže so synom sa bude mať možnosť vidieť len jeden týždeň z mesiaca. Prosil o vysvetlenie ako môže rozvíjať vzťah so synom a venovať sa mu, keď ho nemôže vidieť častejšie. Dal do pozornosti, že jeho šesťročný syn už teraz tvrdí, že nemá inú rodinu ako rodinu S.. Nesúhlasil s tvrdeniami, že maloletému spreneveril peniaze z dedičstva po jeho matke, nakoľko peniaze použil tak, aby k nim nemala prístup F. S., ktorá po smrti matky maloletého bez dispozičného oprávnenia vybrala z bankomatu sumu prevyšujúcu X.XXX eur, ktorú nezahrnula do dedičského konania a použila na svoje potreby. Uvedené nepovažoval za dôvody pre jeho vytesnenie zo života maloletého, pretože A. peniazmi stále disponuje, odmieta ich však vydať F. S., ktorú súd ustanovil za dočasnú opatrovníčku maloletého a ktorej nedôveruje a neverí, že by s peniazmi nakladala v záujme maloletého a ktorá ho nepresvedčila, že koná v záujme dieťaťa a dokáže zabezpečiť jeho potreby a uprednostniť ich pre svojimi potrebami. Žiadal zmeniť úpravu styku tak, že nebude brániť rozvíjaniu prirodzeného puta medzi ním ako otcom a jeho synom, ktorý je od útleho detstva od neho odpútavaný rôznymi spôsobmi. 4. Proti výroku rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť F. S. zaplatiť trovy znaleckej odmeny podala odvolanie F. S.. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a rozhodnúť o náhrade trov konania štátu alternatívne zaviazať rozhodnutím v označenej časti súd prvej inštancie. Poukázala na to, že v priebehu konania otec žiadal o zverenie maloletého do jeho starostlivosti, znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením zo dňa 30.11.2015 z dôvodu, že ďalší postup súdu v konaní závisí od posúdenia odborných otázok a vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov a z dôvodu, že znalecké dokazovanie je v záujme maloletého. Poukázala na znalecký posudok č. 8/2016, výsluch znalca a jeho odporúčanie na rozsah styku otca s maloletým bez prespania. Takýto rozsah styku rešpektovala, dodržiavala a svoj návrh upravila. Dala do pozornosti, že oproti prvému vyhlásenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v predmetnom konaní došlo k zúženiu rozsahu styku otca s maloletým. Poukázala na výsledok dokazovania, ktorý preukazuje aj jej úspech vo veci, zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletého a spravodlivé rozhodnutie. Vyslovila pochybnosť o možnosti zaviazať ju v danom konaní na náhradu trov konania, keďže maloletý jej bol zverený do starostlivosti. Dala do pozornosti, že za dieťa prevzala zodpovednosť, práva a povinnosti namiesto matky a otca, ktorý sa na výžive maloletého podieľa len formálne, nikdy dobrovoľne nezaplatil výživné, toto musela vymáhať exekučne. Upozornila, že doteraz otec dlží na výživu maloletého sumu X.XXX eur. Skutočné vyživovanie maloletého zabezpečuje z vlastných prostriedkov, v jej príjmoch došlo ku zmene, nakoľko po narodení syna W. nastúpila na materskú dovolenku. Dala do pozornosti, že dokazovanie preukázalo opodstatnenosť jej návrhu. Zdôraznila, že v konaní ide o záujem dieťaťa a preukázanie rozsahu obmedzenej schopnosti otca starať sa o syna, pričom bolo potvrdené, že tento nedisponuje rodičovskými predpokladmi potrebnými pre starostlivosť o dieťa, resp. určenie ani bežného styku. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej zavinenie vzniku trov znaleckého dokazovania. Rozhodnutie považuje v tejto časti za arbitrárne, nezdôvodnené, nezákonné a nespravodlivé. Podľa jej názoru povinnosť nahradiť trovy znaleckého dokazovania mala byť uložená otcovi z titulu priameho zavinenia, keďže žiadal zveriť maloletého do jeho starostlivosti a následne široký styk, hoci neosvedčil rodičovské schopnosti postarať sa o maloletého a po zisteniach stavu znalcom bol v konaní pasívny. 5. Navrhovateľka F. S. vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že nikdy svojej sestre neradila zbaviť sa dieťaťa, lebo je to proti jej presvedčeniu. Poukázala na to, že tvrdenia otca dokazujú jeho negatívne ladenie proti nej a jej rodine, a neschopnosť reálne akceptovať potreby maloletého a povýšiť ich nad svoj záujem a vlastné pocity. Potvrdila, že v jej domácnosti žije viac generácií a navzájom si v starostlivosti o A. pomáhajú, je náhradnou mamou pre maloletého a jeho matke sľúbila, že sa o neho postará. Poukázala na to, že po smrti matky bol maloletý dezorientovaný, potreboval pokoj a istotu, mal iba dva roky. Otec síce prezentoval záujem o dieťa, ale nebol schopný to zabezpečiť. Poukazovala na to, že v priebehu konania dokladala rozpisy stretávania sa otca s maloletým, že otec nepriniesol synovi darčeky na sviatky, nikdy ju nepožiadal o predĺžený víkend alebo dovolenku so synom, nezaplatil žiadny poplatok za tábor počas prázdnin. Uviedla, že jej podanie návrhu na zákaz styku otca s maloletým bolo motivované snahou o vykonanie znaleckého dokazovania nariadeného súdom a obmedzenie spávania A. u otca, keďže dieťa odmietalo prespávanie u otca, plakalo a protestovalo. Dala do pozornosti vyhodnotenie situácie znalkyňou, nezrelosť maloletého na prespávanie u otca a nedostatočnú sociálnu zručnosť otca, ktorého označil za simplexného nemajúceho predpoklady pre výchovu dieťaťa. Uviedla, že nemá v úmysle ochudobňovať maloletého o styk s otcom. Namietala, že by otec vzniesol v konaní tvrdenia o tom, že A. trpí syndrómom zavrhnutého rodiča. Návrh otca na zmenu úpravy styku z dôvodu prispôsobenia sa momentálnym pracovným zmenám otca, považovala za nesúladný so záujmom dieťaťa, ktoré navštevuje 1. ročník základnej školy, zvyká si na režim, v priebehu pracovného týždňa si pripravuje povinnosti do školy. Dala do pozornosti, že v minulosti bola ústretová, ak otec ohlásil, že nemôže prísť pre syna, ponúkla mu náhradný termín stretnutia, čo otec nikdy nevyužil. Návrh otca na úpravu styku počas prázdnin považovala za nepochopiteľný, z dôvodu, že otec voči znaleckým záverom nenamietal. Tento návrh nie je podľa jej názoru v záujme dieťaťa. Poukázala na to, že otec zneužil otcovské zákonné právo, keď A. zobral peniaze po jeho mame z dedičstva, ktoré doposiaľ nevrátil. Pokiaľ vybrala z účtu finančné prostriedky, predložila súdu správu o majetku maloletého a založení účtu na jeho meno v H. banke a.s., kde poukázala sumu X.XXX eur zo zrušeného účtu matky (okrem prostriedkov použitých na pohreb). Dala do pozornosti, že otec pred súdom uznal, že synovi zobral sumu XX.XXX,XX eur, na dispozíciu s peniazmi nemá žiaden súhlas súdu. Poukázala na záujem maloletého mať stabilný domov, lásku, bezpečie a pevný režim. Uviedla, že potreby A. zabezpečuje riadne a má vytvorené podmienky. Podľa odporúčania znalkyne navštevuje s maloletým logopéda a psychológa. Otec sa na odbornej starostlivosti o dieťa nepodieľa, neplní si vyživovaciu povinnosť. 6. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého a odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z tohto vyvodil aj správny právny záver a v odvolaní otca a navrhovateľky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15P 151/2012-378 zo dňa 23.12.2014 zveril maloletého A., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti F. S., nar. XX.X.XXXX, ktorú oprávnil zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, starať sa o jeho výživu a v bežných veciach ho zastupovať namiesto otca a ktorú ustanovil za majetkového opatrovníka pre maloletého s uložením povinnosti spravovať majetok maloletého dieťaťa, po vymožení pohľadávky uložiť finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XX eur s príslušenstvom na účet maloletého, a povinnosti súdu predkladať správu o nakladaní s majetkom maloletého vždy k 31.12. a predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po ukončení svojej funkcie záverečný účet zo správy majetku maloletého. Zároveň uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám F. S., počnúc dňom 09.11.2012 a zročné výživné vo výške X.XXX,XX eur zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne rozhodol o povinnosti otca zaplatiť k rukám F. S. úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy XX eur do zaplatenia. Súd prvej inštancie tiež zamietol návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a návrh F. S. na zaplatenie zročného výživného za dobu od 1.11.2011 do 8.11.2012, ako aj jej návrh na zákaz spravovať majetok maloletého. Zároveň rozhodol o úprave styku otca s maloletým. Vzhľadom na podané odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP 168/2015-422 zo dňa 27.10.2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch s výnimkou výroku o úprave styku otca s maloletým, ktorý zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom daného odvolacieho konania je rozhodovanie o odvolaní otca voči výroku rozsudku o úprave styku s maloletým a odvolanie navrhovateľky voči výroku rozsudku o náhrade trov konania, znaleckého dokazovania. 11. Súd prvej inštancie správne ustálil pomery na strane dieťaťa, jeho vek a potrebu úpravy styku otca s maloletým. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na okolností prípadu, skutočnosť, že maloletý v útlom veku stratil svoju matku, pričom starostlivosť o neho zabezpečovala matka s pomocou jej rodiny, vytvoril si určitú väzbu na členov jej rodiny. Je však nesporné, že dieťa má aj druhého rodiča, s ktorým má právo sa stretávať a rozvíjať a budovať si s ním vzťah. Väzba maloletého aj na otca je mimoriadne dôležitá a je potrebné ju podporovať. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie s nariadením znaleckého dokazovania, ktorého potreba vznikla v priebehu konania vzhľadom na podané návrhy otca a navrhovateľky F. S.. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a toto aj náležite vyhodnotil. Správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku a vykonaného znaleckého dokazovania a s prihliadnutím na odporúčania znalca sledujúc prvoradý záujem maloletého dieťaťa určil rozsah styku otca s maloletým. Odvolací súd poznamenáva, že zo záverov znaleckého posudku vypracovaného A.. O.. I. T. č. 8/2016 vyplýva, že maloletý má ambivalentný vzťah k otcovi, odmieta u otca prespávať, emocionálne ho prijíma, ale nepreferuje ho, situačne až s odmietavými negativistickými postojmi. Maloletý je emocionálne závislý na babke a svojej tete F. S., avšak nemal by strácať možnosť styku a rozvoja vzťahu so svojim otcom a jeho rodinou. Súd prvej inštancie správne upravil rozsah styku otca s maloletým sledujúc záujem dieťaťa a vychádzajúc zo znalkyňou navrhnutej úpravy styku počas kalendárneho roka, Vianočných sviatkov a Veľkonočných sviatkov bez možnosti prespania maloletého u otca. Rovnako odvolací súd dáva do pozornosti, že znalkyňa zohľadnila nielen potreby dieťaťa a osobnostné predpoklady otca, ale aj nástup maloletého na základnú školu a vývinové špecifiká dieťaťa vyžadujúce dlhšiu prípravu do školy. Na odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k rozšíreniu rozsahu styku s maloletým, odvolací súd neprihliadal, majúc za to, že za danej situácie je potrebné akceptovať znalkyňou navrhované termíny stretnutí otca s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje, že určený rozsah styku otca s maloletým zohľadňuje vek a aktuálne potreby dieťaťa, pričom takáto úprava styku nie je trvalá a v prípade zmeny pomerov na strane dieťaťa do budúcna, ak sa otec a navrhovateľka nedohodnú, budú mať možnosť znovu požiadať o jej zmenu. Pokiaľ otec spochybňuje osobu navrhovateľky, uvedenými námietkami sa zaoberal súd prvej inštancie a odvolací súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. V prípade, že otec navrhoval zmeniť rozsah styku s maloletým s prihliadnutím na zmenu výkonu jeho práce, odvolací súd uvedenú námietku nezohľadnil, keďže otec zmenu výkonu práce (prácu na turnusy) žiadnym spôsobom, napriek výzve odvolacieho súdu, ktorú prevzal dňa 30.06.2017, nepreukázal. 12. Pokiaľ otec namieta nevhodné správanie navrhovateľky a manipulovanie maloletého voči nemu, odvolací súd poukazuje na znalecký posudok, v ktorom jednoznačne znalkyňa uviedla predpoklad, že niektoré negativistické postoje maloletého k otcovi sú budované prostredím, v ktorom maloletý vyrastá. Rovnako dala do pozornosti navrhovateľke, že informácia, ktorou maloletý disponuje o príčine úmrtia jeho matky, výrazne poškodzuje psychický aj emocionálny vývin maloletého, pre ktorého je mimoriadne psychicky zmätočné vyrovnať sa so skutočnosťou, že vyrastá bez vlastnej matky a spracovať informáciu, že stratu matky spôsobil jeho otec, je nad osobnostné, mentálne aj emocionálne možnosti maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto dôrazne apeluje na navrhovateľku, aby v komunikácii s maloletým o jeho rodičoch zvážila slová, ktoré použije, zdržala sa negatívnych komentárov na otca a pri odovzdávaní maloletého otcovi sa správala tak, aby dieťa nepociťovalo nepohodu a nepokoj a malo priestor vybudovať a upevňovať si vzťah s otcom a jeho rodinou. Odvolací súd nespochybňuje náročnosť zvládnutia situácie rodinnými príslušníkmi, ktorá v rodine nastala po úmrtí matky maloletého, avšak za každých okolností je nevyhnutné spracovať okolnosti a vytvoriť maloletému také prostredie, v ktorom nájde lásku a pochopenie nielen v rodine matky, ale aj v rodine otca a poskytnúť mu priestor na trávenie času aj s otcom. Zo strany otca je nevyhnutné zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk s maloletým realizoval a čas využil naplnením programu pre syna, pozitívnym ladením, aby dieťa odovzdával navrhovateľke spokojné. Len vzájomnou súčinnosťou dokáže tak navrhovateľka, ako aj otec zabezpečiť maloletému jeho spokojnosť a pocit láskyplného prostredia, čo je základom pre zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade, že dieťa bude rado s otcom, styk sa bude realizovať pravidelne, do budúcna je možné styk rozšíriť. V záujme dieťaťa je ponechať súdom prvej inštancie určený rozsah styku, ktorému sa musí otec prispôsobiť. 13. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu trov a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa § 49 ods. 1 C.m.p. účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. 15. Podľa § 49 ods. 2 C.m.p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie je podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. 16. Podľa § 49 ods. 3 C.m.p. spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctvo na veci a na konaní. 17. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky F. S. proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške XXX,XX eur odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie uznesením pod č.k. 15P 151/2012-543 zo dňa 30.11.2015 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a vykonaním tohto úkonu poveril znalkyňu PhDr. O.. I. T.. Súd prvej inštancie znalecké dokazovanie nariadil za účelom zistenia aktuálneho psychického stavu dieťaťa, citového vzťahu maloletého k otcovi, posúdenia psychického stavu otca a jeho schopností a predpokladov na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, vôle maloletého stretávať sa s otcom a posúdenia, či je dôvod na zákaz styku otca s maloletým. Uviedol, že znalecký posudok vo veci bol síce vykonaný z dôvodu rozporných tvrdení účastníkov, a jeho vykonanie bolo v záujme maloletého dieťaťa, konštatujúc, že rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazov ma otec aj navrhovateľka, preto považoval ich rozdelenie za spravodlivé. 18. So zreteľom na uvedené odvolací súd na námietky navrhovateľky týkajúce sa nemožnosti uloženia jej povinnosti zaplatiť štátu trovy znaleckého dokazovania, keďže tieto vzišli z dokazovania vo vzťahu k návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, neprihliadal a opätovne poukazuje na dôvody jeho nariadenia týkajúce sa výlučne posúdenia okolností ohľadne najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, keď predmetom konania nebol len návrh otca, ale aj návrh navrhovateľky na zákaz styku otca s maloletým a určenie rozsahu styku otca s maloletým A.. Odvolací súd má za to, že výsledok takéhoto nariadeného znaleckého posudku nemôže byť smerodajný pre posudzovanie otázky hradenia trov znaleckého dokazovania. Rovnako vo vzťahu k hradeniu trov konania nie je nemožné prihliadať na námietku navrhovateľky týkajúcu sa povinnosti súdu zisťovať skutočný stav veci a vykonať dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Napokon, odvolací súd dáva do pozornosti samotné vyjadrenie navrhovateľky, v ktorom poukazuje na jej návrh na zákaz styku otca s maloletým, ktorý bol motivovaný snahou docieliť nariadenie znaleckého dokazovania. Za neopodstatnené považuje odvolací súd aj námietky, ktorými navrhovateľka poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým v danom konaní, akceptovanie termínov stretnutí v zmysle uvedeného rozhodnutia, ktoré bolo odvolacím súdom vo výroku o úprave styku zrušené, a umožnenie stretávania sa otca s maloletým. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku v súvislosti s nemožnosťou zaviazať navrhovateľku k náhrade trov konania za situácie, kedy jej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na postavenie navrhovateľky v konaní ako účastníčky konania, ktorá ako účastník konania môže byť zaviazaná na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o otázku naplnenia materiálnych predpokladov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, tieto v konaní neboli naplnené a ani jeden z účastníkov nenamietal ich spornosť. V prípade, že sa navrhovateľka aktuálne odvoláva na jej situáciu vzniknutú s nástupom na rodičovskú dovolenku po narodení dieťaťa, uvedená okolnosť nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol u nej splnený predpoklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tým, že zaviazal rovnakým pomerom navrhovateľku i otca povinnosťou nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania, rozhodol správne. 19. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku otca s maloletým a výroku o trovách konania ako správne potvrdil podľa § 387 C.s.p.. v celom rozsahu sa stotožňujúc sa s jeho odôvodnením v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).