Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/675/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203428 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413203428.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: Správcovské bratislavské družstvo, Bratislava, Drobného č. 27, IČO: 35 803 843, zastúpený Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., Bratislava, Jégeho č. 8, IČO: 36 800 040, za ktorú koná Mgr. Zuzana Papšíková, proti žalovanému: X..C. K. O. I. Á. W. , bytom D., H. Č.. XX, o zaplatenie sumy 429,99 €, s príslušenstvom, o vzájomnom návrhu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. apríla 2014, č.k. 23 C 70/2013-249, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. augusta 2014, č.k. 23 C 70/2013-262, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. apríla 2014, č.k. 23 C 70/2013-249, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a konanie v tomto rozsahu z a s t a v u j e ; vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. augusta 2014, č.k. 23 C 70/2013-262, p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 30.4.2014, č.k. 23 C 70/2013-249, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; zamietol vzájomnú žalobu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 25,50 € za zaplatený súdny poplatok a v sume 336,25 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, rovnako všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Sume 429,99 € zodpovedá nedoplatok žalovaného z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu č. XX na X. poschodí ul. H. č. XX v D. a služieb s tým spojených za rok 2011 spolu so zmluvnou pokutou a poplatkom za upomienky. Podaním zo dňa 3.6.2013 žalovaný svoje právo voči žalobcovi uplatnil vzájomným návrhom, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 594,99 € titulom preplatku z vyúčtovania za rok 2011. Rozsudok odôvodnil ustanovením 8b ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Vykonaným dokazovaním zostalo nesporné, že žalovanému ako vlastníkovi bytu v bytovom dome, ktorého správu žalobca vykonáva, vznikla povinnosť uhrádzať preddavky na náklady za užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním. Keďže svoje povinnosti riadne neplnil, ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov vznikla voči nemu pohľadávka, vymáhanie ktorej realizuje správca. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, len ako účelové a neopodstatnené tvrdenie považoval súd mnohopočetné námietky a výhrady žalovaného vzťahujúce sa k nesprávnemu spôsobu účtovania a vyúčtovania, k celkovej činnosti žalobcu ako správcu bytov a nebytových priestorov. Žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenie, nenavrhol vykonať žiadne konkrétne dôkazy na preukázanie, že žalobca pri vypracovaní predmetného vyúčtovania pochybil, že postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi. Nerešpektovaním povinnosti vlastníka uhrádzať preddavky na náklady za užívanie bytu a služby vzniká situácia, že podiel vlastníka, ktorý si povinnosti neplní, znášajú ostatní vlastníci, ktorí svoje povinnosti vlastníkov plnia. Zostalo nepochybné, že suma 429,99 € pozostáva z nedoplatku žalovaného z vyúčtovania za rok 2011 v sume 415,57 €, z poplatku za výpočet, vystavenie a sledovanie upomienky v sume 7,20 € podľa cenníka služieb a poplatkov, zo zmluvnej pokuty v sume 7,22 € dohodnutej vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v zmluve o výkone správy. 1.2. Žalovaný rovnako neuniesol svoje tvrdenie uvádzané vo vzájomnej žalobe, že mal preplatok na vyúčtovaní za rok 2011 v sume 594,99 €. Svoj nárok absolútne nešpecifikoval, odkaz na odôvodnenie a vyčíslenie, ktoré je súčasťou, resp. prílohou, reklamácie vyúčtovania za rok 2011 v podaní doručenom správcovi dňa 13.6.2012 nie je dôkazom preukazujúcim dôvodnosť nároku žalovaného tak, ako sa domnieval, vypracovaným prehľadom mesačných zálohových platieb preplatok za rok 2011 v uplatnenej výške nepreukázal. Súd prvej inštancie dôvodil, že správca pri vypracovaní vyúčtovania postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi štandardným spôsobom, v tomto smere podlieha nesporne kontrole vlastníkov, argumenty žalovaného bolo možné považovať len za jeho subjektívnu predstavu, akým spôsobom by mal správca pri vypracovaní vyúčtovania postupovať, akým spôsobom by mal správu domu vykonávať. Súd zdôraznil, že vykonal aj iné dokazovanie listinnými dôkazmi, napokon však skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali vzhľadom na dôvody, pre ktoré vzájomnú žalobu zamietol, zásadný význam pre rozhodnutie súdu. V záujme prehľadnosti odôvodnenia zostalo nadbytočné sa týmito skutočnosťami už zaoberať. 1.3. Žalovaný so zaplatením dlhu zostal v omeškaní od 24.6.2012, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania; od uvedeného dňa je teda žalovaný povinný zaplatiť aj sankciu s tým spojenú. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej žalobcom uplatnenej výške. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, súčasne podrobne odôvodnil. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že odôvodnenie rozsudku vychádza z účelového posúdenia selektívne vybraných súdnych spisov žalobcu bez ich korektnej a kvalifikovanej konfrontácie s právne relevantnými dokladmi v jeho podaniach. V nich sa domáha zaplatenia dokladmi preukázaného preplatku z vyúčtovania za rok 2011 v sume 594,99 € spolu s príslušenstvom. Má za to, že žalobca podvodným spôsobom vstúpil do výkonu správy objektu od 1.7.2001, táto skutočnosť je v odôvodnení rozsudku zastretá, súd ju opakovane ignoruje. Súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo viedlo k nespravodlivému rozhodnutiu. Ďalej dôvodil neoprávnene zvolanou schôdzou na deň 27.6.2001, na menovitom zozname s náležitosťami prezenčnej listiny sú podpisy za 53 bytov, z ktorých je 28 neplatných pre legitimný zmluvný vzťah, ktorý k 1.7.2001 nemohol právoplatne vzniknúť. Dôvodom neplatnosti zmluvy o výkone správy je aj skutočnosť, že vlastníci bytov dodnes neobdržali ani fotokópiu nedôveryhodnej fotokópie dohody o ukončení výkonu správy s legitímnym správcom ku dňu 30.6.2001. Z rozsudku nie je čitateľné posúdenie jeho vyjadrenia zo dňa 3.4.2014, v ktorom sa analyzuje každá položka vyúčtovania za rok 2011 a z objemu jej akceptu žalovaným, odvodzuje jeho nárok na preplatok z vyúčtovania za tento rok v sume 594,99 €. Tento preplatok sa nespája s jeho nárokom v sume 1.941,86 €, ktorý žalobca nezaevidoval. Pripomenul ustanovenie § 10 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorom je jednoznačná dikcia, že výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov, pričom jej nedôslednosť je preukázaná samotnou prílohou č. 2 k reklamácii, v ktorej sa v nadpise konštatuje, že vlastníci bytov zálohové platby neurčili, a teda ich rozpísanie evidentne zmätočných mesačných platieb žalobcom je podvodom a súčasne aj prostriedkom na ich vydieranie, ktoré je v reklamácii rozpisov a vyúčtovania exaktne preukázané. Pojednávanie dňa 30.4.2014 aj s vynesením rozsudku trvalo 25 minút, sudkyňa poskytla 15 minút na tendenčné znevažovanie jeho stanovísk a uplatňovaných nárokov voči žalobcovi. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 594,99 € spolu s 9 % úrokom z omeškania p.a. od 24.6.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalovaný vôbec, ani v odvolaní, neuvádzal, koľko na preddavkov za rok 2011 zaplatil, na akú sumu znelo vyúčtovanie za rok 2011, a teda aký je rozdiel, či už v jeho prospech alebo v jeho neprospech. Rovnako vôbec ničím nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o uložení sankcie v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas (čas omeškania, výšku sankcie), ale ani vo výroku o náhrade trov konania. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne odôvodnil a vyčíslil. Suma 415,57 € vychádza z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011, kde sú rozpísané jednotlivé položky (poistné, príspevok do FÚO, náklady na správu, odmena zástupcovi vlastníkov a pod.); suma 7,20 € predstavuje sumu za vystavenie a sledovanie upomienky, keďže žalovaný svoj nedoplatok neuhradil včas, suma 7,22 € predstavuje zmluvnú pokutu v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou nedoplatku. Súčasne so žalobou predložil súdu listinné dôkazy, ktoré jeho nároky odôvodňujú, ako aj spôsob ich výpočtu. Žalovaný v reklamácii vykonal vyúčtovanie vlastným spôsobom, len výšku ktorého je ochotný akceptovať. Jeho výpočty pritom nezohľadňujú skutočne vykonané úhrady služieb dodávateľov bytového domu, ani platnú legislatívu, zmluvu o výkone správy. V rozsudku sa jasne uvádza, aký nárok si žalobca uplatnil, v akej výške, z akého dôvodu, o aké dôkazy svoje nároky opiera. K tvrdeniu žalovaného v tom, že zmluva o výkone správy v znení jej dodatkov, na základe ktorej vykonáva správu bytového domu Správcovské bratislavské družstvo, je neplatná, dôvodil, že je legitímnym zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. č. XX v D.; žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Dôkazom o neplatnosti predmetnej zmluvy by bolo až právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré ale neexistuje. Predmetné súdne konanie sa netýka platnosti, či neplatnosti zmluvy o výkone správy, vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastupuje ako zákonný zástupca. V konaní teda ide o pohľadávku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči žalovanému, ktorý si neplní svoje povinnosti a tieto musia splniť ostatní vlastníci (aj v prípade, ak by bola zmluva o výkone správy neplatná, čo ale nie je). V závere vyjadrenia dôvodil, že vo veci došlo k spojeniu dvoch vecí, a síce veci týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € spolu s príslušenstvom, ktorú inicioval žalobca a nároky žalovaného vyplývajúce z protižaloby v sume 594,99 € spolu s príslušenstvom. 4. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného podaním zo dňa 13.1.2017 (č.l. 278 spisu) žalobca zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € a v tomto rozsahu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný dňa 24.10.2016 zaplatil sumu 1.901,95 €, ktorej sume podľa samotného žalovaného zodpovedá úhrada celkového dlhu v zmysle upomienky zo dňa 21.9.2016 (nedoplatky istín a zmluvných pokút za roky 2015 a predchádzajúce tak, ako tieto boli vyčíslené ku dňu 31.8.2016). Sumu 1.901,25 € žalobca použil na úhradu nedoplatkov istiny za rok 2011 (v prejednávanej veci), istiny za rok 2013 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 16 C 108/2015), istiny za rok 2014 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 10 C 53/2016), nedoplatkov za rok 2015, zmluvných pokút, niektorých nákladov vzniknutých za uvedené roky. Tento postup považuje za hospodárny, keďže zaplatená suma nestačí na úhradu všetkých vymáhaných istín a celého príslušenstva. Započítaním úhrady najprv na jednotlivé nedoplatky - istiny za roky 2011, 2013, 2014, 2015 sa od 24.10.2016 už nenavyšuje suma príslušenstva za nedopolatky za príslušné kalendárne roky. V prípade nedoplatkov za rok 2015 sa predchádza aj vzniku ďalších nákladov z titulu trov súdneho konania, keďže je zvykom, že správca bytového domu podáva v priebehu januára, februára príslušného kalendárneho roku nové žaloby na vymáhanie nedoplatkov. V prejednávanej veci (vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 23 C 70/2013) naďalej ale trvá na žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 429,99 € od 24.6.2012 do zaplatenia, ktoré ku dňu úhrady istiny dňa 24.10.2016 predstavujú sumu 167,84 €, ako aj na náhrade trov konania konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, ku čiastočnému späťvzatiu žaloby, nevyjadril. Odvolací súd mu doručoval písomnosti do vlastných rúk na adresu zo spisu známu (D., H. Č.. XX), na ktorej adrese v predchádzajúcom období aj písomnosti preberal a sám túto adresu bydliska uvádzal; inú adresu, zmenu adresy, súdu neoznámil a táto nevyplýva ani z obsahu spisu. Má sa tak za to, že zásielka bola žalovanému účinne doručená dňa 30.3.2017 (§ 111 ods. 1, ods. 3, § 106 ods. l písm. a/ C.s.p.), kedy sa zásielka vrátila súdu nedoručená s poznámkou pošty „neprevzatá v odbernej lehote“. 6.1. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. apríla 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). 6.2. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nadväzne na vyššie uvedené rozhodujúce právne skutočnosti, zostali nároky žalobcu na zaplatenie (len) príslušenstva pohľadávky. Rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu, už bez ďalšieho, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na H. Č.. XX C. D. nenamietali neplatnosť zmluvy o výkone správy uzavretej so žalobcom v roku 2001. Napokon táto otázka nemá vplyv na povinnosť príjemcu služby zaplatiť a dodanú službu. Žalovaný nenamietal, žeby služby v roku 2011 dodané neboli, resp. boli dodané nekvalitne a v tejto súvislosti presne aké, kedy, kým. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o uložení sankcie pre nesplnenie dlhu riadne a včas žalovaným, vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalobca odvolanie nepodal a žalovaný v odvolaní nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi 8. Nadväzne na ustanovenie § 370 C.s.p. odvolací súd v dôsledku späťvzatia žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku pripustil späťvzatie žaloby v uvedenom rozsahu, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. apríla 2014, č.k. 23 C 70/2013-249, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Do dispozície strany sporu, ktorá žalobu podala, patrí aj možnosť žalobu vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým o nej nebolo právoplatne rozhodnuté, teda aj po rozhodnutí súdom prvej inštancie dovtedy, kým nenadobudlo právoplatnosť. V konaní nevyvstali žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia žaloby; žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas. 9. Uznesením zo dňa 12.8.2014, č.k. 23 C 70/2013-262, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie v sume 61,-- € do troch dní od doručenia uznesenia. Dôvodil položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov. 10. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac (len) tým, že za protinávrh zaplatil súdny poplatok v sume 35,50 €, ktoré podanie súd vôbec neposúdil a vyhlásil rozsudok s priznaním nároku žalobcovi. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neprihliadol ani na jeho podanie zo dňa 24.7.2013, na odvolanie zo dňa 18.7.2014 a povinnosť zaplatiť súdny poplatok určil v odvolacom konaní aj za súdom rozhodnutý nárok žalobcu ako preukázateľne nelegitímneho vykonávateľa správy objektu bytového domu H. Č.. XX C. D.. Zdôraznil ustanovenie § 7 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní, a teda v sume 594,99 € spolu s príslušenstvom. Žalobcom uplatňovaný nárok je súčasne potvrdením trestného činu, a tak sa súčasne domáha nahradenia škody podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o súdnych poplatkoch, ktoré konanie je od súdnych poplatkov oslobodené. 11. Odvolací súd ako vecne a právne správne potvrdil aj predmetné uznesenie súdu prvej inštancie (§ 378 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). 12. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 zákona). Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá, druhá zákona). V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní (§ 7 ods. 10 veta prvá zákona). Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier (§ 8 ods. l, ods. 4 zákona). Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31.1.2017 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31.1.2017, aj keď sa stanú splatnými po 31.1.2017 (§ 18g ods. l zákona). 13. Súd prvej inštancie postupoval vecne a právne správne, keď odvolateľovi (žalovanému) vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 12.8.2014, č.k. 23 C 70/2013-262, v sume 61,-- €. Uznesenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 167 ods. l, § 169 ods. l O.s.p. (procesného predpisu platného a účinného v čase rozhodnutia; § 470 ods. l, ods. 2 C.s.p.), poplatok je uvedený v správnej sume. Z uznesenia vyplýva nezameniteľný a nespochybniteľný dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas, spôsob, platobné miesto pre splnenie poplatkovej povinnosti. Ako sám odvolateľ uvádzal, odvolanie podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda proti výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť (zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 € spolu s príslušenstvom), ale aj proti výroku, ktorým bola jeho protižaloba zamietnutá (o zaplatenie sumy 594,99 € spolu s príslušenstvom), a teda bol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie z celého predmetu konania; v konaní nejde o náhradu škody v súvislosti s trestným činom. 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, § 256 ods. l, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).