Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/77/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212729 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412212729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: A.. S. P., X.. XX. XX. XXXX, L. L. Č.. X, L., zastúpená: JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky č. 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený : JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, ul. Belinského č. 16, Bratislava, o zaplatenie istiny 495,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 7C 186/2012 - 267 zo dňa 3. júla 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 495,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 6.10.2010 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 35,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 207,20 eur, na účet právneho zástupcu. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako nájomníčka jednoizbového L. Č.. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na N.. L. Č.. X Y. L., X.J., ktorého vlastníkom je žalovaný na základe Vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2009 získala preplatok z ňou uhrádzaných zálohových platieb, ktorý poukázal správca žalovanému. Žalovaný sa bránil námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, pretože preplatok z vyúčtovania ktorý poukázal správca v zmysle svojej zákonnej povinnosti (t.j. podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších prepisov), na účet žalovaného ako vlastníka bytu dňa 23.6.2010 (táto skutočnosť je uvedená vo vyúčtovaní za rok 2010 od správcu v riadku: Zostatok na konte v Eur k 1.1.2010, čiastka 495,20 - úhrada - 495,20) vrátil dňa 30.7. 2010 späť o čom svedčí list zo dňa 27.9.2011 zaslaný žalobkyni. Sumu 495,20 eur eviduje ako platbu nájomného s dátumom 2.8.2010 vo Vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu za rok 2010 v stĺpci Platby. Na základe takto zisteného skutkového stavu a aplikáciou čl. 40 bod 5 Stanov ; ust. § 3 ods. 1 ; § 451 ods. 1 a 2; § 456 Občianskeho zákonníka a§ 8b ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov prvoinštančný súd zaviazal žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia na sumu 495,20 eur, keďže preplatok z mesačných záloh na základe vyúčtovania nebol žalobkyni vrátený. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný, nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie. Žalobkyňa nezvážila dôsledky svojho konania v priebehu roka 2000, keď niektoré peňažné plnenia z titulu úhrad nájomného plnila namiesto žalovanému ako prenajímateľovi na účet vlastníkov, takže plnila inej, než na to oprávnenej osobe. Žalobkyňa bola podľa dohody o odovzdaní bytu povinná plniť žalovanému ako prenajímateľovi, nie správcovi, či inej osobe. Správy o hospodárení obsahujú identické bankové spojenie žalovaného ako prenajímateľa na ktoré mala žalobkyňa ako nájomkyňa povinnosť uhrádzať plnenia za užívanie bytu, čo nerešpektovala. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splatený riadne a včas. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa svoj dlh nesplnila zákonom ustanoveným spôsobom a to bez zreteľa na existujúce opačné rozhodnutia súdov. Žalobkyni nebolo dané na jej voľnú úvahu komu má plniť zo spomínanej povinnosti platieb za užívanie družstevného bytu a z akého titulu. Je viazaná nielen nájomnou zmluvou, Stanovami ale aj kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu zo správcom. Je pravdou, že na účet správcu platila zálohové platby, avšak správca po odpočítaní platieb, ktoré patria dodávateľom energií a jeho odmien posielal žalovanému ako vlastníkovi, tým správca splnil svoju povinnosť voči žalovanému a žalovaný správcovi tieto platby účelovo vrátil. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť vrátiť preplatok na zálohových platbách minimálne v žalovanej výške, je pasívne legitimovaným subjektom a nemôže sa zbaviť zodpovednosti. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalobkyňa v písomnom doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zotrvala na tvrdeniach svojho právneho zástupcu, prezentovaných vo vyjadrení k odvolaniu. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 ( ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2009 vo výške 495,20 eur dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 C.s.p.). 8. Pre zhrnutie sporu odvolací súd uvádza, že z hľadiska skutkového stavu je nesporným, že žalobkyni ako nájomníčke vznikol na základe vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2009 preplatok, na vydanie ktorého je oprávnená od vlastníka bytu, keďže preplatok preukázateľne poukázal správca žalovanému. Ak by aj nedošlo k poukázaniu preplatku na účet vlastníka bytu od správcu, je tento povinný vrátiť preplatok z vyúčtovania žalovanej, keďže žalobkyňa je v právnom vzťahu s vlastníkom bytu, ktorý je správcom iba zastúpený a plnenia uskutočnené voči správcovi sa považujú za plnenia uskutočnené voči vlastníkovi, lebo správca zo zákona koná v mene vlastníkov a na ich účet (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien). Správne teda súd prvej inštancie zaviazal žalovaného ako vlastníka bytu s poukazom na ust. § 451 Obč. zák. na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu vo výške ktorá nebola v konaní sporná. Ak teda žalovaný v odvolacom konaní zotrváva na námietke vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu Správcovskému bratislavskému družstvu ako správcovi, ktorý nebol oprávnený na prijatie týchto peňažných plnení a bol nositeľom zákonnej povinnosti v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie je jeho námietka z vyššie uvedených dôvodov bezpredmetná, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p.. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).